O Poslednom súde

14. septembra 2025   Cirkev

„Veď sa všetci musíme ukázať pred Kristovou súdnou stolicou.“
(2Kor 5,10)

Nanebovstúpivší Spasiteľ Ježiš príde ešte raz v ľudskom tele na zem, príde ešte raz pri konci sveta; dotiaľ len v Najsvätejšej oltárnej sviatosti tajuplne sa skrýva a v Nebi panuje osobne. Túto svoju vieru vyznávame každodenne, keď vo „Verím v Boha“ takto sa modlíme: „Odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych.“

Kedy bude deň Posledného súdu? To neviem. Čo sa vtedy bude diať? To si tak predstavujem, ako som sa z knihy Božej, zo Sv. Písma naučil. Bohabojne počúvajte!

I. V Evanjeliu sv. Matúša čítam (Mt 24,14), že dotiaľ nebude koniec svetu, kým nebude ohlasované evanjelium po celom svete. Pretože Boh chce, aby každý človek bol spasený, lež bez viery nikto nemôže byť spasený, preto svet sa nemôže pominúť, dokiaľ pravá viera v každom meste, v každej dedine nebude ohlasovaná, aby nikto nemohol povedať: „Keby som bol vedel, ktorá je pravá viera, bol by som ju zachovával.“ Pohanskí moslimovia, primitívni černosi, modloslužobní Indiáni, diablu sa klaňajúci Číňania uznajú Ježiša, budú sa mu klaňať v Najsvätejšej sviatosti oltárnej, prijmú pravú vieru, „bude jeden ovčinec a jeden pastier“.

Lež tento svätý pokoj, táto blažená svornosť nebude dlho trvať. Človek hriechu, ktorého Sv. Písmo nazýva Antikristom (Zjv 11), preruší tento pokoj, vyvolá roztržky, pohoršenia, prenasledovania. Ten Antikristus sa narodí v Babylone. Bude obdarený mimoriadnym rozumom: ľudia budú obdivovať jeho múdrosť a slávu. Židia ho uznajú za mesiáša. Vtedy sa z Babylonu presťahuje do Jeruzalema. V Jeruzaleme bude ako kráľ panovať. S pomocou diabla bude konať podivné veci a na tieto jeho lživé zázraky a mámenie ešte i kresťania mu budú veriť, uznajú ho za Krista a budú sa mu klaňať ako Bohu. Kto sa mu nepoddá, toho bude prenasledovať, kým ho nezabije.

Počas tejto úzkosti Boh pošle Enocha a Eliáša na zem, Enocha k pohanom, Eliáša k Židom. Enoch a Eliáš kajúcnym rúchom odetí budú chodiť z dediny na dedinu, budú upozorňovať ľudí na koniec sveta, budú vyzývať blúdiacich k pokániu, budú učiť tri a pol roka, až potom ich Antikristus zabije; ich nepochované telo bude ležať na uliciach Jeruzalema, na štvrtý deň Boh ich vzkriesi a vezme k sebe do Neba. Vtedy Kristovi prívrženci napadnú Antikrista, on bude utekať na Olivovú horu, tam sa ukryje, lež Pán ho dychom svojich úst zabije.

Po smrti Antikrista sa štyria diabli vyslobodia z Pekla, títo rozoštvú ľudí jedného proti druhému, vyvolajú vojny medzi národmi, povstanú vzbury, zabíjania, vraždy medzi ľudmi. Nepochované mŕtvoly nakazia povetrie, hnojivé opuchliny, ošklivé vredy sa objavia na tele žijúcich, mor rad-radom bude plieniť ľudí. Strhne sa zemetrasenie. Vysoké vrchy sa prepadnú, ľudnaté mestá sa porúcajú. Zem sa otvorí, z priepasti hustý dym bude sa dvíhať, v povetrí zatiahne tma, vtáctvo popadá. Jedna veľká vlasatica praskne, jej žeravé časti zapália lesy, popol z nej učiní vody horkými, od horkej vody pokapú zvieratá.

Slnce, mesiac sa zatmejú, hviezdy popadajú, nebeské sily budú sa hýbať, celý svet sa pohne, na každej strane len vreskot, bedákanie, rev sa bude ozývať. Napokon umĺkne stonanie, rachot sa utíši, všetkému bude koniec.

Skončí život, pominie sa svet: hlboké ticho naplní prázdnotu sveta.

II. Dokiaľ potrvá toto ničenie, dokiaľ potrvá toto hlboké ticho? Dotiaľ, kým i tá posledná duša si kajaním neodčiní v Očistci svoj hriech. Keď sa i tá posledná duša vyslobodí z očistcového ohňa, vtedy zaznie trúba Posledného súdu, vtedy zaznie celou zemou hlas anjela: „Vstaňte hore!“ A na tieto slová všemohúcou Božou silou povstanú ľudské telá k novému životu, z prachu a popola utvorí sa ľudské telo, do tela sa navráti duša: vstaneme z mŕtvych. Rodič a dieťa, brat a sestra, manžel a manželka sa opäť uvidia. Ešte raz a to posledný raz sa stretneme. Hovorím, posledný raz, lebo ak ich osud nebude rovnaký, ak rodič do Neba a dieťa do pekla sa dostane, ak brat bude postavený na pravicu večného Sudcu, sestra však na ľavicu, ak manžel do večného spasenia, manželka však do večného zatratenia bude odsúdená: viac sa potom nikdy neuvidia. Oj, čo to bude vtedy za lúčenie?

