Skrz utrpenie k spáse: Terézia Neumannová z Konnersreuthu

Branislav Krasnovský
27. októbra 2023   Cirkev História

Proces blahorečenia Terézie Neumannovej z Konnersreuthu začal kardinál Gerhard Ludwig Müller

Počas nacistického režimu v Nemecku sa malá dedinka Konnesreuth, vďaka skromnej a tichej katolíckej žene Terézii Neumannovej, katolíckej mystičky a stigmatičky, stala symbolom katolíckeho odporu voči hnedej diktatúre.

Proces blahorečenia pre Božiu služobníčku Teréziu Neumannovú z Konnersreuthu v Bavorsku sa začal vo februári 2005 a tento proces začal nemecký kardinál Gerhard Ludwig Müller. Mystička a stigmatička sa postupne stala medzi katolíkmi pojmom a petíciu požadujúcu jej beatifikáciu podpísalo viac ako 40 000 katolíkov z celého sveta. Dnes hrob Terézie Neumannovej húfne navštevujú veriaci z celého sveta.

Kto však bola táto jednoduchá nemecká žena a nevzdelaná slúžka. Prečo si ju Náš Pán Ježiš Kristus vybral, aby niesla stigmy na svojom tele a aby bola svedkom Kristovho krvavého umučenia?

Svätica, ktorá sa narodila na Veľký Piatok, žila život tesne prepojený s Kristom

Svätá Terézia Neumannová, prezývaná aj ako Resl von Konnersreuth, sa narodila v noci z 8. na 9. apríla 1898, na Veľký piatok a umrela 18. septembra 1962. Vtedy nikto netušil, ako sa tento dátum stane symbolom prepojenia jej života s trpiacim Spasiteľom. Nikto v malej bavorskej dedinke Konnersreuth v Bavorsku vtedy ani len netušil, aký veľký trpiteľ a kajúcnik sa v ich dedine narodil.

Terézia bola najstarším z jedenástich detí miestneho krajčíra Ferdinanda Neumanna a jeho manželky Annydo. Rodina Neumannovcov bola nesmierne zbožná a chudobná a hoci sa rodičia a deti na nič nesťažovali a žili veľmi skromne, v tejto rodine nechýbala bohatá vnútorná radosť a láska. Mladá Terézia už od detstva tvrdo pracovala a v dedine bola známa svojou ochotou pomáhať všetkým vôkol seba. Od mladosti bola tiež členkou Tretieho rádu sv. Františka.

Tvrdá a ťažká práca jej neprekážala, rada pomáhala rodičom aj v starostlivosti o mladších súrodencov. Už ako mladé dievča pracovala ako slúžka na farme. Peňazí za prácu dostávala málo, mohla si však z farmy brať naturálie v podobe potravín.

V roku 1918 vypukol v Konnersreuthe veľký požiar. Pri hasení ohňa v stodole u strýka spadla z veľkej výšky a čiastočne ochrnula. Nedokázala potom už pracovať na farme a v nasledujúcich mesiacoch sa jej zdravotný stav čoraz viac zhoršoval. Všetko vyvrcholilo jedného večera v roku 1919, keď oslepla a ostala pripútaná na lôžko.

Mladé dievča, ktoré sa stalo zo dňa na deň invalidom, si však nezúfalo. Neustále sa modlila a obetovala svoje bolesti za obrátenie hriešnikov. Jej zdravotný stav sa naďalej neustále zhoršoval – začala mať veľké ťažkosti s prehltávaním a zranená noha ostala už zmrzačená až do konca jej života. Postupne ju na lôžku začali trápiť kŕče a keďže stále ležala, objavili sa prvé preležaniny a neskôr aj otvorené, zapáchajúce vredy. Podľa informácií z tej doby niektoré vredy boli tak hlboké, že jej bolo vidieť aj obnažené kosti.

Trpela neskutočnými bolesťami, no stále sa usmievala a modlila. Súrodenci neskôr dosvedčili, že pri jej posteli plakali, keď im hovorila, že obetuje všetko svoje utrpenie Nášmu Spasiteľovi Ježišovi Kristovi. Vo veľkej úcte mala svoju menovkyňu sv. Teréziu z Lisieux, ku ktorej sa tiež veľmi dlho a vrúcne modlila. Je príznačné, že jej zdravotný stav sa zázračne zlepšil 17. mája 1925, práve na sviatok svätorečenia sv. Terézie z Lisieux. Terézia Neumannová neskôr hovorievala, že jej zdravotný stav sa zlepšil až vtedy, keď sa za ňu Svätá Terezka z Lisieux prihovorila u Nášho Pána Ježiša Krista a ten jej zázračne vrátil zdravie a zbavil ju ochrnutia a preležanín.

