Nová hraná woke Snehulienka potichu vynechala kresťanské posolstvá z pôvodnej kreslenej verzie

9. apríla 2025   Krátke správy

Celý svet sa smeje z novej hranej woke Snehulienky a z jej atómového výbuchu. Čo je však zaujímavé, portál Word on Fire biskupa Roberta Barrona priniesol pozoruhodnú analýzu toho, ako nová Snehulienka potichu vynechala kresťanské posolstvá pôvodnej kreslenej Snehulienky z roku 1937 a celý príbeh zmenila.

Nová woke Snehulienka bola natočená už pred niekoľkými rokmi (do kín sa dostáva až teraz) a stála „astronomických“ (ako uvádza filmový portál ČSFD) 270 miliónov dolárov. Do tejto sumy však nie sú zarátané ceny určené na globálny marketing a tak môže byť konečná suma aj o 100 miliónov dolárov vyššia. Skrátka: bola to naozaj drahá záležitosť. Film má v prvom rade mizerné hodnotenia – na ČSFD 17 % (!), kým na americkej IMDB je dokonca označený za najhorší vysoko rozpočtový film v celej histórii rebríčka (!!!). Avšak predovšetkým je to astronomický prepadák, pri ktorom spoločnosť Disney bude mať stratu rádovo stovky miliónov v zelených bankovkách.

Nová „disneyovka“ si však svoj osud plne zaslúži. Ako poukazuje autor Dr. Kody W. Cooper na portáli Word on Fire, film zámerne obchádza ústredné kresťanské témy pôvodného knižného príbehu i kresleného filmu.

Bratia Grimmovci, ktorí napísali Snehulienku, svoje príbehy pre deti stavali na báze kresťanského svetonázoru (sami boli kalvíni). Snehulienka nebola žiadnou výnimkou a do kresleného filmu z roku 1937 bola prevedená v súlade s víziou jej tvorcov. Zlá kráľovná bola považovaná za „bezbožnú“, slovami Dr. Coopera, bola to „satanská postava, z ktorej vyžarovala istá osobitá forma nezdravej sebalásky“. Svoju krásu nevnímala ako dar od Boha, ale vlastníctvo, na základe ktorého požadovala chválu a uctievanie od druhých, akoby bola nejakou bohyňou.

Keď jej však zrkadlo povie, že Snehulienka je „spravodlivejšia“, začne zlá kráľovná pociťovať závisť (jeden zo 7 smrteľných hriechov), následne prudkú nenávisť (ďalší zo 7 smrteľných hriechov). „Snehulienku potom možno vnímať ako postavu podobnú Eve, ktorá bola stvorená v nevinnosti a žiarivej kráse a ktorá zatienila Luciferovu služobníčku, ktorá zneužila krásu danú jej od Boha“, uvádza autor.

Na druhej strane to, „že kráľovná je démonická postava, je zdôraznené tým, že používa čary, aby Snehulienku uväznila“. Čary a okultizmus boli vždy späté so svetom diabla a démonov. Autor si všíma všadeprítomnú symboliku čísla 7. Argumentuje, že v Biblii, v starozákonnej knihe Levitikus, je sedmička vždy spájaná s kňazstvom. Takže sedem trpaslíkov potom predstavuje akési kvázi kňazské figúry, ktoré ju kŕmia chlebom a vínom, aby nevyhladovala, a dávajú jej tiež dobré rady. Cooper pokračuje:

„Ako keď satan pokúšal Evu, tak kráľovná dáva Snehulienke otrávené jablko, ktoré, napriek varovaniu trpaslíkov, Snehulienka okúsi. Aj pocestný oživený sviatosťami – duša, ktorú Boh urobil krásnou, bielou ako sneh – je krehká a môže byť oklamaná. A iba príchod Muža – milujúceho princa – môže nakoniec zachrániť všetkých, ktorí zaspali pod kliatbou. Trpaslíci pripravia a ozdobia spiacu dievčinu pohrebným obradom, aby mohla čakať na Milého, ktorý jediný ju môže vzkriesiť.“

Woke Snehulienka tieto milé, kresťanským svetonázorom inšpirované témy ľstivo obchádza. „Je to príbeh revolucionárky, odvážnej mladej hrdinky, ktorá už nesníva o šarmantnom princovi, ale po vedúcej úlohe v politickom povstaní proti tyranke,“ všíma si autor. Hriechom novej zlej kráľovnej už nie je ani tak závisť a nenávisť, ako skôr „vysoké dane“, či „kruté tresty“ voči poddaným. A tak aj cnosti Snehulienky – nebojácnosť, odvaha, spravodlivosť – sú spojené s politickým bojom.

Už to nie je princ, kto bozkom oslobodí zakliatu princeznú, ale je to revolucionárka, kto z väzenia zlej kráľovnej oslobodzuje zbojníka. Trpaslíci medzitým nemajú vo filme žiadnu výraznejšiu úlohu a „sú zväčša degradovaní na bezcharakterné a bezvýznamné prívesky na ceste Snehulienky k jej sebarealizácii“. Napokon ich dievčina už po jednom dni (?) opúšťa, aby sa (slovami Dr. Coopera) „pridala k odbojárom“. Vyslobodený zbojník, „našťastie“, rýchlo mizne zo scény, takže „nie sú ani predložené žiadne plány na svadbu“. „Stredoveké prežitky“ tu skrátka svoje miesto nemajú.

Snehulienka napokon svoju revolúciu proti zlej kráľovnej doťahuje do úspešného konca. Nasleduje veľká oslava. Dr. Cooper:

„Záverečná scéna – absolútne krkolomná hromadná tanečná scéna, v ktorej sú všetci bez zjavného dôvodu oblečení v bielom – nie je oslavou manželstva, ale oslavou dievčaťa, ktoré sa presadilo, splnilo si vlastné túžby a pritom ani nepotrebovalo, aby ju niekto zachraňoval.“

Vskutku, presadiť sa za každú cenu – to je „hodnota“, ktorú dnes Disney vštepuje deťom do hláv. Našťastie im to tentokrát nevyšlo. Snáď sa poučia. A woke Snehulienke želáme šťastnú cestu až na obežnú dráhu.

Matej Gavlák

Zdroj: Word on Fire, titulný ilustračný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube CC: Cinematics Clips

PDF (formát pre tlač)