Prvé uznané zjavenie Panny Márie bolo ešte za jej života!

Matej Gavlák
11. októbra 2023   Cirkev História

Zdá sa, že žijeme v dobe, kedy sa niektoré kruhy snažia spochybňovať zjavenia Panny Márie, ako niečo „imaginárne“. Možno by preto bolo vhodné rozpovedať príbeh vôbec prvého zjavenia Matky Božej, oficiálne uznaného katolíckou Cirkvou –, ktoré sa udialo ešte za jej života (!) – a pripomenúť si tak legitímnosť oficiálne uznaných zjavení.

Panna Mária s Ježiškom

Keď dal Pán Ježiš svojim učeníkom legendárny príkaz: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium!“ (Mk 16,15), jeho výzvu uposlúchol aj apoštol sv. Jakub starší, brat apoštola a evanjelistu sv. Jána. Niekoľko rokov po Ježišovom Nanebovstúpení sa sv. Jakub postupne cez Stredozemné more dostal až na západný cíp európskeho kontinentu – do rímskej provincie na Pyrenejskom polostrove zvanej Hispania (dnes sa na tomto území rozkladajú viaceré štáty – Španielsko, Portugalsko, Andorra, Gibraltár a nepatrná časť južného Francúzska).

Katolícka tradícia nám hovorí, že apoštol spolu s asi ôsmimi druhmi v tomto ďalekom pohanskom svete čelili mnohým útrapám, no sv. Jakuba najviac trápil zdanlivý neúspech misie. Miestni obyvatelia nielenže „neboli otvorení Ježišovej Dobrej novine“, ale zrejme aj mnohí z tých, ktorí počúvali slová apoštola a súhlasili s nimi, sa po krátkom čase od neho zase odvracali.

Takto sa sv. Jakub a osem jeho druhov ocitli v januári roku 40 po Kristovi opustení, unavení a sklamaní na brehu rieky Ebro, na mieste, kde dnes stojí španielske mesto Zaragoza. Podľa tradície Panna Mária pred odchodom do ďalekých pohanských krajov apoštolovi Jakubovi sľúbila, že keď to bude najviac potrebovať, zjaví sa mu, aby ho povzbudila. Nuž a tá chvíľa skutočne aj nastala.

Ako sa apoštol skormútený a sklamaný modlil na opustenom mieste za hlbokej noci (azda uvažujúc o predčasnom odchode), zjavila sa mu odrazu sama Panna Mária na vrchu akéhosi stĺpa s Ježiškom na rukách. Uistila ho, že Hispánia sa napokon celá skutočne stane kresťanská a že viera jej ľudí bude „silná a pevná ako tento stĺp, na ktorom stojím“. Panna Mária ďalej Jakuba požiadala, aby na mieste postavil kostol, ktorý „bude stáť od tohto momentu až do konca časov, aby tak Boh mohol činiť zázraky skrze Môj príhovor pre všetkých tých, ktorí sa dajú pod moju ochranu.“

Hoci išlo „technicky“ o bilokáciu Panny Márie (tzn. že bola naraz na dvoch miestach súčasne), keďže v tom čase ešte žila svoj pozemský život v Jeruzaleme, cirkevná tradícia túto udalosť považuje za Jej prvé ozajstné zjavenie.

Videnie sestry Anny Kataríny Emmerichovej

Profesor Plinio Corrêa de Oliveira mal v jednom zo svojich listov spomenúť aj víziu bl. Anny Kataríny Emmerichovej ohľadom misie sv. Jakuba v Španielsku. Bl. Anna podľa neho píše:

„Neskôr som videla svätého Jakuba v nebezpečenstve kvôli prenasledovaniu veriacich v Zaragoze. Videla som apoštola, ako sa v noci modlil s niektorými učeníkmi pri hradbách mesta. Žiadal o radu, aby vedel, či má zostať v tom kraji, alebo ísť inam. Svoje myšlienky upriamil na Najsvätejšiu Máriu a požiadal ju, aby sa prihovorila u svojho Božského Syna, ktorý jej nemohol nič odoprieť.

Zrazu som uvidela, ako sa nad Apoštolom rozprestiera nebeská nádhera. Anjeli, harmonicky spievajúci, znášali stĺp svetla, ktorého základ postavili na miesto, kde by mal byť postavený kostol. Stĺp bol vysoký a elegantne úzky a končil v tvare otvorenej ľalie, ktorá vystreľovala iskry svetla do mnohých smerov… V nádhere ľalie som zazrela Najsvätejšiu Máriu, priehľadnú a bielu ako sneh, s jemnosťou a krásou väčšou ako hodváb. Stála, ako sa zvykla modliť. Ruky mala spojené a dlhý závoj na hlave jej padal k nohám…

Kým sa vízia odohrávala, svätý Jakub dostal vnútorne posolstvo, žeby mal na tom mieste postaviť kostol a že tam bude založená, zakorenená a rozšírená pobožnosť k Panne Márii. Svätá Panna mu povedala, že keď bude kostol postavený, mal by sa vrátiť do Jeruzalema. A naozaj, neskôr, keď bolo dielo dokončené, apoštol ho nechal na starosti dvanástim učeníkom, ktorých sformoval...“

Nuestra Señora del Pilar

Nuestra Señora del Pilar, teda Naša Pani zo stĺpa, svoj prvý kostol rukami sv. Jakuba skutočne aj dostala. Bol to prvý kostol postavený na počesť Panny Márie na svete. Kostol bol počas stáročí prebudovávaný a zväčšovaný a dnes je to mohutná Bazilika Panny Márie zo Stĺpa. Súčasná bazilika bola budovaná medzi rokmi 1681 až 1872 a predstavuje mix viacerých architektonických štýlov: baroka, neoklasicizmu a rokoka. Na rohoch má štyri veľké veže, čo je pre kostol netypické.

