Svätý Rafael archanjel

Plinio Corrêa de Oliveira
25. októbra 2020   Svätec týždňa

Pokiaľ ide o úctu anjelom, dnes sa len zriedka hovorí o tom, že Nebo je ozajstný kráľovský dvor. Keď som bol chlapec a rovnostársky duch bol v spoločnosti menej prítomný, hovorilo sa viac o Nebeskom dvore. Zbožné knihy, učitelia náboženstva a ľudia vo všeobecnosti hovorili oveľa viac o Nebeskom kráľovskom dvore.

Myšlienka nebeského kráľovského dvora je založená na predstave, že Boh stojí nad anjelmi a svätými, ako kráľ nad svojím dvoranstvom. Kvôli podobnosti, ktorá existuje medzi Nebom a stvorením, sú pozemské kráľovské dvory v mnohých ohľadoch obrazom Nebeského dvora. Napríklad jestvoval protokol, ktorý mal uľahčiť kráľovi prácu, podľa ktorého významní šľachtici kráľovi pomáhali, keď prijímal poddaných s ich žiadosťami.

Najprv ten prosebník predstúpil pred kráľa. Potom ho vybraný dvoran predstavil a v krátkej reči kráľovi predniesol jeho žiadosť. Potom doručil zvitok s jeho formálnou požiadavkou kráľovi, ten ho odovzdal inému vysokému hodnostárovi, ktorý ho položil na stôl. Takto kráľ vypočul na audiencii mnoho rôznych osôb. Ich žiadosti potom preskúmala osobitná rada, ktorá vyjadrila svoje stanovisko a požiadala kráľa o konečné rozhodnutie.

Vidíte, že žiadosti o kráľa, ako aj jeho rozhodnutia, prechádzali cez mnohích dvoranov. Nahor ku kráľovi sa dalo dostať po tých istých schodoch, ktorými potom kráľ nadol oznámil svoje rozhodnutie. Na dvore existuje hierarchia funkcií, dôstojností a prostredníctva, ktoré umožňujú jednotlivcovi priblížiť sa ku kráľovi a aj kráľovi osloviť jednotlivca. Toto je mechanizmus dvora.

Na Nebeskom dvore sa deje to isté. V absolútnom vyjadrení Boh, náš Pán, nikoho nepotrebuje. Pretože však stvoril množstvo rozmanitých bytostí, je prirodzené, že týmto stvoreniam dal úlohy podľa ich postavenia, dôstojnosti a poslania. Je tiež prirodzené, že tieto bytosti prejavujú osobitnú účinnosť, výnimočnosť a nádheru službou svojmu Stvoriteľovi.

Nebesá preto potrebujú život s hierarchiou, diverzifikáciou funkcií, protokolom a dôstojnosťou dvora. Jedným z dôsledkov toho je, že podľa poriadku, ktorý vytvoril Boh, by anjeli mali byť prostredníkmi a vládcami ľudí.

Sviatok svätého Rafaela nám pripomína, že je vynikajúci orodovník, zvláštny patrón chorých a cestujúcich, ktorý prináša naše modlitby k Bohu. Je jedným z najvyšších anjelských duchov, ktorí pomáhajú Bohu a preto je v stave, aby od Boha žiadal milosti, ktoré potrebujeme.

Táto všeobecná úvaha inšpirovaná poslaním svätého Rafaela nám ukazuje, aké podobné sú pozemské a nebeské skutočnosti. Pokiaľ milujeme tie pozemské reálie, ktoré sa podobajú nebeským, pripravujeme sa na nebo. Láska k hierarchii, šľachte, nerovnosti a povzneseniu nás pripravuje na Nebo.

Táto príprava na Nebo je čoraz potrebnejšia, lebo sa ponárame do sveta hrôzy. Naše okolie je čoraz obludnejšie, chaotickejšie a dezorganizovanejšie. Aby človek neupadol do zúfalstva, musí vidieť niečo, čo je veľkolepé a dobre zorganizované. Pre ľudskú dušu je život v neustálom zmätku škodlivý, zle znášame, keď vidíme, ako sa veci zhoršujú a rozpadajú. Pretože všetko, čo je vyvýšené a dôstojné, mizne zo zeme, naša túžba po nebi by mala rásť, aby sme nestratili duševnú silu žiť v tomto svete.

Len pre predstavu o nádhere svätého Rafaela môžeme uvažovať o tom, že jedna svätica, myslím, že to bola blahoslavená Anna Maria Taigi, ale nie som si tým istý, videla svojho Anjela strážneho. Keď ho uvidela, pokľakla na zem, aby sa mu klaňala, mysliac si, že je Boh. Anjel jej potom vysvetlil, že je iba Anjelom strážnym. Z toho možno usúdiť, že nádhera jednoduchého Anjela strážneho, ktorý patrí k najnižšiemu zboru anjelov, absolútne prevyšuje našu ľudskú prirodzenosť. Ďalej, ak je to tak v prípade obyčajného Anjela strážneho, potom je pre ľudskú myseľ takmer nepredstaviteľné uchopiť celú nádheru svätého Rafaela.

Existuje spôsob, ako si môžeme predstaviť vzťah svätého Rafaela s Pannou Máriou? Vieme, že je to ťažké, ale keď sa vrátime k pozemským reáliám, ktoré sú obrazmi neba, môžeme si predstaviť, ako napríklad francúzsky kráľ Ľudovít IX. Svätý zaobchádzal so svojou matkou Blankou z Kastílie. Bol to vysoký, pekný a veľkolepý muž, ktorý vzbudzoval a vynucoval si rešpekt. Bol priateľský k svojim priateľom a hrozný voči svojim nepriateľom. Bol najveľkolepejším a najnádhernejším kráľom svojej doby. Bol tiež svätcom, z ktorého žiarila aura svätosti. Tento veľký muž bol tiež oddaným synom. Keď si ho predstavíme, ako sa rozpráva so svojou matkou, Blankou Kastílskou, v tej scéne budeme videť veľkú krásu, dôstojnosť a vznešenosť.

Tento obrázok nám poskytuje aspoň analógiu, aby sme ľahšie pochopili vzťah svätého Rafaela s Pannou Máriou. Ľudovít IX. Svätý bol akýsi anjel na zemi; Svätý Rafael je akýsi Svätý Ľudovít v nebi. Táto transpozícia nám dáva predstavu o radosti, ktorú budeme mať v Nebi, kontemplujúc nad svätým Rafaelom.

Požiadajme ho preto, aby nám pomohol dosiahnuť Nebo, aby sme o ňom mohli kontemplovať. Mali by sme ho tiež požiadať, aby nám pomohol mať neustále na zreteli nebeský poriadok, aby nám v týchto čoraz smutnejších dňoch, v ktorých žijeme, poskytoval útechu a nádej na nebo a panovanie Panny Márie.

PDF (formát pre tlač)