Ozajstná láska a falošné milosrdenstvo

Dr. Alice von Hildebrandová
15. februára 2022   Cirkev

Milovať druhého človeka znamená reagovať na jeho krásu a hodnotu (či už ide o jeho ontologickú hodnotu ako Božieho dieťaťa, alebo o osobnú hodnotu ako očarujúcej ľudskej bytosti). Keď milujeme, nevyhnutne chceme milovanej osobe robiť dobro: to je nápadne vyjadrené v talianskom jazyku: „Ti voglio bene“ (želám ti dobro). Toto želanie zahŕňa všetky druhy dobier: od tých najskromnejších (ako je dobré jedlo) až po tie najdôležitejšie: večnú spásu človeka. Čím väčšia je láska, tým viac sfér dobier obsiahne, pričom rešpektuje hierarchiu týchto dobier. Snaha dať druhému človeku nižšie dobrá, pričom vlastne poškodzuje jeho vyššie dobrá, prezrádza veľmi slabú lásku.

Okrem toho láska túži po spojení s milovaným a nevyhnutne si musí priať, aby toto spojenie trvalo večne; láska túži po večnosti.

Starí mudrci (napr. Platón) často poznamenávali, že človek má tendenciu byť sám sebe najväčším nepriateľom. Prekvapivo je v človeku niečo, čo sa rozhodne bojovať proti svojmu vlastnému skutočnému dobru. Nespočetné množstvo ľudí, ktorí sú závislí od alkoholu, drog, sexu, hazardných hier alebo ambícií, v konečnom dôsledku ničí samých seba. Nie je ľahké „milovať seba samého“; v skutočnosti je to také ťažké, že, ako poznamenal svätý Augustín, iba tí, ktorí milujú Boha nadovšetko, sa naučia skutočne milovať seba samých. Všetky neresti sú smrteľnými nepriateľmi človeka; všetky maria to dobré v ňom a dusia ušľachtilé semená, ktoré by mohli rozkvitnúť v jeho duši.

Priateľ, ktorý vidí, že ten, na kom mu záleží, si škodí a smeruje k záhube, ho musí z pravej lásky nielen varovať, ale urobiť všetko, čo je v jeho silách, aby ho vytiahol z koľají, do ktorých sa dostal. Žiadnemu milujúcemu by ani vo sne neprišlo na um dať drogy svojmu milovanému, ktorý je od nich závislý, alebo alkohol niekomu, kto je alkoholik atď. Čo by ste si mysleli o niekom, kto vidiac, že jeho priateľ sa chystá spadnúť do priepasti, by ho s láskou nevaroval a nevystrel ruku, aby ho zachránil? Svätý František Saleský nám hovorí, že je chvályhodné mať súcit s hriešnikmi, ale tento súcit by sa mal prejavovať v úprimnom úmysle vytiahnuť ich z priepasti, do ktorej spadli. Dodáva, že je zvráteným typom milosrdenstva, keď vidíme svojho blížneho zotročeného hriechom a nedokážeme k nemu natiahnuť ruku, aby sme ho vytiahli z tejto bahennej jamy (Duch sv. Františka Saleského: Msgr. Camus, s. 205).

Pre dekadentné spoločnosti je typické, že láska sa stotožňuje s tým, čo druhému človeku „robí dobre“. Ak rád konzumuje tučné jedlá, keď je obézny, mali by sme sa zdržať varovania a dokonca mu ich ponúknuť, pretože „to má rád“; ak rád pozerá pornografické filmy, mali by sme mu ich darovať na narodeniny: „tak dobre sa pri nich baví“. Čo by sme si mysleli o matke, ktorá nedá svojmu chorému dieťaťu antibiotiká predpísané lekárom: „Pretože ho nebaví brať tabletky“?

Toto je filozofia, ktorá bujnie v našej spoločnosti; a vysvetľuje, prečo súčasní ľudia vyčítajú a odsudzujú rímskokatolícku Cirkev za to, že autoritatívne učí vo veciach dogiem a morálky, zjavne bez ohľadu na to, či sa jej ovečkám „páči“ obsah jej učenia.

Ak sa niekto domnieva, že Cirkev je neláskavá a prísna, treba si uvedomiť, že jej veľkou, ohromujúcou starosťou je večné dobro jej detí, a to je najlepší dôkaz, že je milujúcou matkou, ktorá ich varuje, aby sa vyhýbali konaniu, ktoré ohrozuje ich veľké prospešné dobro: ich večné spojenie s Bohom.

Výstižne to sformuloval svätý Augustín, keď v jednom liste napísal: „Prísnosť, ktorá pramení z lásky, je lepšia ako klamlivá jemnosť“ (citované v Gueranger, Liturgický rok, V, s. 98).

Aj svätý František Saleský nás varuje, aby sme nestotožňovali lásku so sentimentálnou mäkkosťou. Hoci si plne zaslúži povesť najjemnejšieho a najdobrotivejšieho človeka, vedel byť prísny, keď to bolo potrebné (Camus, s. 184).

C. S. Lewis poznamenal: „… asi sto rokov sme sa tak sústredili na jednu z cností – „láskavosť“ alebo milosrdenstvo –, že väčšina z nás za ozajstné dobro považuje iba láskavosť…“ (Problém bolesti, ľudská zloba, s. 43–44).

Vyvarujme sa tejto múdrej mäkkosti, ktorá nie je ničím iným ako ľahostajnosťou voči skutočnému dobru druhých.

Preklad z catholicnewsagency.com

PDF (formát pre tlač)