V kostole je tiež masívny kamenný stĺp, na vrchole ktorého sa nachádza pomerne jednoduchá, no starobylá drevená soška Panny Márie s Ježiškom. Podľa legiend mala dať túto sošku sama Božia Matička sv. Jakubovi počas onej povestnej noci 4. januára roku 40 AD. Azda netreba zvlášť zdôrazňovať, že stĺp sa nachádza presne na tom mieste, kde sa podľa tradície nachádzal aj stĺp, na ktorom sa Panna Mária zjavila. Hoci je samotná soška jednoduchá, koruna, ktorú má Nuestra Señora del Pilar na hlave, je majstrovským dielom: je vyrobená z 2 836 diamantov vybrúsených do trojuholníka, 2 725 ruží, 145 perál, 74 smaragdov, 62 rubínov a 46 zafírov. Korunka Ježiška má rovnaký tvar, len je menšia.

Miesto zázrakov

Miesto bolo dejiskom mnohých divov a zázrakov. Pre miestnych je dnes už legendárny príbeh troch leteckých bômb, ktoré na katedrálu dopadli počas španielskej občianskej vojny (1936 – 1939), kedy tiež bolo v krajine nevídané prenasledovanie katolíkov – vrážd duchovenstva i obyčajných veriacich a zničené boli tisíce chrámov. Na baziliku boli počas vojny postupne zhodené tri masívne bomby. Každá z nich prerazila strechu a dopadla do vnútra chrámu, no ani jedna z nich nevybuchla! Dnes sú dokonca všetky tri bomby – samozrejme, deaktivované – umiestnené priamo na stenách baziliky, ako akási pripomienka týchto udalostí.

Najsenzačnejší zázrak, dodnes oficiálne Cirkvou uznávaný, sa však stal v roku 1640. Tri roky predtým prišiel 19-ročný mladík a oddaný ctiteľ Panny Márie zo Stĺpa, Miguel Juan Pellicer, nešťastnou náhodou o nohu. Namiesto vlastnej nohy nosieval teda drevenú a vo svojej dedine bol známy ako „žobrák s oslíkom“. 29. marca 1640 si ľahol ako obvykle a svoju drevenú nohu zavesil na stenu. Jeho rodičia si však nadránom všimli, že mu spod periny trčia dve zdravé nohy! Ihneď syna zobudili a ten im povedal: „Snívalo sa mi, že som bol v kaplnke Panny Márie zo Stĺpa, kde som si olejom lampy pomazal pahýľ“. Otec mu na to odvetil: „Ďakuj Bohu, syn môj. Jeho Svätá Matka ti prinavrátila nohu.“

Správa sa v okolí stala absolútnou senzáciou a dostala sa až k arcibiskupovi Zaragozy, ktorý ihneď nariadil vyšetrovanie celého prípadu. 27. augusta 1641, podľa záznamov, uznal arcibiskup Zaragozy zázrak za autentický.

Patrónka všetkých Hispáncov

Koncil v Zaragoze ustanovil v roku 1640 sviatok „Našej Pani na Stĺpe“ na 12. októbra. Tento dátum bol zrejme zvolený preto, že si konciloví otcovia želali, aby bola patrónkou nielen Španielov, ale všetkých Hispáncov po celom svete. 12. októbra 1492 totiž objavil naturalizovaný Španiel Krištof Kolumbus americký kontinent a v ten istý deň tiež na ňom nechal odslúžiť vôbec prvú svätú omšu v dejinách.

A aby sme ešte uzavreli príbeh apoštola, sv. Jakuba: po stavbe kaplnky na mieste, kde sa mu zjavila Nuestra Señora del Pilar, sa skutočne vrátil späť do Jeruzalema. Tam bol však v roku 44 zajatý a následne pre Krista sťatý. Uvádza sa, že Panna Mária vedela, že Jakub sa stane prvým apoštolom, ktorý preleje svoju krv za Jej Syna a práve preto mu z lásky k nemu dala svoj sľub pomoci v ďalekých pohanských krajoch – ktorý zázračným spôsobom aj splnila.

Pozostatky sv. Jakuba boli vo 8. storočí prenesené späť do Španielska a o ďalších sto rokov neskôr uložené v kaplnke, na mieste, ktoré nazvali Santiago, dnešné Santiago de Compostela a kde neskôr vyrástla Katedrála sv. Jakuba.

PDF (formát pre tlač)