Španielski biskupi: Na blahorečenie stále čaká ešte 3 040 mučeníkov ľavicového protikatolíckeho prenasledovania počas občianskej vojny

22. októbra 2026   Aktuality   Prenasledovanie kresťanov

Španielska biskupská konferencia najnovšie aktualizovala údaje o španielskych mučeníkoch 20. storočia. Takmer dve tretiny tých, ktorí ešte čakajú na blahorečenie, tvoria diecézni kňazi. Skutočný počet obetí protikatolíckeho prenasledovania však výrazne prevyšuje oficiálne záznamy.

Prostredníctvom svojho Úradu pre kauzy svätých doplnila štatistiku mučeníkov náboženského prenasledovania v 20. storočí. Eviduje 5 455 osôb v 48 kauzách, pričom skutočný počet zavraždených pre vieru bol podstatne vyšší.

Doposiaľ bolo 2 404 mučeníkov blahorečených, 11 svätorečených a ďalších 3 040 čaká na ukončenie beatifikačného procesu. Aktualizácia súvisí s tromi blahorečeniami naplánovanými na jeseň 2026. Prvé sa uskutočnilo 17. októbra na Ibize a týkalo sa 20 kňazov. Nasledovať bude blahorečenie 80 mučeníkov v Santanderi 7. novembra a 11 seminaristov spolu s niekoľkými rodinnými príslušníkmi v Madride 28. novembra.

Tieto osoby sú už zahrnuté do štatistiky blahorečených, pretože Dikastérium pre kauzy svätých schválilo dekréty o ich mučeníctve. Do evidencie pribudlo aj 50 mučeníkov z Kongregácie bratov svätého Gabriela vrátane ich kaplána, ktorých blahorečenie zatiaľ nemá stanovený termín.

Medzi blahorečenými prevažujú rehoľníci, medzi čakateľmi diecézni kňazi

Najpočetnejšiu skupinu medzi blahorečenými tvorí 1 080 rehoľníkov. Nasleduje 586 diecéznych kňazov, 512 rehoľných kňazov, 183 laikov, 34 seminaristov a deväť biskupov. Medzi svätorečenými sa nachádza deväť rehoľníkov, jeden diecézny a jeden rehoľný kňaz. V prebiehajúcich procesoch však výrazne prevažuje diecézne duchovenstvo. Z celkového počtu 3 040 kandidátov tvorí 1 904 diecéznych kňazov, teda takmer dve tretiny. Nasleduje 703 laikov, 232 rehoľníkov, 159 rehoľných kňazov, 39 seminaristov a traja biskupi.

Mučeníci náboženského prenasledovania v Španielsku v 20. storočí:

Zdroj: Španielska biskupská konferencia (CEE)

Skutočný počet mučeníkov bol oveľa vyšší – prenasledovanie sa totiž nezačalo až občianskou vojnou

Oficiálne štatistiky nezahŕňajú všetkých katolíkov zavraždených pre vieru. Tisíce prípadov sa ešte skúmajú v jednotlivých diecézach a pri mnohých sa beatifikačný proces ani nezačal. Existuje tiež neznámy počet veriacich zavraždených in odium fidei (z nenávisti voči viere), ktorých smrť nebola nikdy riadne zdokumentovaná. V ich prípade už pravdepodobne nebude možné začať beatifikačný proces. Väčšina mučeníkov zahynula počas španielskej občianskej vojny (1936 – 1939). Cirkev však používa označenie „mučeníci 20. storočia“, pretože náboženské prenasledovanie si vyžiadalo obete už počas revolučného ľavicového povstania v októbri 1934.

Na povstaní proti druhej Španielskej republike sa spolu s ďalšími ľavicovými silami podieľala Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE). Najkrvavejšie udalosti sa odohrali v Astúrii, kde revolučné hnutie dosiahlo najväčšiu intenzitu. Medzi mučeníkmi z roku 1934 sa nachádzali dvaja laici a 37 duchovných a zasvätených osôb. Patrilo k nim deväť školských bratov z Kongregácie bratov kresťanských škôl (La Salle), sedem seminaristov a traja ich formátori, traja lazaristi, dvaja jezuiti, jeden karmelitán a jeden pasionista.

