Veľká noc

biskup Jozef Čársky
10. apríla 2023   Cirkev

Najstarší, najvýznamnejší a najradostnejší cirkevný sviatok – Veľká noc, má pre vzdelaného kresťana dvojaký význam: posilnenie viery v božstvo Kristovo, v pravdivosť jeho učenia a v božský pôvod Cirkvi, ale tiež aj mravné vzkriesenie tak jednotlivca, ako aj spoločnosti. Na toto chcem poukázať v nasledujúcich riadkoch.

Vieme, že Veľkú noc predchádza pôst. V pôstnom čase volá Cirkev veriacich k pokániu. Pôstne kázne, misie, duševné cvičenia, duchovné obrodenie, spoveď – to všetko je prípravou na Veľkú noc.

Pravdaže mnohý spohanštený človek nemá ani poňatia o tom, aké duševné vzkriesenia sa dejú, aké podivuhodné obrátenia ľudí, aké zošľachtenia ľudských sŕdc sa odohrávajú v našich spovedniciach pred Veľkou nocou. Tu blúdiaci sa odhodlá, že nastúpi cestu čnosti, zúfalému sa vráti nádej, padnutý povstane z bahna hriechu. Tu sa odhodlá človek, že dá do poriadku svoju dušu pred Bohom: sám zhotoví a prednesie proti sebe žalobu; oželie svoj hriech, prijme pokutu a prisľúbi polepšenie…

Tu sa zaviaže sebec, že bude milovať blížneho a konať skutky milosrdenstva; tu prisľúbi krivditeľ, že učinenú krivdu, nespravodlivosť napraví, ním zapríčinenú škodu nahradí. Tu sa musí odhodlať otrok telesnosti a zmyselnosti k sebadisciplíne, k čistému životu; tu býva donútená neverná stránka v manželstve k vernosti manželského života. Len sa opýtajte takého človeka, ktorý azda blúdil, možno dlhšiu dobu v hriechoch žil a potom sa obrátil a dobrú veľkonočnú spoveď vykonal, ako sa mu uľahčilo na duši, ako opúšťal plný svätej radosti spovednicu.

Cirkev sa právom raduje na Veľkú noc, lebo sa teší, že toľké jej dietky v dobrej veľkonočnej spovedi boli duševne vzkriesené a v sv. prijímaní prijali telo Pánovo, ktoré je pre nás zálohou nášho slávneho vzkriesenia.

Vzkriesenie Kristovo, Veľká noc je aj silnou vzpruhou k povzneseniu celej spoločnosti.

Už sám duševný prerod toľkých veriacich, ktorí vo veľkonočnej dobe pristúpia ku sv. spovedi, koľko mravného osohu prináša spoločnosti! Veď ak je ešte v spoločnosti dačo mravného dobra, nezištnej lásky k blížnemu, povedomia povinnosti, čistoty, hrdinného sebazaprenia, odhodlanosti k čnostnému životu, najväčšia čiastka toho má svoj prameň v sviatosti pokánia a v Najsvätejšej oltárnej sviatosti. Čoskoro bude spovednica jediným útočišťom dobrého mravu, obranou nerozlučiteľnosti manželstva, práva dieťaťa na život, dôstojnosti ženy, nevinnosti mládeže.

Veľká noc je povznesením pravej kultúry spoločnosti. Lebo čože je kultúra, o ktorej dnes toľko hovoria a píšu, často i takí, ktorí o nej nemajú potuchy? Kultúra je šľachetnosť duše, je to uspokojujúci svetonázor pre všetky okolnosti života. Pravá kultúra je vláda duše nad telom a nad jeho zmyselnými pudmi.

Žiaľbohu zakusujeme, že i pri elektrickom svetle a rádiu, pri bezdrôtovom prenášaní filmov, že i v moderných palácoch a elegantne zariadených (neraz nespravodlivo odcudzených) salónoch, môže byť mnoho duševnej nekultúrnosti a surovosti, že i pri uhladených spoločenských formách a spôsoboch môže byť veľa duševnej hrubosti, surovosti a ukrutnosti. Kto otvorenými očami hľadí na život a na udalosti, tomu to netreba dokazovať.

Veľká noc, vzkriesenie Kristovo a na ňom sa zakladajúca viera dáva človeku vznešený a uspokojivý svetonázor. Svetonázor, ktorý učí, že človek nie je stvorený len pre prítomnosť, ale že má aj nesmrteľnú dušu, že zákon Boží má absolútnu záväznosť, ktorú nijaký človek, ani štát nemá právo uvoľniť, že nad nami bedlí Prozreteľnosť Božia.

Pri tomto svetonázore nezneužije človek svojho blížneho ako nástroj sebectva a nevykoristí ho, ani ho nepovažuje len za soka v boji o život, ktorému treba škodiť; nezbožňuje hmotu a pominuteľné hodnoty necení viac ako hodnoty večné; nepovažuje rozkošníctvo a požívačnosť za cieľ života. Pri tomto svetonázore žena, dieťa, rodina, národ, vlasť dostanú vznešenejší význam.

Pri tomto svetonázore starosti, utrpenia, prenasledovania, bôle, sklamania, krivdy utrpené, ba aj sama smrť neznamenajú rozmar osudu, zničenie jedného „ja“, ale len prekážky, ktoré musí človek s mužnou odhodlanosťou premôcť, ako príležitosti, v ktorých má svoju duševnú silu a vernosť k Stvoriteľovi dokázať. Preto v duši veriaceho kresťana hodiny navštívenia sú školou očistenia duše. Krížová cesta mu pripomína slávu vzkriesenia, smrť večný život, Veľký piatok radostné aleluja.

Tento zdravý, vyrovnaný svetonázor, ktorý znamená pravú kultúru, skutočné povznesenie a zošľachtenie duše, vyviera zo Zmŕtvychvstania Krista, lebo ono je nezvratným dôkazom jeho božstva a pravdivosti jeho učenia.

Článok vyšiel pôvodne v časopise Pútnik cyrilometodejský číslo 3/1947, do elektronickej podoby bol spracovaný Dominikánskou knižnicou, pre zverejnenie na stránke christianitas.sk bol čiastočne upravený redakciou Christianitas.sk.

PDF (formát pre tlač)