Pochod kresťanov na Kvetnú nedeľu, vo vojnou sužovanom Jeruzaleme – symbol viery v Krista a nádeje

14. apríla 2025   Krátke správy

Jeruzalem, mesto, ktoré počas Veľkého týždňa vítalo Pána Ježiša palmovými ratolesťami, prežíva dnes trpké obdobie rozdelenia a bolesti v dôsledku pokračujúceho konfliktu medzi Izraelom a Palestínou. Ani uprostred týchto ťažkostí však miestni kresťania nezabudli odložiť nabok svoj strach a verejne vyznať svoju vieru.

Na Kvetnú nedeľu sa v Jeruzaleme konal sprievod so sviecami, ktorý spojil miestnych kresťanov rôznych denominácií – katolíkov, pravoslávnych, Arménov i protestantov – , aby v modlitbe a tichom svedectve vítali Nášho Pána. Spoločne prešli ulicami Starého mesta, modlili sa ruženec a spievali kresťanské piesne.

Účastníci a organizátori pochodu zdôrazňovali, že v čase násilia a nenávisti chcú kresťania svedčiť o inej logike spoločenského života – o logike zmierenia a odpustenia. Ich prítomnosť bola tichá, ale silná výpoveď viery v Boha, ktorá je silnejšia než zbrane.

Na čele sprievodu niesli kríž, aby pripomínali Kristovo utrpenie a zároveň nádej, ktorú jeho obeta priniesla svetu.

Účastníci pochodu sa dostali do kontaktu s inými pútnikmi, židmi a moslimami. Niektorí sa zastavili a so záujmom pozorovali pokojné zhromaždenie. Sila pokojného svedectva kresťanskej viery v nich možno zasiala prvé semienko obrátenia.

„Nemáme politickú moc, ale máme vieru, že modlitba mení srdcia,“ povedal jeden z organizátorov, pričom dodal: „Naša zbraň je ruženec a dôvera v Krista.“

Spomínaný pochod vedúci po Via Dolorosa sa konal za prítomnosti malého sprievodu františkánov a mníchov z kresťanských denominácií východných obradov. Tentoraz bol pochod tichší než inokedy, možno aj bolestnejší, ale snáď o to bol duchovne hlbší. Františkáni niesli kríž, sprevádzaní modlitbami a tichým súcitom, ktorý prenikal aj cez hradby mesta. Počas cesty sa viacerí ľudia spontánne pridali.

Symbolický pochod bol svedectvom, že aj v najtemnejších časoch je možné postaviť sa nenávisti láskou a reagovať na rozdelenie modlitbou. Organizátori dúfajú, že sa z tohto malého aktu nádeje a viery stane tradícia, ktorá sa bude každoročne opakovať v období pred Veľkým týždňom a bude pripomínať, že nádej neumiera – dokonca ani v Jeruzaleme poznačenom vojnou.

„Aj keď mesto plače, Kristus prichádza,“ povedal jeden z františkánskych bratov.

V posledných mesiacoch mnohé kresťanské rodiny opustili svoje domovy v Gaze. Mnohí stratili príbuzných, domy alebo sa ocitli bez práce. Napriek tomu sa veriaci stále zhromažďujú k modlitbe, najmä v bazilikách a kláštoroch spravovaných františkánmi.

Vatikán opakovane volá po mierovom riešení a ochrane civilistov. Rehoľníci vo Svätej zemi pokračujú v poskytovaní pomoci, podávaní jedla, poskytovaní ubytovania a duchovnej podpory pre tých najzraniteľnejších.

Branislav Krasnovský

Zdroj: La Nuova Bussola Quotidiana, titulný ilustračný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)