Krvavé udalosti roku 1934 tak predstavovali predohru rozsiahleho protikatolíckeho prenasledovania, ktoré počas občianskej vojny pripravilo o život tisíce španielskych duchovných, rehoľníkov a laikov.

Pohľad katolíckej tradície

Španielska revolúcia nám zanechala pozoruhodné poučenie o ľudskej túžbe po pokroku. Revolucionári chceli oslobodiť človeka od náboženských povier, a keďže presviedčanie zrejme nepovažovali za dostatočne účinné, rozhodli sa v niektorých prípadoch oslobodiť ho rovno od života. Z primitívneho pohľadu republikánov treba uznať, že zvolená metóda mala isté praktické prednosti. Mŕtvy kňaz už nemohol kázať, mŕtvy seminarista sa nemohol stať kňazom a vypálený kostol prestal byť miestom verejného náboženského života. Marxisticko-ľavicový degenerovaný pseudopokrok tak dosiahol výsledky, o akých sa obyčajným filozofom ani nesnívalo. Zostáva iba drobná nepríjemnosť: títo údajne porazení katolíci sa dnes objavujú medzi blahoslavenými a svätými, zatiaľ čo väčšina ich prenasledovateľov skončila v hroboch bez mena zákonite deratizovaní španielskou cudzineckou légiou a frankistami. Dejiny majú skrátka občas zvláštny zmysel pre humor.

Ešte nechutnejšia je schopnosť revolučných ideológií obliekať nenávisť do slávnostného rúcha humanity. Keď revolucionár hovorí o slobode, je vždy užitočné položiť mu niekoľko nevinných otázok. Slobode koho? Slobode robiť čo? A predovšetkým, či sa táto sloboda vzťahuje aj na človeka, ktorý s revolúciou nesúhlasí. Španielski mučeníci dostali na poslednú otázku odpoveď, ktorá síce nebola filozoficky zvlášť prepracovaná, zato bola mimoriadne jednoznačná. Katolícka tradícia má v tomto smere jednu nepochybne staromódnu vlastnosť: odmieta považovať vraždu za spoločenskú reformu a znesvätenie oltára za prejav intelektuálnej vyspelosti. Je to z jej strany iste poľutovaniahodná nepružnosť. No azda Cirkvi možno odpustiť, keď uvážime, že Cirkev sa podobných degenerovaných modernizačných experimentov zúčastňovala v úlohe obete.

Najväčšia irónia však spočíva v tom, že prenasledovatelia dosiahli presný opak toho, čo zamýšľali. Chceli zničiť pamiatku katolíckej viery, a namiesto toho umožnili aktivizáciu tisícov nových katolíkov, pretože krv mučeníkov je semenom katolicizmu. Chceli umlčať kňazov, ktorých kázne ich pohoršovali, a dnes sa mená týchto kňazov čítajú pri liturgických slávnostiach. Chceli vyhnať Krista zo španielskej spoločnosti, no mnohých jeho nasledovníkov poslali priamo do Raja. Samozrejme môžeme len hádať ako osobný súd dopadol pre jednotlivých prenasledovateľov. Takéto rozhodnutia však prislúchajú výlučne Bohu.

Dovolím si však vysloviť jednu skromnú poznámku: ak niekto zasvätí svoj život boju proti Kristovi, mal by aspoň teoreticky pripustiť možnosť, že jeho osobné stretnutie s Kristom krátko po jeho smrti pravdepodobne neprebehne práve v najpríjemnejšej atmosfére. Španielski mučeníci sa na svoje stretnutie s Kristom pripravovali modlitbou a Eucharistiou. Obávam sa, že ich kati mali na vlastnú škodu značne odlišné spôsoby prípravy a najmä odlišné priority.

Ale každému, čo jeho je…

Branislav Krasnovský

Zdroj: infocatolica.com, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)