Všemohúci Boh v Betleheme ako bezbranné dieťa – Najväčšie poníženie Boha z lásky k človeku

Sv. Alfonz Liguori
25. decembra 2025   Cirkev

Najväčšia prednosť, ba celá Božia bytnosť spočíva v tom, že Boh je absolútny, t. j., že je sám od seba a na nikom nie je závislý. Všetky tvory, hoci by boli i najväčšie a najvznešenejšie, nie sú v pravde ničím, lebo všetko, čokoľvek majú, majú od Boha, ktorý ich stvoril a ktorý ich zachováva, a to v tej miere, že keby ich Boh len na chvíľku prestal udržovať, hneď by stratili svoje bytie a celkom by zanikli.

Naopak, Boh, pretože je sám od seba, nemôže zaniknúť, ani ho nik nemôže zničiť alebo skrátiť jeho veľkosť, moc a blaženosť. To však sv. Pavol hovorí, že večný Otec dal za nás svojho Syna: „Vydal ho za nás za všetkých“ (Rim 8,32); a že sa Syn sám za nás obetoval: „Kristus nás miloval a vydal seba samého za nás.“ (Ef 5,2)

Tak teda, keď sa za nás obetoval, stal sa naším? Zaiste, vraví sv. Bernard: „Nám sa narodil, ktorý sebe patril.“ Ten, ktorý všetok sebe samému prináležal, narodil sa nám a stal sa naším. „Láska víťazí nad Bohom.“ Tohoto Boha, ktorého nik nemôže podmaniť, láska takrečeno premohla a víťazstvo nad ním slávila, pretože ho urobila naším. „Tak Boh miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna“ (Jn 3,16). Tak veľmi Boh miloval ľudí, hovorí Pán Ježiš, že im dal svojho vlastného Syna. A i sám Syn sa z lásky ľuďom daroval, aby ho ľudia milovali.

Boh sa rozličným spôsobom snažil pripútať ku sebe ľudské srdcia; raz dobrodeniami, raz hrozbami, raz sľubmi; avšak ani to, ani ono neviedlo k žiadúcemu cieľu. Jeho nevystihnuteľná láska, vraví sv. Augustín, naposledy uchopila sa toho prostriedku: celkom sa nám vtelením Slova darovať, aby sme ho zato milovali z celého srdca. Mohol poslať anjela, Serafína, aby vykúpil človeka; videl však, že by človek, keby bol vykúpený Serafínom, svoje srdce musel rozdeliť, aby miloval sčiastky svojho Stvoriteľa, sčiastky svojho Vykupiteľa; keďže Boh sám chcel celé srdce a všetku lásku človeka, keď už bol naším Stvoriteľom, chcel sa stať aj naším Vykupiteľom.

A hľa, už zostúpil z Neba do maštale, už ho vidíme vlastným zrakom ako dieťa, ktoré sa kvôli nám narodilo a ktoré sa nám celé darovalo. „Maličký sa nám narodil, a syn je nám daný.“ A to práve znamenali anjelove slová, ktoré povedal pastierom: „Narodil sa vám dnes Spasiteľ.“ (Lk 2,11)

Akoby povedal: Ľudkovia, bežte do betlehemskej jaskyne a klaňajte sa dieťaťu, ktoré tam nájdete, ktoré je položené v jasliach na slame, zimou sa trasie a plače; a vedzte, že je to váš Boh, ktorý nechcel poslať iného, aby vás spasil, ale sám prišiel, aby si získal všetku vašu lásku. Áno, preto prišlo večné Slovo na zem a obcovalo s ľuďmi, aby bolo od nich milované, čo svedčí Duch sv.: „Chodil medzi ľuďmi.“ (Bar 3,38)

Keď kráľ dôverne osloví svojho poddaného, keď sa na neho usmeje, keď mu podá kvetinu, za akú poctu a za aké šťastie si to poddaný pokladá? A čo by len bolo, keby si ho tak kráľ vyvolil za priateľa, keby ho každodenne pozval k stolu a keby si žiadal, aby býval v jeho paláci a aby mu bol nablízku?

Ó, môj najvyšší kráľ, môj drahý Ježiš, preto, že si pred vykúpením nemohol človeka voviesť do Neba, ktoré mu bolo pre hriech zamknuté, sám si prišiel na zem, aby si s ním obcoval, chodil, ako by bol Tvoj brat, a i preto, aby si sa mu všetok daroval na dôkaz lásky, ktorú si mal k nemu. „Miloval nás a seba samého vydal za nás.“ Áno, vraví sv. Augustín, tento preláskavý a na výsosť milostivý Boh z lásky k ľuďom daroval im nielen to, čo mal, ale i seba samého.

Teda tak veľkú lásku prechováva tento najvyšší Pán k nám, biednym tvorom, že sa dotiaľ neuspokojil, pokým sa nám všetok nedaroval, a preto sa pre nás narodil a pre nás žil; konečne i život svoj položil za nás a obetoval všetku svoju krv a pripravil nám z nej spasiteľný kúpeľ, aby nás v ňom umyl od našich hriechov.

„Ktorý si nás zamiloval a umyl nás svojou krvou od našich hriechov“ (Zjv 1,5). Lež, ó Pane, vraví opát Querik, to sa zdá byť zvrchovaná štedrosť, keď z veľkej túžby, aby ťa človek miloval, dávaš mu seba samého! A ako by sme nemali – dokladá – nazvať tohoto Boha príliš štedrým, keď dáva nielen, čo je jeho, ale dokonca seba samého, aby získal strateného človeka?

Prevzaté z knihy Vianočná novéna, Ružomberok 1935

PDF (formát pre tlač)