Šikanovaní marockí kresťania

20. júla 2020   Aktuality

Konvertiti na kresťanstvo v Maroku sú opakovane zadržiavaní políciou v rámci kampane vedenej proti viere. Jawad Elhamidy, prezident Marockej asociácie náboženských práv a slobôd, povedal katolíckej charite Pomoc Cirkvi v núdzi (ACN), že polícia kresťanských konvertitov zatýka a zadržiava až trikrát týždenne, pričom ich šikanuje a ponižuje.

Väčšina z nich je po výsluchu prepustená – ale potom je často vystavená nátlaku, aby sa vrátila k islamu, a keď odmietne, je zastrašovaná. Elhamidy uviedol, že podľa Trestného zákonníka sú všetci Maročania moslimovia a tí, ktorí konvertujú na kresťanstvo, majú problémy so zákonom a ohrozená je ich osobná bezpečnosť.

Dodal, že pre kresťanských konvertitov je situácia ešte nebezpečnejšia, keď ich obvinia z rúhania – vtedy sú kresťania zadržiavaní niekoľko dní a nezriedka dochádza k násilným incidentom.

Aktivista za ľudské práva uviedol, že polícia sa vyhráža zatknutím aj manželkám a deťom. Elhamidy rozprával príbeh Mohameda Al Moghanyho, moslimského konvertitu na kresťanstvo z mesta Al Hajeb, ktorému sa zamestnávateľ vyhrážal s pištoľou, že ho zabije.

Keď sa Al Moghany sťažoval na polícii, bolo mu povedané, aby nehovoril o svojej konverzii, a polícia sa začala vyhrážať jeho rodine. O šesť mesiacov neskôr, po spore so zamestnávateľom, bol zatknutý a odsúdený na šesť mesiacov väzenia. Vypočúvaná bola aj jeho manželka.

Okrem islamu je v krajine zákonom povolený iba judaizmus – hoci kresťania zo zahraničia žijúci a pracujúci v krajine smú praktizovať svoju vieru. Elhamidy povedal ACN, že v Maroku existujú dve kresťanské komunity – cudzinci, ktorí žijú v krajine, a Maročania, ktorí konvertovali na kresťanstvo z islamu.

Odhaduje sa, že 30 tisíc zahraničných obyvateľov sú katolíci a 10 tisíc protestanti.

Počet domácich marockých kresťanov sa odhaduje na osem tisíc, hoci niektoré zdroje uvádzajú 25 tisíc z celkového počtu 34,6 milióna obyvateľov. Na rozdiel od kresťanov zahraničného pôvodu konvertiti nemajú podľa zákona slobodu vyznania.

Podľa Elhamidyho ak Maročan chce vstúpiť do kostola, môže sa stať jedna z dvoch vecí: buď policajt sediaci pred kostolom ho zatkne, alebo kňaz v kostole ho požiada, aby opustil kostol, pokiaľ nejde o turistu. Dodal: Marockí kresťania sa tajne schádzajú doma, aby sa vyhli sankciám a obťažovaniu zo strany štátu.

Zahraničné duchovenstvo má prikázané odrádzať marockých kresťanov, aby nechodili  do kostola z obavy, že bude obvinené z proselytizmu. Podľa Elhamidy, cirkevní predstavitelia dostávajú každý týždeň varovanie od úradov, aby neprijímali Maročanov, lebo budú obvinení z proselytizmu.

Podľa marockých zákonov proselytizmus alebo obracanie na iné náboženstvo je trestný čin, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody od šiestich mesiacov do troch rokov.

Ide už o relatívne veľmi mierne tresty, lebo islam po celých 1400 rokov svojej existencie trestal proselytizmus a konverzie smrťou a tento prístup prežíva vo vedomí obyvateľstva. Miernejšie tresty nie sú výsledkom dobrej vôle marockých vládcov, ale nátlaku západných krajín, ktorému sa iba s nevôľou podrobili.

MH

Zdroj: indcatholicnews.com

PDF (formát pre tlač)