Kardinál Grech na víkendovom konzistóriu kardinálov: „Synodalita je novou etapou v recepcii II. vatikánskeho koncilu“

29. júna 2026   Aktuality   Cirkevná kríza, Synodalita

Počas konzistória kardinálov, ktoré začalo v piatok a pokračovalo v sobotu, mal najdlhší prejav kardinál Mario Grech, generálny sekretár Synody a jeden z najagilnejších vykonávateľov synodálnych reforiem v Cirkvi. Jeho prejav uverejnila agentúra Zenit v celom rozsahu.

https://zenit.org/2026/06/27/report-on-synodality-by-cardinal-grech-and-the-short-term-plan-address-to-the-cardinals-at-the-consistory/

Niektoré pasáže jeho prejavu obsahujú zaujímavé informácie, pokiaľ ich dokážeme „vylúpnuť“ z neuveriteľného množstva fráz, ktoré svojou vágnosťou a stereotypnosťou môžu inak citlivejších ľudí, mierne povedané, vydesiť, a ktoré pripomínajú podobne únavné prejavy rôznych straníckych funkcionárov, ktorí bdeli nad pokrokom.

Zaujímavé je napríklad konštatovanie, ktoré je v akomsi rozpore s toľko používaným pojmom „dialóg“, ktorý nám automaticky evokuje konfrontáciu rôznych názorov, často aj veľmi protikladných, a ktorý máme údajne viesť aj s kresťanstvu úplne odporujúcimi náboženstvami. Kardinál Grech však o synodalite a „dialógu“ uviedol toto:

„Okrem samotnej metódy mnohých účastníkov zaujal objav (!), že cirkevné rozlišovanie nespočíva v prvom rade vo výmene názorov, ale v spoločnom hľadaní toho, čo Duch hovorí dnešným cirkvám.“

– Pokiaľ však nedochádza k výmene názorov, ako potom vyzerá tzv. „diskusia“ v rámci synodálneho procesu? Nepripomína nám toto „spoločné hľadanie“ bez diskusie niečo, čo už sme niekedy videli a čo nám je teraz prekvapujúco ponúkané ako akási vyššia forma slobody, v ktorej sa vlastne máme vzdať diskusie, sporov, alebo snáď aj nepríjemného odhaľovania rozporov a spoločne (kolektívne, demokraticky) hľadať čo Duch hovorí cirkvám (?) v rámci vopred určených nastavení od progresívnych pred-hľadačov?

Niektoré tvrdenia kardinála Grecha zároveň vzbudzujú určitú pochybnosť, vzhľadom na veľmi nízku spontánnu účasť veriacich na tzv. synodálnom procese:

„Synodálna cesta prebudila v celej Cirkvi duchovnú túžbu po bratstve a zdieľaní medzi rôznymi miestnymi cirkvami; rozšírila zmysel pre príslušnosť k jedinému Božiemu ľudu.“

– Pozoroval niekto skutočne takýto spontánny pohyb? Alebo išlo skôr o niečo podobné ako bola za socializmu tzv. „družba“ medzi „spriatelenými“ podnikmi, roľníckymi družstvami či mestami? Záverečné komuniké z podobných „spontánnych“ stretnutí pozoruhodne pripomína kvázi nadšené sentencie kardinála Grecha.

V rozpore s údajným nadšením zdola a spontánnou účasťou sú asi slová, ktoré paradoxne v prejave nasledujú krátko po horeuvedenej pasáži:

„Táto synodálna účasť na jednote a univerzálnosti Cirkvi musí byť preto starostlivo koncipovaná a naplánovaná v jej postupnom rozvíjaní a konkrétnej realizácii.“

Cieľom má byť implementácia synodálnych skúseností a smerovanie k celosvetovému zhromaždeniu v roku 2028. Pritom má byť rozvíjaný „autentický dialóg“, avšak, ako sme sa už dozvedeli, nie je to v prvom rade „výmena názorov“, ale „spoločné hľadanie“. Autentický synodálny dialóg teda spočíva v spoločnom hľadaní bez výmeny názorov? Niekto teda vopred určí, čo ideme hľadať a autentický dialóg bude spočívať v tom, že sa jednotlivé cirkvi a veriaci budú predbiehať v súhlasných a nadšených prejavoch o tom, ktorý kolektív vedie a vyhráva v súťaži hľadania? Ťažko povedať…

„Navrhovaná cesta má práve za cieľ podporiť autentický dialóg medzi cirkvami. Prostredníctvom listov, ktoré budú pripravené počas rôznych zhromaždení, bude každá cirkev pozvaná podeliť sa o svoje vlastné skúsenosti, o dozreté ovocie, získané postrehy a otázky, ktoré zostávajú otvorené. Takto sa umožní výmena darov – výmena, ktorá presahuje obyčajné odovzdávanie informácií a stáva sa konkrétnou skúsenosťou cirkevného spoločenstva.“

– Čo to však budú tie „dary“, ak to nebudú informácie? Spoločné nadšené spievanie nad krásou synodálneho procesu?

