
Sv. Vendelín, opát

20. októbra 2024
Svätec týždňa

Dnes oslavuje sv. Cirkev blahoslavenú pamiatku sv. Vendelína, patróna roľníkov a pastierov.
Životopisné údaje
Sv. Vendelín pochádzal podľa hodnoverných svedkov z rodu škótskych kráľov. Ako nástupníka trónu dali kráľovskí rodičia svojho syna vychovávať a vzdelávať istému zbožnému biskupovi. V útlom veku poznal márnosť sveta a jeho rozkoší a ako vyrastal na mládenca, vzmáhala sa v ňom i túžba podľa učenia Pána Ježiša Krista a podľa príkladu svätých Božích, ktorých život rád čítaval, večné blahoslavenstvo vyhľadávať. I zaumienil si, že sa zriekne kráľovského trónu a že niekde v úkryte zasvätí svoj život Bohu a svojmu spaseniu.
Tajne opustil kráľovský palác, odel sa do pútnického rúcha, zanechal rodičov, priateľov a vlasť, a preplavil sa cez Anglicko do Francúzska, a stadiaľ putoval do Ríma k hrobom sv. apoštolov. Keď odbavil svoju pobožnosť, vrátil sa do Francúzska a neskôr sa usadil v Nemecku neďaleko Trevíru pri Vestrichu v malej chatrči. V tejto skrytosti žil nepoznaný kráľovský princ v modlitbách, v svätom rozjímaní a sebazapieraní. Spával na lôžku z haluzí a živil sa chlebom, ktorý si v okolí vyprosil.
Raz cestoval do Trevíru, aby sa tam posilnil slovom Božím u jedného zbožného kňaza. Na ceste postretol zemana a prosil ho o almužnu. Zeman považoval pokorného mládenca za tuláka, vyvadil sa s ním a riekol: «Či sa nehanbíš žobrať a leňošiť? Bolo by lepšie, keby si niečo robil. Keď chceš, poď so mnou, môžeš u mňa dobytok pásť a nemusíš chudobných ľudí o chlieb žobraním okrádať.»

zdroj: wikimedia commons
Pokorný a zbožný mládenec počúval trpezlivo toto pokarhanie a poprosil teda zemana o možnosť vstúpiť k nemu do služby. Zeman ho prijal. Na statku zemianskom pásaval pokorný sluha Boží najprv ošípané, potom kravy a konečne ovce. Svoje povinnosti plnil svedomito. Z jeho úst nevyšlo ľahkovážne slovo, ako to u pastierov obyčajne býva, a s inými pastiermi sa ani nestýkal. Pri svojom stáde, ktoré v tichej prírode Božej sa páslo, kľačieval na kolenách a modlieval sa vrúcne k Bohu, alebo prespevoval nábožné piesne. Zo skromného pokrmu, ktorý dostával, požíval len toľko, čo mu stačilo k udržaniu života, ostatok rozdával chudobným.
Ale i zbožný pastier musel podstúpiť veľký boj sám so sebou. Diabol pokúšal ho a predstavoval mu bôľ a žiaľ jeho kráľovských rodičov nad jeho zmiznutím; predstavoval mu radosť ich a celého národa, keby sa náhle vrátil do vlasti, skvostný život a slávu kráľovského dvora a jeho terajšie biedne a opovrhnutiahodné postavenie.
Sv. Vendelín prosil o pomoc milostivého Boha v tomto pokušení a odporúčal sa do ochrany anjela strážneho. A pokorný sluha Boží bol vyslyšaný! Anjel strážca neopúšťal nevinného mládenca, tešil ho, zjavoval sa mu a povzbudzoval ho na ceste ku dokonalosti. A sv. Vendelín premohol pokušiteľa modlitbou, pôstom a túžbou po nebeskej vlasti. A Boh požehnával jeho prácu. Ani najmenšiu škodu neutrpel zeman nejakou nemocou na svojom dobytku. Stádo zbožného pastiera bolo tučné a dávalo hojný úžitok a očividne sa množilo.
Zeman si obľúbil si usilovného pastiera, dôveroval mu; hoci nepoznal úplne jeho nadzemské cnosti, ctil ho vysoko a vyznačoval ho nad iných sluhov. To vzbudilo závisť, ba až nenávisť voči svätému Vendelínovi u ostatných sluhov, a preto, ako len mohli, trápili ho. A keď zbožný mládenec všetko trpezlivo znášal, začali ho ohovárať.
Zeman dlho nechcel tým klebetám veriť, že mládenec zle opatruje ovce, že ich na ďalekú pašu zaháňa, zle pasie a unavuje, že neskoro domov z paše chodí. Naveľa vybral sa zeman za sv. Vendelínom koňmo na pašu. I zastihol ho, ako sluhovia hovorili, ďaleko v horách s ovcami, ktoré sa na dobrej paši chutno pásli. Rozhnevaný zeman vyvadil sa s pokorným pastierom, že ovce tak ďaleko unúva a potom neskoro domov chodí. Sv. Vendelín pokojne vypočul rozhnevaného pána a pokorne riekol: «Upokojte sa, pane môj, veď to Boh dobre spraví.»

