Liberálny Guardian sumarizuje odpor konzervatívneho krídla Cirkvi voči „reformám“ pápeža Františka
23. apríla 2025
Aktuality
Liberálny denník The Guardian zaujímavo zhrnul, prečo majú liberálne médiá zosnulého pápeža vlastne tak v obľube.

„Smrť pápeža Františka vyostrí vzájomný boj o moc, ktorý bol charakteristickým znakom jeho pontifikátu,“ píše hneď v úvode bez akéhokoľvek „zahmlievania“ skutočnosti britská liberálna vlajková loď The Guardian vo svojom článku „Vatikánsky boj o moc: vzíde z konkláve „anti-Františkovský“ pápež?“
„V najbližších dňoch sa v posvätnej Sixtínskej kaplnke odohrá neľútostný boj o budúcnosť Cirkvi, v ktorom pôjde o veľa,“ pokračuje Guardian.
Denník pripomína, že dnes nosí červený kardinálsky klobúk viac ako 250 prelátov, ale voľby nástupcu pápeža Františka sa môže zúčastniť iba 135 z nich, ktorí ešte nedovŕšili vek 80 rokov. Kardináli sa už pomaly začínajú schádzať do Večného mesta na svoju historickú voľbu. Z týchto 135 kardinálov však argentínska hlava katolíckej Cirkvi menovala až 110 z nich. Preto „podľa niektorých pozorovateľov“ je kontinuita so súčasným pontifikátom viac-menej zaistená.
„Vďaka menovaniam bude pre „anti-Františkovského pápeža“ ťažké byť zvoleným,“ hovorí pre Guardian Iacopo Scaramuzzi, vatikánsky novinár z denníka La Repubblica a autor knihy o zosnulom pápežovi. Scaramuzzi však pokračuje:
„To však neznamená, že táto skupina je jednotná a súdržná, alebo že má rovnaké názory. Takmer všetci kardináli, ktorých (František) vybral, sú pastieri z veľkých diecéz po celom svete. Boli medzi nimi konzervatívci aj progresívci.“
Ako príklad menuje nemeckého kardinála Gerharda Müllera, ktorého za kardinála vymenoval skutočne práve František a ktorý sa podľa novinára „nezhodol s pápežom vo viacerých veciach vrátane dekrétu umožňujúceho požehnávanie homosexuálnych párov, čo nazval „herézou“. Noviny zaujímavo pokračujú:
„Od chvíle svojho zvolenia privádzal František konzervatívcov a tradicionalistov do zúrivosti novým druhom pápežstva, novinou o porozumení a tolerancii, a spochybňovaním stáročných privilégií pri kormidle rímskokatolíckej Cirkvi.“
Britský denník ďalej sumarizuje pápežovu lásku k chudobným a marginalizovaným, kritiku globálneho kapitalizmu, milosrdenstvo pre hriešnikov, či volanie po súcite s imigrantmi a utečencami. Len ten Pán Ježiš nám akosi zo sumára vypadol… The Guardian si však všíma aj ďalšiu pozoruhodnú skutočnosť:
„Počas väčšej časti Františkovho pontifikátu nebol vedúcou konzervatívnou postavou, ktorá mu odporovala, nik iný, ako jeho priamy predchodca. Benedikt po uvoľnení pápežského stolca v roku 2013 – ako prvý pápež po 600 rokoch – sľúbil, že zostane „skrytý pred svetom“, ale zostal vo Vatikáne, organizoval stretnutia, poskytoval rozhovory, písal knihy a články – a vyjadroval názory, ktoré boli v ostrom rozpore s tými Františkovými.“
„Zarytá opozícia“, sumarizujú noviny, voči argentínskemu pápežovi sa však neskončila ani smrťou emeritného pápeža z Nemecka. Naopak, našli sa ďalší oponenti: napríklad kardinál George Pell, ktorý pod anonymom označil práve skončený pontifikát ako „katastrofický“. Noviny ďalej sumarizujú:
„Konzervatívcov rozzúrilo, že zmiernil postoj Cirkvi k rozvedeným a znovu zosobášeným katolíkom, čím niektorým z nich otvoril dvere k prijímaniu. Tento krok nahneval najmä tých, ktorí sa držali učenia, že rozvod je hriech, a podnietil skupinu konzervatívnych klerikov, aby Františka za to aj obvinili z herézy.
Obvinenie z herézy zopakovali v roku 2019 v 20-stranovom otvorenom liste, ktorý podpísali významní kňazi a vedci v reakcii na „hromadiace sa škody spôsobené slovami a činmi pápeža Františka počas niekoľkých rokov, ktoré vyvolali jednu z najhorších kríz v dejinách katolíckej Cirkvi.“
Za najprominentnejších odporcov pontifikátu po Benediktovej a nečakanej Pellovej smrti označil denník kardinálov Müllera, Burkea a Saraha. O poslednom menovanom noviny uvádzajú:
„Kardinál Robert Sarah sa stal ďalším arcirivalom v januári 2020, keď vydal knihu, zrejme v spoluautorstve s Benediktom, v ktorej obhajoval kňazský celibát vo chvíli, keď František zvažoval uvoľnenie pravidiel. Guinejský kardinál tiež brojil proti islamu, imigrantom, homosexuálom a väčšej úlohe žien v Cirkvi.“
Nie je to len britský liberálny denník, ktorý žiali za zosnulým pápežom z Argentíny. Ani náš domáci denník SME sa nenechal zahanbiť a zverejnil takéto vskutku úprimné rozlúčkové vyobrazenie, ktoré nepotrebuje ďalší komentár.
Matej Gavlák
Zdroj: The Guardian, SME, titulný ilustračný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube Focus Features

