Známy františkánsky pop-rehoľník spúšťa novú pieseň „Jesus Zumba“ a sťažuje sa: V Cirkvi je málo happy songov a tanečnej hudby!
2. júla 2026
Aktuality
Deti z hudobného zoskupenia Ghetto Kids tancovali so Shakirou počas finále majstrovstiev sveta, Masaka Kids Africana zasa s rapujúcim františkánom Manuelom Sandeshom. Ten teraz vydal novú pieseň a na sociálnych sieťach spúšťa tzv. tanečnú výzvu.

zdroj: snímka obrazovky, youtube.com
Popový františkán spúšťa prostredníctvom piesne Jesus Zumba aj tanečnú výzvu na sociálnych sieťach. Po rapových skladbách a duchovných (?) piesňach teraz Manuel Sandesh vydal tanečnú skladbu Jesus Zumba s africkými rytmami. Videoklip nahral spoločne s ugandskou skupinou Masaka Kids Africana.
Tieto deti z ulice sú hviezdami sociálnych sietí s 9,1 milióna sledovateľmi na Instagrame. V rozhovore pre rakúsku tlačovú agentúru Kathpress Sandesh povedal, že deti svojím tancom presne ukazujú to, čo chce odovzdať aj on: „Tancom oslavujú život a sprostredkúvajú radosť tak, ako to dokážu iba deti.“
Viedenský františkán chce prostredníctvom tanečnej výzvy povzbudiť ľudí, aby sa zapojili do výzvy „Jesus Zumba“. Kto sa chce zúčastniť, nahrá na YouTube päť tzv. „Shorts“ (krátkych videí), na ktorých zatancuje na refrén piesne „Jesus Zumba“. Choreografiu vytvoril sám Sandesh a je jednoduchá na naučenie, „aby sa mohol zapojiť naozaj každý“.
Ako malý darček za účasť posiela františkánsky mních všetkým účastníkom šiltovku s Tau krížom – symbolom františkánskej rodiny. Prostredníctvom e-mailu sandsguitar@yahoo.co môžu tanečníci „Jesus Zumba“ poslať Sandeshovi odkazy na svoje videá a svoju doručovaciu adresu.
zdroj: youtube.com
Príliš málo kresťanských „happy songov“
„V nemecky hovoriacom priestore je príliš málo kresťanských happy songov, na ktoré sa dá aj tancovať. Prevláda tu predstava: čím je pieseň smutnejšia, tým je svätejšia,“ hovorí o vzniku piesne kňaz pochádzajúci z Indie. Podľa neho sa pritom často zabúda na to, že viera nespočíva iba v zbožnosti, ale je zameraná na zmŕtvychvstanie, na to pozitívne a žiarivé.
„Práve takáto hudba v katolíckej Cirkvi chýba,“ zdôrazňuje Sandesh – a rovnako aj tanec. Sandesh si želá Cirkev, v ktorej sa bude aj tancovať, pretože: „Tanec je krásnou súčasťou kultúry na celom svete a prináša univerzálnu emóciu radosti. Prečo by sme to nemali využívať aj v našej Cirkvi?“
Kňaz ďalej rozpráva, že aj vo svojom vlastnom kurze zumby vo fitness centre mu chýbala kresťanská tanečná skladba.
zdroj: youtube.com
Pohľad katolíckej tradície
Katolícka tradícia nikdy neodmietala radosť, spev ani primerané kultúrne prejavy človeka. Cirkev počas svojich dejín prijímala hudobné formy rôznych národov, pokiaľ boli schopné dôstojne slúžiť liturgii a viesť človeka k Bohu. Samozrejme, vždy rozlišovala medzi hudbou určenou pre liturgiu a hudbou vhodnou pre evanjelizáciu či voľnočasové aktivity. Tanec, moderné rytmy alebo populárna hudba môžu mať svoje miesto pri stretnutiach mládeže, na koncertoch či misijných podujatiach, no nielen liturgická, ale aj profánna katolícka hudba by mala vytvárať atmosféru morálneho a prijateľného spoločenského podujatia.
Mne je blízka zásada, ktorú pripomenul aj pápež Pius X. vo svojom motu proprio Tra le sollecitudini, ktoré sa stalo jedným zo základných dokumentov o liturgickej hudbe. Zdôraznil v ňom, že pravá cirkevná hudba má byť svätá, umelecky hodnotná a všeobecne použiteľná v celej Cirkvi. Za najvhodnejší vzor označil gregoriánsky chorál a vysoko ocenil aj klasickú polyfóniu, pričom varoval pred prenikaním svetských hudobných štýlov do liturgie. Dokument neodsudzuje hudobnú tvorivosť ako takú, ale pripomína, že liturgická hudba nemá napodobňovať dobové módne trendy, ale pomáhať veriacim obrátiť myseľ k Bohu a dôstojne sprevádzať slávenie svätých tajomstiev. A niečo z týchto pravidiel by sa malo teda odrážať aj v profánnej hudbe, takže osobne ďakujem Pánu Bohu, že som si obľúbil gregoriánsky chorál, Palestrinu, Charpentiera a barokovú hudbu. Vďaka tomu zostávam voči rapovým experimentom, kresťanskej zumbe, Godzone a padre Guillermovi prirodzene imúnny.
Nech mi ich priaznivci odpustia, ale uvedení moderní interpreti týchto štýlov na mňa pôsobia približne tak, ako slnko na vampíra. Mám chuť syčať a utekať do bezpečia a v takej chvíli inštinktívne siaham po Bachovi, Vivaldim alebo Händlovi a čakám, kým bezprostredné nebezpečenstvo nepominie. 🙂
zdroj: youtube.com
Každý máme svoje kríže – tento môj je, našťastie, jeden z tých príjemnejších. 🙂
Branislav Krasnovský
Zdroj: katholisch.de, titulný obrázok, zdroj: snímka obrazovky, youtube.com

