Potraty sú realitou, s ktorou sa nikdy nezmierime

23. septembra 2024   Krátke správy

Národný pochod za život 2024 v Košiciach ukázal, že nie všetci Slováci na nenarodené deti zabudli.

Seriál spoločnosti Amazon Prime „Muž z vysokého zámku“ je nakrútený podľa rovnomennej knihy autora Philipa K. Dicka. Odohráva sa v alternatívnej minulosti, kde nacisti vyhrali II. svetovú vojnu a teraz ovládajú spolu s Japoncami celý svet – vrátane USA. V jednej scéne, kde sú dve postavy, začne zrazu z oblohy padať akýsi popol. Jedna postava vysvetľuje tej druhej, že to je popol zo spálených ľudských tiel z neďalekého vyhladzovacieho tábora; že vždy, keď telá spaľujú, tak sa cez komíny dostávajú aj čiastočky popola, ale že si na to už miestni zvykli.

Zákon o potratoch je zďaleka tým najtotalitnejším zákonom v našej krajine. Umožňuje zabíjať nevinné ľudské bytosti, a rovnako, ako obyvatelia porazenej, teraz nacistickej Ameriky, sme si na to jednoducho „zvykli“. Zatvárame oči, zabúdame na to s dovetkom, že „tak je to asi lepšie“. Je to však veľmi zlý postoj!

V našej krajine si sami ročne vyvraždíme populáciu menšieho slovenského mestečka – za posledné roky bolo u nás zabitých medzi 5,2 a 5,5-tisíca nenarodených detí. Takmer nikoho to nezaujíma. Ale potom večer, keď si zapneme televízor zrazu počujeme, že je nízky prírastok obyvateľstva, že možno nebude mať na budúcich dôchodcov kto robiť, všetci sú v panike.

Slováci ročne zabijú viac ako 5-tisíc svojich detí?! To je 50-tisíc detí za posledných desať rokov, 250-tisíc za päťdesiat rokov. So zabíjaním však tiež prichádzajú rodové prekliatia a dokonca automatické exkomunikácie osôb za to zodpovedných – nielen matiek, ale aj otcov, či starých rodičov, ktorí na to svoje dcéry nahovorili (a takých veru nie je málo).

Inak povedané: za posledných 50 rokov bolo na Slovensku automaticky exkomunikovaných z Cirkvi najmenej pol milióna jeho obyvateľov z dôvodu podstúpenia potratového zákroku! Čo sme to za generácia? Ťažko povedať, kto by bol z nás viac zhrozený: či naši predkovia alebo tí, čo prídu po nás. V každom prípade slovenský národ nikdy vo svojich 1300-ročných dejinách nerobil toto, čo sa deje teraz – nikdy sme si takto nezabíjali vlastných potomkov.

Je šialené, že podľa štatistík je menej ako 10 % našich krajanov za úplný zákaz potratov. Už ani tá Záborská ich nechce zakazovať. To už život – daný Bohom – nie je posvätný? To už naozaj je vražda cnosť a „základné ľudské právo“? To už sme sa naozaj zbláznili?

Bez toho, aby sme si to uvedomili, stali sme sa generáciou milujúcou smrť. Radi sa pozeráme na smrť vo filmoch a seriáloch. V novej „zábavnej šou“ na jednej z našich komerčných staníc budú účastníci „bojovať o život“. Niektorí už začínajú koketovať s eutanáziou. Koľkí z nás sú za predlžovanie masakru na Ukrajine. A nech by len skúsil nejaký politik zakázať potraty! Bratislava by asi vybuchla občianskymi nepokojmi, iné mestá by ju asi nasledovali. Áno, milujeme smrť, fascinuje mnohých z nás.

Ale Boh stvoril život; Boh chce život! Satan a hriech sú synonymom pre smrť. „Ostňom smrti je hriech“, varuje sv. Pavol v Prvom liste Korinťanom. Najväčším Božím trestom podľa Biblie je, keď Boh ponechá hriešnika vo svojom hriechu. Pre milovníkov smrti to môže znamenať len jediné, že ani sa nenazdajú a smrť si príde aj po nich. Možno aj skrze nekontrolovateľnú – a nezastaviteľnú – eskaláciu za našimi východnými hranicami.

Musíme bojovať za život – inak nás zastihne smrť. To nie je nejaká slovná hračka, to je realita tohto sveta. Aj to nacistické Nemecko napokon skončilo v ruinách, stačí si len zadať do známeho vyhľadávača heslo „Berlin 1945“.

Aj z tohto pohľadu sa treba poďakovať organizátorom, rečníkom, zahraničným hosťom, biskupom, a hlavne účastníkom štvrtého Národného pochodu za život, že ukázali, že nie všetci sme na nenarodené deti zabudli. Slovenský národ prežije, len ak bude za život.

Potraty sú realitou, s ktorou sa nikdy nezmierime. Kultúra smrti raz musí skončiť. Inak skončíme my.

MG

Titulný ilustračný obrázok, zdroj – archíva autora

PDF (formát pre tlač)