Zmŕtvychvstanie Pána a víťazstvo katolíckej Cirkvi

P. Bertrand Húska, OP
9. apríla 2023   Cirkev

Golgotou sa neskončilo dielo nášho vykúpenia. Pán Ježiš aj slávnostne vstal z mŕtvych a tak božským zázrakom dokázal, že jeho učenie je pravdivé. Vo vzkriesenie veril už trpezlivý Jób, keď vyznával: „Viem, že môj Vykupiteľ žije a že na posledný deň vstanem zo zeme a zase budem odetý svojou kožou a so svojím telom uzriem môjho Boha“ (Jób 19,25–26). Vzkriesenie je určitým spôsobom znázornené aj u proroka Ezechiela, ktorý videl údolie plné kostí, ktoré sa zoskupovali a vzrastali v živé bytosti.

Pod krížom sa farizeji ešte posmievali Spasiteľovi: „Zostúp s kríža, a my ti uveríme! … Iným pomáhal, sebe však nemôže pomôcť!“ Ich úškľabky však sa pominuli: pri 13. a 14. zastavení krížovej cesty ich už nevidíme, len priateľov Pána Ježiša, ktorý v tretí deň slávnostne vstal z mŕtvych. Márne sa farizeji snažili neskoršie zmariť pravdu Zmŕtvychvstania, nepodarilo sa im to. Márne podplatili strážcov a riekli im: „Povedzte, že jeho učeníci prišli v noci a ukradli ho, keď sme my spali“ (Mt 28,13), veriacich nemohli oklamať.

Cirkev svätá krásne ospevuje radosť zo Zmŕtvychvstania pri požehnaní veľkonočnej sviečky na Bielu sobotu. Paškál znamená vzkrieseného Krista Pána, vosk jeho telo, knôt jeho dušu, oheň jeho božstvo a päť zrniek z kadidla, ktoré diakon vtisne do sviece, jeho 5 rán. Svätenie sa deje slávnostne a krásna pieseň, s ktorou sa požehnanie koná v melódii prefácie, je jedna z najkrásnejších v celom cirkevnom roku. Z požehnaného ohňa diakon zapáli paškál, ktorý dáva svetlo aj ostatným sviečkam a lampám v kostole na znamenie, že Kristus Pán je naším svetlom a kto ho nasleduje, neblúdi v tmách.

Pieseň začína slovom Exultet a radostne chvejúc zvestuje veľkonočnú radosť:

„Veru sa sluší a patrí s celou vrúcnosťou srdca a duše i plným hlasom velebiť neviditeľného Boha Otca všemohúceho a jednorodeného Syna jeho, Pána nášho, Ježiša Krista, ktorý za nás splatil večnému Otcovi Adamov dlh a svojou svätou krvou zotrel dlžobný úpis starého hriechu. Lebo toto je slávnosť veľkonočných sviatkov, na ktoré bol zabitý ten opravdivý Baránok, ktorého krvou sú posvätené dveraje veriacich… Ó, prešťastná vina, ktorá si zaslúžila mať tak veľkého a vznešeného Vykupiteľa. Ó, vskutku svätá noc, ktorá jedine bola hodná vidieť čas a hodinu, v ktorú Kristus vstal z mŕtvych.“

Kristus Pán po veľkom utrpení dosiahol víťazstvo. Po Veľkom piatku nasledovala Veľká noc. To isté sa opakuje s jeho nevestou, katolíckou Cirkvou. Po veľkých utrpeniach a prenasledovaniach dosiahne víťazstvo. Potom znovu rozhorí sa boj proti nej, aby znovu zvíťazila nad nepriateľmi. Po troch storočiach strašného prenasledovania dostala slobodu roku 313 milánskym ediktom skrze Konštantína Veľkého, ktorému sa zaskvel kríž z nápisom: V tomto znamení zvíťazíš!

Rôzne bludy ariánov, nestoriánov, eutychiánov. macedoniánov atď. premohla svätá Cirkev pomocou cirkevných učiteľov. Počas sťahovania národov nové národy získala pre Krista. Moslimovia narobili veľa škody katolíckej Cirkvi, ale po porážke pri Viedni 12. septembra 1683 pomocou poľského kráľa Jána Sobieského, pomaly zapadla ich sláva. Za cisára Karola Veľkého mohutnel vplyv katolíckej Cirkvi. Keď ho pápež Lev III. roku 800 v Ríme na Vianoce pomazal za rímskeho cisára, prítomný ľud s nadšením volal: „Karolovi, od Boha korunovanému, veľkému a pokojamilovnému cisárovi, život a víťazstvo!“

Veľkého víťazstva dožila sa Cirkev, keď horlivým apoštolovaním sv. Cyrila a Metoda slovanské národy prijali Kristovu vieru. Veľkú ranu síce zapríčinili Cirkvi Focius a Cerulárius, patriarchovia v Carihrade, ktorí odtrhli sa od nej a zapríčinili rozkol na východe, ale miesto nich získala Cirkev iné národy pre pravú kresťanskú vieru.

Nemecký cisár Henrich IV. pokorne musel prosiť o odpustenie v Canose od pápeža Gregora VII., lebo sa previnil v boji o investitúru. Keď sa trhalo rúcho katolíckej Cirkvi západným rozkolom, nepriatelia výskali od škodoradosti. Ale ich radosť netrvala dlho, na kostnickom sneme roku 1417 najmä pričinením sv. Vincenta Fererského podarilo sa urovnať rozkol. Napoleon na Ostrove sv. Heleny musel rozjímať o tom, že Cirkev katolícka je ešte vždy mocnejšia ako on. To isté sme prežili aj v tejto druhej svetovej vojne, keď Nemci chceli miesto kríža hákový kríž viesť k víťazstvu, ale nepodarilo sa im to.

Preto s dôverou sa dívajme do budúcnosti. Milý Spasiteľ zvíťazil nad nepriateľmi, zvíťazila aj jeho Cirkev nad bludmi a vždy nastalo slávnostné vzkriesenie.

Článok vyšiel pôvodne v časopise Svätý ruženec číslo 2–3/1948, do elektronickej podoby bol spracovaný Dominikánskou knižnicou, pre zverejnenie na stránke christianitas.sk bol čiastočne upravený redakciou Christianitas.sk.

PDF (formát pre tlač)