Jej stav bol však stále vážny. Neudržala v sebe žiadne jedlo, prijímať dokázala len tekutú stravu a Eucharistiu. 1. novembra 1925 sa jej stav opäť zhoršil a o dva týždne neskôr, 13. novembra, jej diagnostikovali vážny zápal slepého čreva, alebo prasknutie slepého čreva. Lekári pripravovali operáciu a tvrdili, že je potrebné Teréziu operovať. Terézia sa počas vizitácie modlila a dívala sa na strop. Potom oznámila, že operácia nie je potrebná a požiadala, aby ju vzali do kostola, aby sa mohla pomodliť. V kostole pri modlitbe sa jej stav náhle zlepšil.

5. marca 1926 počas pôstu, na prvý piatok, sa jej zjavila prvá stigma tesne nad srdcom, o tejto rane však nikomu nepovedala, takže jej stigmu objavili pri lekárskej prehliadke až neskôr. Rodine však rozprávala o videní Nášho Pána Ježiša Krista na Olivovej hore, ako bdel a modlil sa v čase, keď apoštoli spali.

Ďalšie videnie Nášho Pána Ježiša Krista na Olivovej hore mala 12. marca 1926, kedy opísala ako Nášho Pána Ježiša Krista korunovali tŕňovou korunou. 26. marca 1926 mala víziu Krista nesúceho kríž a objavili sa jej rany na rukách. Takisto na jej oblečení sa nachádzala krv a Terézia sa už ani nepokúšala ďalej svoje stigmy tajiť. Aj v roku 1926 prijímala ako potravu len Eucharistiu a každý deň vypila trochu vody.

Na Veľký piatok roku 1926 videla Terézia celý Kristov pašiový príbeh vo svojich víziách. Krv jej stekala z rán na rukách, nohách, na hrudi, ako aj z očí. Krvácanie potvrdili nielen členovia rodiny, ale aj miestny kňaz Josef Naber. Zdravotný stav sa jej prudko zhoršil a všetci očakávali, že čoskoro umrie. O tretej hodine popoludní jej dal Josef Naber posledné pomazanie, upadla do katatonického stavu. Avšak na Veľkonočnú nedeľu sa stav Terézie náhle a zázračne zlepšil.

V ten deň oznámila členom rodiny a veriacim z dedinky, že mala víziu Kristovho vzkriesenia. Podrobne opísala udalosti pašiových hier a v nasledujúcich rokoch prežívala Kristovo utrpenie každý Veľkonočný piatok až do svojej smrti v roku 1962. Počas Veľkonočnej nedele uviedla, že pri svätom prijímaní nevidela ani kňaza a ani Eucharistiu, videla však Krista v detskej podobe. Je zaujímavé, že bola presvedčená o fakte, že podobne ako ona, každý vidi namiesto Eucharistie malého Ježiška.

V novembri roku 1926 dovolila lekárom preskúmať 9 rán na svojej hlave, chrbte a ramenách. Lekári neskôr potvrdili, že tieto rany sa nikdy nezahojili, nezapálili a ostali otvorené na jej tele aj po jej smrti. Prežívala čoraz častejšie extázy, pri ktorých hovorila aj po aramejsky, hoci sa tento jazyk nikdy neučila. Niekedy hovorila aj po hebrejsky, latinsky a grécky.

Informácie o tom, že od roku 1923 Terézia nič nejedla, žila len z Eucharistie a malého množstva vody sa dostali čoskoro do nemeckých novín. V júli 1927 ju 15 dní pozoroval nemecký lekár Otto Seidl, ktorému pomáhali štyri františkánske sestry. Každý deň jej lekár meral hmotnosť a odoberal moč. Na začiatku jeho pokusu mala 55 kg a na konci 51 kg. Lekár Seidl a jeho spolupracovníčky, františkánske sestričky, potvrdili, že počas ich prítomnosti sa živila len Eucharistiou a vodou.

Čoskoro sa informácie o svätici dostali aj do nemeckých novín. Konnersreuth sa stal pútnickým miestom, ľudia obkľúčili dom, v ktorom žila a snažili sa s ňou za každej okolnosti stretnúť. Niektorým sa to podarilo, niektorí dostali od Terézie Neumannovej aj odpovede na svoje listy.

