Vianočné posolstvo Pána Ježiša: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“

P. Bertrand Húska, OP
24. decembra 2025   Cirkev

Každý vodca, každý vladár na začiatku svojho panovania dáva program, podľa ktorého sa chce riadiť v čase svojho úradovania. Tak urobil aj Kráľ kráľov, Vladár všetkých vladárov, Ježiš Kristus, ktorý sa narodil z čistej Panny v Betleheme. Vtedy síce ešte nehovoril, hoci by bol mohol, ale skrze anjela zvestoval nám svoj božský program: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ (Lk 2,14)

Je to skutočne božský program, ktorý je veľmi rozdielny od programov ľudí. Ľudia, i keď sa navonok ukazujú dobrými, hľadajú väčšinou svoju vlastnú chválu a snažia sa iných podmaniť pod svoju železnú moc. Pán Ježiš plnil vôľu nebeského Otca, ktorý ho poslal na zem, a jedine Jeho slávu hľadal. „Lebo ja som nehovoril sám od seba, ale Otec, ktorý ma poslal, on mi dal rozkaz, čo mám povedať a hovoriť.“ (Jn 12,49)

Nie všetci pochopili jeho posolstvo. Mnohí ho prenasledovali, a aj dnes Ho nechápu. Pán Ježiš neprišiel rozkazovať, dirigovať, vypínať sa ako svetskí velikáši, ale slávu Božiu hľadať. Svojim učeníkom riekol Pán Ježiš pri studni Jakubovej, keď sa zhováral so Samaritánkou: „Mojím pokrmom je, aby som plnil vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonal jeho dielo.“ (Jn 4,34). Všetci ľudia dobrej vôle sa tešili tomuto posolstvu.

Ako tichý dáždik na jar obveseľuje vyschnutú zem, tak obveselil anjelský spev: Glória in excelsis Deo… srdcia úbohých hriešnych ľudí. Všetko, čo im dosiaľ chýbalo a po čom túžili, priniesol im radostný spev na betlehemských nivách. S narodením Ježiška, ktorý leží v jasliach, bola daná sláva urazenému Bohu a vrátený pokoj hriešnemu človekovi, ktorý trpel pod ťarchou hryzenia svedomia. Panstvo, ktoré bezprávne strhol diabol k sebe v Raji, je zlomené a Pán Boh je zase Pánom vo svojich tvoroch.

Pán Ježiš sa nenarodil v krásnom paláci, ani nie na kráľovskom hrade, ale v chudobnej maštali. Sám chcel uskutočniť, čo neskoršie kázal: „Blahoslavení chudobní duchom, lebo ich je kráľovstvo nebeské.“ (Mt 5,3). Neskoršie celým právom mohol povedať apoštolom, že Syn Boží neprišiel preto na svet, aby mu posluhovali, ale aby on iným slúžil. Nie sebe, ale Bohu dal slávu.

Keď sa strhla hádka medzi apoštolmi, kto z nich má byť väčším, poučil ich milý Spasiteľ nebeskou múdrosťou: „Králi národov panujú nad nimi, a tí, čo majú nad nimi moc, volajú sa dobrodincami. Ale vy nie tak! Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca ako služobník.“ (Lk 22,25–26). Je to krásne posolstvo: len slávu Božiu hľadať a uponížiť sa v trápeniach každodenného života. Keby ľudia podľa tohto programu žili, našli by pravý pokoj srdca, ktorý svet dať nemôže. Heslo sv. Ignáca z Loyoly bolo: Všetko k väčšej sláve Božej. Toto má byť aj naším heslom, a potom nájdeme pokoj srdca. Ani bohatstvo, ani svetská sláva, ani vysoké úrady a dobré postavenie, ani zmyselné radosti nemôžu nám udeliť pravý pokoj, len betlehemské Nemluvniatko.

Dobrota Božia schýlila sa k ľudskému pokoleniu a udelila pokoj ľuďom dobrej vôle. Keď prorok Micheáš vychválil mestečko Betlehem Efratu, maličké síce medzi tisícami Judska, ale slávne ako rodisko Spasiteľa, dodáva: „A bude pokoj.“ (Mich 5,5). Áno, pokoj medzi nebom a zemou, lebo Ježiš je knieža pokoja.