Celý proces vyzerá skôr ako zhora nanucovaný projekt, ktorého kontinuitu musia zaštítiť svojou autoritou biskupi, aby vôbec prežil. Kde je však potom jeho údajná ľudová stránka?

„V tomto procese zohráva služba biskupa nenahraditeľnú úlohu. Biskup je hlavným správcom synodálneho procesu v Cirkvi, ktorá je mu zverená. Jeho zodpovednosťou je podporovať rozlišovanie, chrániť spoločenstvo, povzbudzovať k účasti a viesť proces prijímania.“

Podľa kardinála Grecha má mať implementácia štyri fázy: spomínanie, interpretácia, orientácia, oslava. Jeho výklad každej z týchto fáz navodzuje atmosféru zhora riadeného a kontrolovaného kolektívneho nadšenia, ktoré má výrazne horizontálny charakter a je smerované k rôznym „menšinám“ v Cirkvi a k iným náboženstvám:

Spomínanie – „Znamená to skôr pohostinnosť voči tomu, čo bolo vypočuté, najmä od tých, ktorí zažívajú formy cirkevnej marginalizácie, aby sa dospelo k zdieľanej múdrosti, k spoločnému príbehu, ktorý si vyberá slová pohostinnosti vo svetle tých istých slov Evanjelia, ktoré nikoho nevylučujú.“

Interpretácia – „Sme preto povolaní vstúpiť do týchto pohostinných a zdieľaných príbehov, aby sme rozpoznali otázky a očakávania, ktoré v nich prebývajú, nádeje, ktoré ich rodia, a rany, ktoré ich oslabujú. Na tejto hlbšej úrovni človek vníma spásonosné puto medzi životom Cirkvi a dejinami všetkých mužov a žien.“

Orientácia – „V rámci procesu realizácie Synody preberá kontinentálna etapa charakteristickú úlohu orientácie, schopnú otvárať nové horizonty. Ecclesia in Synodo (Cirkev v Synode) sa zdokonaľuje a prežíva svoje prorocké povolanie. Horizonty rozlišovania sa rozširujú. Rozlišovanie znamení čias, ekumenický a medzináboženský dialóg a úsilie o spravodlivosť a pokoj sa stávajú mierami diakonie Cirkvi.“

Oslava – „Prejdená cesta sa nakoniec zjednotí, otvorí sa ďalšiemu vývoju a zverí sa rozlišovaniu celej Cirkvi pod vedením Svätého Otca.“

– Synodálny vývoj teda nebude ukončený ani pri oslave v roku 2028? Čítajme a učme sa:

„Cirkevné zhromaždenie plánované na rok 2028 bude potrebné ďalej špecifikovať vzhľadom na cestu, ktorou sa cirkvi v nasledujúcich rokoch vydajú. Už teraz je však dôležité objasniť, že nie je koncipované ako nové synodálne zhromaždenie.“

– Takže už vieme, čo to nebude. Ale čo to teda bude? Kvázi koncil, ktorý nemá vyzerať ako koncil?

Niektoré pasáže prejavu kardinála Grecha prinášajú aj nové teologické termíny. Namiesto „Cirkvi putujúcej“, ktorá po koncile nahradila „Cirkev bojujúcu“ máme mať po ďalšej inovácii „Cirkev putujúcu v synode“:

„Dnešné konzistórium sa koná v rámci synodálneho procesu, ktorý preniká celou Cirkvou – Cirkvou putujúcou v synode.“

Nakoniec kardinál Grech začleňuje synodálny proces do kontextu celého procesu zmien od II. vatikánskeho koncilu, zrejme ako jeho logické vyústenie, v čom mu môžeme dať plne za pravdu:

„Týmto spôsobom sa implementačná fáza stáva novou etapou v recepcii II. vatikánskeho koncilu a v misionárskej obnove Cirkvi v konkrétnych realitách cirkevného života.“

A konečný cieľ? Ľudstvo zjednotené v pluralite (náboženstiev?). Grech cituje na záver pápeža Leva XIV. a jeho encykliku Magnifica humanitas:

„Kresťania objavujú svoju jedinečnú úlohu viesť konanie smerom k Bohu, aby sa v jeho svetle pluralizmus nerozplynul v neporiadku, ale aby sa prostredníctvom praxe synodality stal priestorom, v ktorom ľudstvo znovuobjavuje svoje pevné základy a svoj konečný cieľ.“

– Natíska sa však otázka: Úlohou kresťanov už nie je hlásať nutnosť prijatia Ježiša Krista pre spásu všetkých duší, ale usporiadať akosi pluralizmus ľudstva? To je tá ich jedinečná úloha, ktorú ešte len teraz objavili? A čo robili doteraz 2000 rokov? Až teraz im Boh zjavil túto úlohu?

Branislav Michalka

Zdroj: Zenit.org, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)