zdroj: wikimedia commons
Zeman vysadol na koňa a vracal sa domov. A hľa, keď zeman cvalom ku hradu svojmu sa blížil, uzrel pred sebou ovčiara a stádo veselo poskakovať. Div tento otvoril oči zemanovi. Poznal nevinnosť verného podivného pastiera, prosil ho za odpustenie, že mu ublížil a ponúkal mu ešte väčší plat a lepšiu službu. Ale pokorný sluha Boží bol spokojný so svojím postavením a prosil zemana len o svoj plat, ktorý potom medzi chudobných rozdal.
Nejaký čas pásaval pokorný sluha Boží ovce zemanove a slúžil Bohu, nikým nemýlený v krásnej prírode; šumné stráne hôr ozývali sa žalmami jeho a Boh dobrotivý chránil stádo jeho pred nákazlivou chorobou, ktorá v tom kraji často zúrila. Okolití roľníci a pastieri prichádzali k svätému ovčiarovi a prosili ho, aby ich dobytok uzdravil a požehnal. A sv. Vendelín prežehnával znamením sv. kríža nezdravý dobytok s najväčšou pokorou a dôverou v Božie milosrdenstvo, a nákazlivá nemoc prestala nivočiť dobytok v tom kraji.
A keď svätý Vendelín častými návštevami ľudí, ktorí ho zvelebovali, vo svojej pokornej nábožnosti mýlený bol, prosil zemana, aby ho zo služby prepustil. Obdržané vyslúžené peniaze rozdal chudobným a vystavil si neďaleko kláštora, ktorý kráľ Dagobert založil, chudobnú chyžku a viedol v nej pustovnícky život. Keď zbadali mnísi kláštora v meste Tholey (západné Nemecko) jeho prísny život, prijali ho medzi seba. V kláštore žil veľmi prísne a usilovne čítaval bohoslovecké knihy. Zložil slávnostný sľub do rúk opáta Primina, a bol vzorom iným mníchom svojou pokorou, poslušnosťou, nábožnosťou a sebazapieraním. Keď sa zdokonalil v bohosloveckých vedách, bol vysvätený za kňaza. A dobrotivý Boh činil na príhovor svojho pokorného sluhu mnoho divov.
Okolití hospodári prichádzali k nemu i do kláštora, keď nákazlivá choroba dobytka zúrila a prosili zbožného mnícha o radu a pomoc. A pokorný sluha Boží uzdravoval znamením sv. kríža nakazený dobytok. Povesť svätosti jeho šírila sa vždy viac a viac. A keď opát Primin zomrel, vyvolili si mnísi sv. Vendelína na miesto opáta jeho. Pokorný sluha Boží nechcel túto hodnosť prijať; ale trevírsky biskup ho k tomu prehovoril. A po mnohé roky potom spravoval sv. Vendelín ako opát svojich bratov a bol im vzorom v kresťanskej dokonalosti a opravdivým otcom. Milostivý Boh poprial mu vysokého veku dožiť k požehnaniu nielen rádu, ale i okolitých veriacich.
Vo vysokej starobe upadol do ťažkej bolestnej nemoci, ktorú s trpezlivosťou a vrúcnou oddanosťou do vôle Božej znášal. Keď sv. Vendelín cítil svoju blízku smrť, pripravoval sa k nej s veľkou kajúcnosťou, prijal z rúk sv. Severína sviatosť zomierajúcich a prezradil mu i svoj vysoký pôvod a doterajší život. I žiadal, aby jeho telo bolo pochované na tom mieste, kde žil ako pustovník. Usnul v Pánu roku 617 (podľa iných prameňov 614).

zdroj: wikimedia commons
Telo sv. Vendelína bolo pochované na tom mieste v lese, kde sa ako pustovník usadil. Sv. Severín podal správu o jeho bohumilom živote pápežovi a nábožný roľnícky ľud ho začal ako svojho patróna ctiť, a to tým viac, keď sa na príhovor jeho pri hrobe mnohé divy diali. Neskôr vystavený bol nad hrobom jeho pútnický chrám a benediktínsky kláštor a pri ňom vyrástlo mestečko Sankt Wendel neďaleko Trevíru. A sv. Vendelín býva ctený ako patrón roľníkov a hospodárov, ktorí ho prosia o pomoc pri nákazlivých nemociach dobytka.
Sv. Vendelín sa vyobrazuje ako mladý pastier, s palicou krížom opatrenou; pri ňom stádo oviec.
Modlitba
O milý sv. Vendelín, pros za všetkých veriacich, ale zvlášť za roľníkov, aby vždy pamätali na slová Pánove: «Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a spravodlivosť Jeho, ostatné všetko bude vám pridané.» Skrze Ježiša Krista, Pána nášho. Amen
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!