Za času narodenia Krista Pána nebolo nikde vojny na svete a rímske vojská nestáli vo vojenských táboroch. Tento svetový pokoj bol odznakom pokoja, ktorý priniesol Ježiško ľudským srdciam dobrej vôle, lebo pre zatvrdnutého hriešnika niet pokoja. Pokoj s Bohom, pokoj s ľuďmi, pokoj vo vlastnom svedomí, to sú tie prevzácne dary, ktoré Syn Boží priniesol na svet. O ňom píše sv. Pavol apoštol: „Skrze neho zmierené bolo všetko s Bohom, keď krvou kríža k pokoju priviedol, či to, čo je na zemi a či to, čo je na nebesách.“ (porov. Kol 1,20)

Nebo a zem sú zmierené, preto plesajú anjeli. To ich zvolalo z Nebies na betlehemské nivy, to znamená ich spev v svätej, vianočnej noci, keď aj my spievame: Tichá noc, svätá noc, všetko spí, všetko sní, sám len svätý bdie prečistý pár… Cirkev sv., ktorá šíri česť a chválu Božiu a zjednáva človečenstvu nebeský pokoj, úctyhodne prijala tento chválospev do svojej bohoslužby. Už na začiatku sv. omše spieva kňaz: „Sláva na výsostiach Bohu, a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. Chválime Ťa, dobrorečíme Ti, zvelebujeme Ťa, vďaky Ti vzdávame, pre veľkú slávu Tvoju.“ Pravý pokoj našli pri jasličkách svätí pastieri, sv. traja králi a všetci zbožní kresťania, ktorí sa v hlbokej pokore klaňajú Jezuliatku.

Sv. František Solanský pocítil na Vianoce vždy veľkú duševnú radosť. Na svojich apoštolských cestách v Južnej Amerike vopred sa tešil na vianočné sviatky a všetky svoje ťažkosti obetoval Ježiškovi do jasličiek. Na Vianoce celú noc nábožné piesne spieval a sprevádzal ich na husliach. Hoci tieto mali len dve struny, predsa jeho láska k Božskému Dieťatku vedela také krásne melódie vylúdiť, že to veriacich okúzlilo. V jednom meste, Tucumane, mnoho veriacich spolu s ním bdelo cez celú noc a spievalo vianočné piesne.

V Lime na Štedrý večer malým zvončekom zvolával spolubratov františkánov, aby s ním spievali a tešili sa nad novozrodeným Jezuliatkom. Fr. Ján Gomez, ktorý ošetroval chorých, bol najvernejším jeho učeníkom a najväčšmi ho nasledoval v láske k Ježiškovi. Vo vinici Pánovej jedine slávu Božiu mal pred očami a dobro veriacich, ktorí húfne sa tlačili k jeho kázňam. Takto nasledoval svojho sv. zakladateľa, Františka z Assisi, ktorý išiel do Božej prírody, kde vystaval oltár a tam so zbožným ľudom prespevoval krásne vianočné piesne.

Sv. Vincent Ferrarský, z rehole dominikánskej, píše v jednej kázni na Vianoce, že istý obchodník v Španielsku mal zvyk troch chudobných uhostiť na Štedrý večer z lásky k Svätej Rodine. Za odmenu zjavil sa mu v hodine smrti Pán Ježiš, Panna a sv. Jozef a pojali ho do Neba. Pomáhajme aj my chudobným, lebo to Pánu Ježišovi robíme a on nám to stonásobne odplatí. Takto zväčšujeme slávu Božiu a pomáhame šíriť pokoj medzi ľuďmi.

Dejepisec Baronius, z rehole oratoriánov píše (Ad ann. 301, Nr. 41.), že za času Diokleciána v istom chráme veľa kresťanov slávilo narodenie Pánovo. Tu pohanskí vojaci obkľúčili chrám a nikoho nepustili von. Kričali do kostola: Kto sa chce zachrániť, nech obetuje pohanským bohom. Ale ani jeden kresťan nezaprel vieru. Tu neľudskí vojaci zapálili kostol a všetci veriaci zomreli v ňom ako mučeníci za Ježiška.

Vyprosme si aj my vo vianočnej dobe túto milosť od Spasiteľa, ležiaceho v jasličkách. Povedzme často: Pane Ježišu, radšej zomrieť, ako svoju vieru zaprieť. Keď nepriatelia štvú proti Cirkvi, proti viere, proti kňazom, my jedine slávu Božiu a dobro ľudí chceme mať pred očami, a nie svoje pohodlie. Preto spievajme s celým srdcom: Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!

Článok vyšiel pôvodne v časopise Kráľovná mája 12/1948, pre zverejnenie na stránke Christianitas.sk bol čiastočne upravený redakciou.

PDF (formát pre tlač)