Do Konnersreuthu nakoniec pricestoval aj novinár Fritz Gerlich, ktorý dostal za úlohu demaskovať katolícky tmársky podvod. Gerlich vo svojej úlohe totálne zlyhal, navyše sa z malej bavorskej dedinky vrátil ako nový človek. Stal sa katolíkom, išiel na svätú spoveď a potom na sväté prijímanie a nakoniec napísal dielo o stigmatizovanej Terézii Neumannovej z Konnersreuthu. V januári 1940 rodičia Terézie odovzdali úradom nemecké potravinové lístky, pretože podľa ich slov Terézia žije len z Eucharistie a trochy vody.

Je zaujímavé, že členovia Gestapa a antiklerikálni nacisti zavítali kvôli Terézii až do bavorského mesta. Nacistickí odborníci – psychológovia, lekári a tvorcovia verejnej mienky skúmali udalosti, ktoré sa stali v Konnersreuthe, na výsluch vzali aj jej rodičov. Snažili sa dokázať – neúspešne, že Terézia Neumannová je podvodníčka. Skúšali ju zosmiešniť, pretože vedeli o jej odpore voči nacizmu a obávali sa preto jej rastúcej popularity.

Silná viera miestnych dedinčanov v Krista však spôsobila, že agenti nemeckej tajnej polície ostali pred oduševnenými rodinnými príslušníkmi Terézie a miestnymi dedinčanmi úplne bezmocní. Ukázalo sa totiž, že ak ľudia vedia, že žijú pre Krista a v Kristovi, odmietajú hriech, tak nemajú strach ani pred tou najbrutálnejšou brachiálnou mocou.

Príslušníci Gestapa napokon nikdy nezakročili proti Terézii Neumannovej, ani proti členom jej rodiny. Prenasledovaniu sa však nevyhol Fritz Gerlich, ktorý už ako katolík kritizoval Hitlera a nacistický režim. Kvôli svojim opozičným názorom bol neskôr, v roku 1934 v koncentračnom tábore Dachau zavraždený nacistami.

Fritz Gerlich sa narodil v roku 1883 v Pomoransku. Bol novinárom, historikom a oduševneným politickým odporcom Adolfa Hitlera. Študoval v Mníchove matematiku, prírodné vedy a históriu. Po skončení vysokoškolského štúdia pracoval ako archivár a novinár. Odmietal komunizmus, nacizmus aj antisemitizmus. Od roku 1920 bol šéfredaktorom Münchner Neueste Nachrichten, z ktorých sa neskôr stali Süddeutsche Zeitung, dnes jeden z najvýznamnejších nemeckých denníkov.

V roku 1927 sa po svojej katolíckej konverzii stal blízkym priateľom Terézie. Ako už bolo spomenuté vyššie, spočiatku správy o nej, ako aj jej stigmy považoval za podvod. V roku 1931 však priznal, že nejde o podvod a konvertoval z kalvinizmu na katolicizmus. Jeho odpor proti nacistickému režimu bol podmienený a inšpirovaný učením katolíckej Cirkvi.

Keď sa 30. januára 1933 nacisti zmocnili v Nemecku moci, zavreli ho do koncentračného tábora. V čase, keď príslušníci SS vyvraždili členov SA počas tzv. Noci dlhých nožov (30. júna 1934), zavraždili nacisti v Dachau aj Fritza Gerlicha. Gerlichovi je pripisovaný výrok v súvislosti s kritikou Hitlera: „To najhoršie, čo môžeme urobiť je to, že neurobíme nič.“ Podobne ako v prípade Terézie Neumannovej, sa od roku 2017 pripravuje aj beatifikačný proces Fritza Gerlicha.

Podľa dochovaných historických správ, keď sa Terézia Neumannová dozvedela o smrti Fritza Gerlicha, spočiatku zosmutnela, no krátko potom vyjadrila presvedčenie, že ako dobrý katolík už spočinul v Božom náručí. Vojnu prežila na lôžku a Gestapo voči jej rodine nezasahovalo.

Terézia Neumannová čaká na začatie procesu svojho blahorečenia. Modlime sa, aby sa stala oporou pre katolícku Cirkev, ktorá v dnešnej dobe prechádza vážnou skúškou.

PDF (formát pre tlač)