Panovník kompromitujúci ideu monarchie. Španielsky zradca Juan Carlos
Mikuláš Hučko
18. augusta 2020
Politika
Aj ľuďom, ktorí sa veľmi nezaujímajú o zahraničnú politiku a nesledujú so zvýšenou pozornosťou osudy udalosti i klebety súvisiace s európskymi kráľovskými rodmi, asi neunikla informácia, že bývalý španielsky kráľ Juan Carlos, ktorý v roku 2014 abdikoval v prospech svojho syna Filipa VI., emigroval z krajiny kvôli korupčnému škandálu. Jeho emigrácia mala byť spoločným rozhodnutím kráľovskej rodiny, ktorá má obavy o svoju reputáciu. Podľa posledných správ býva v exkluzívnom paláci v Abú Zabí v Spojených arabských emirátoch.
Od nástupu na trón Juan Carlos I. pomaly demontoval a oslaboval španielsku monarchiu, sám inicioval (alebo prinajmenšom akceptoval) ústavné a právne zmeny, ktoré mu odobrali ďalšie kompetencie – a urobil tak porušením prísahy, ktorú zložil v roku 1969. Zároveň však žil po kráľovsky a aj v časoch krízy okázalo a honosne.
A dlho sa mu to aj darilo. Ešte donedávna spoločnosť akceptovala Juana Carlosa, zbožňovala ho Latinská Amerika, kde pôsobil ako diplomat zmierňujúci napätia, ale predovšetkým ľavica a liberáli ho vyzdvihovali za jeho historické zásluhy, t.j. za likvidáciu pozostatkov diktatúry Francisca Franca. Neprekvapuje teda, že monarcha si začal myslieť, že v jeho nepolitickom živote má dovolené všetko. Pravdepodobne však nevzal do úvahy, že systém liberálnej demokracie, na ktorého tvorbe sa zúčastnil, nemá zo svojej podstaty pevné princípy a nerešpektuje autority. A keď dorástli nové generácie, nastala tyrania médií a internetová revolúcia, ukázalo sa, že voči kráľovi už nikto nepociťuje vďačnosť za likvidáciu režimu, alebo aspoň nie natoľko, aby zatváral oči pred jeho hýrením.
Obvinenia proti bývalému kráľovi sú veľmi vážne. Španielske médiá píšu o obrovských sumách peňazí poukazovaných na švajčiarske účty, o diamantoch, poľovačkách na slony v Botswane a o apartmánoch za milióny dolárov, ktoré panovník dostával ako dary, alebo ktoré dával svojim početným milenkám. V reakcii na tieto správy sa Filip už zriekol dedičstva po svojom otcovi a odňal mu kráľovský dôchodok. Sklon k luxusu a chamtivosť Juana Carlosa sú úplne v rozpore s víziou modernej a hospodárnej monarchie, ktorú zaviedol jeho syn. Juan Carlos veľmi účinne ničí aj svoj vlastný imidž – žiak generála Franca, ktorý namiesto toho, aby sa stal verným vykonávateľom jeho vôle, pomohol vybudovať demokraciu v Španielsku.
Najvyšší súd 8. júna začal vyšetrovanie proti bývalému kráľovi. Obvinenia z korupcie sa týkajú tendra v roku 2008 na výstavbu vysokorýchlostnej železničnej trate spájajúcej Mekku a Medinu v Saudskej Arábii, počas ktorej Juan Carlos spolupracoval s konzorciom dvanástich španielskych spoločností. Podľa správ z médií monarcha vtedy dostal od saudského kráľa sto miliónov dolárov, o ktoré sa mal potom podeliť s jednou zo svojich mileniek (na jej účet v Monaku previedol peknú sumu 65 miliónov dolárov).
Otázkou zostáva, či skutočnosť, že padlý bývalý kráľ odišiel z krajiny, bude stačiť na obnovenie pošpineného imidžu monarchie. Niet ho však prečo ľutovať. Bez ohľadu na to, či mal Juan Carlos právo zdediť trón (čo mnohí monarchisti spochybňujú tvrdiac, že nebol dedičom koruny, ale vybral ho gen. Franco), bol to španielsky kráľ, ktorý sa ukázal byť morálne slabou osobnosťou, nehodnou úcty alebo dokonca sympatie, a čo je ešte horšie, ktorý kompromitoval ideu monarchie. A ak sa španielska dynastia s jeho synom Filipom skončí, možno to bude aj lepšie. Pretože Filip sa tiež ukázal dosť lajdák – nielenže zakázal slúžiť korunovačnú omšu, ale nedovolil ani, aby bol korunovaný počas slávnostného obradu v parlamente.
Čoraz viac Španielov (podľa posledných prieskumov verejnej mienky, viac ako polovica) chce návrat republiky. Na zmenu politického systému by však bolo potrebné referendum, ale nič nenapovedá tomu, že by k nemu mohlo dôjsť v dohľadnej dobe.