Čo bude cítiť tvoja duša, keď sa budeš musieť naveky odlúčiť od svojho Boha, od svojho manžela, od svojho rodiča, od svojich dietok?

Anjeli zhromaždia dobrých i zlých do Jozafatskeho údolia. Jozafatské údolie sa rozprestiera medzi Jeruzalemom a Olivovou horou, sem vliekli židia Vykupiteľa Ježiša, tu, na najvyššom vrchu, na Golgote bude stáť i Ježišova súdna stolica. Spravodliví s pocitom blaha, hriešni však so zúfalstvom budú hľadieť na Golgotu. Každý bude čakať na niekoho: synovia zatratenia ukradomky a úzkostlivo, spasení však túžobne a oduševnene. Uprostred tohto očakávania sa otvorí nebo, nádherná žiara až do oslepnutia zastaví ten nesmierny zástup v Jozafatskom údolí: s veľkou jasotom sa na nebi sa zjaví Ježišov kríž. Rota hriešnikov s hrôzou zvolá: „Vrchy, padnite na nás; hory prikryte nás!“ Skupina spravodlivých však padnúc na kolená, vzdychá: „Buď Zdrav buď, svätý kríž, znak nášho spasenia!“

Z kráľovstva nebeského všetko vychádza von, všetkých deväť anjelských zborov obkolesuje a sprevádza Pána Ježiša. Spomedzi spievajúceho nebeského vojska oddelia sa Cherubíni, ponad Golgotu tak postavia súdnu stolicu, aby sa zeme nedotýkala. Akonáhle sa zjaví božská postava Krista, nášho Pána, sťa hromobitie zahučí Hosanna spev svätých, udusí on i hrozný nárek zatratencov. Mnohí z bezbožníkov by si vtedy žiadali radšej sa hneď prepadnúť do ohnivého Pekla, než by sa mali pozrieť do očí božského spravodlivého Sudcu.

Po jednom pristúpime pred Ježiša a On vyjaví skutky každého jedného z nás. Ako v sklenej nádobe, uvidíme si jeden druhému hriechy, tak ako ich kto spáchal: klamstvo, krádež, smilstvo; tak sa tam zjavíš, ako si hrešil.

Už táto potupa a hanba bude Peklom pre hriešnikov. Lež i cnosti jeden-druhého si uvidíme sťa v priezračnej nádobe, akou kto vynikal: modlitby, pôsty, almužny, počúvanie sv. omše, to všetko tak uvidíme tam, ako sme to v svojom pozemskom živote konali. Toto uznanie a vyznačenie už bude slasťou nebeskou pre spravodlivých. Po jednom pristúpime pred Pána Ježiša a podľa jeho rozsúdenia nás anjeli postavia na jeho pravicu alebo na ľavicu, na každé rozsúdenie zvolajú: „Spravodlivý je Tvoj súd!“ (porov. Ž 119,137). Vtedy k tým, ktorí stoja na Jeho pravici, takto sa prihovorí: „Poďte, požehnaní môjho Otca, vládnite kráľovstvom vám pripraveným od ustanovenia sveta!“ Tým však, ktorí budú na jeho ľavici, toto riekne: „Odíďte odo mňa, zlorečení do ohňa večného, ktorý je pripravený diablovi a anjelom jeho.“ (porov. Mt 25)

Rozum sa mi zastavuje, jazyk umĺka, smrteľná úzkosť prechádza mi údmi, keď si pomyslím na Posledný súd:

„Deň ten, deň to hnevu, biedy a úzkosti,
Deň hrozný a plný veľkej trpkosti!
Keď sa nebo a zem pohybovať budú
A s ohňom zostúpiš z Neba k sveta súdu.“

Istý kňaz držal kázeň o Poslednom súde. Dojímavá kázeň neostala bez výsledku. Hneď po kázni sa dostavila k nemu istá jeho nemravná farníčka a kajúcne sa vyznala, že tá kázeň ju veľmi dojala. Len jedno nemohla z kázne vyrozumieť, že kedy bude ten hrozný deň? – No a keby som ti i to povedal, čo by si urobila? – Ó, vtedy sa obrátim k Bohu, svoje hriechy oplačem, ako Maria Magdaléna. – Dcéra moja, nič sa nedeje, že nevieš, kedy bude ten súdny deň. Učiň to, čo by si učinila, keby už zajtra bol ten deň, tak sa nebudeš báť na súdny deň. Amen.

***

Text kázne vyšiel pôvodne v knihe Katechizmus v kázňach, I. zväzok – O viere, ktorú napísal Jozef Baráczius, dekan-farár v Szendrö, dnešné Maďarsko, do slovenčiny preložil slovenský kňaz Viktor Milan, farár v obci Krivá na Orave a knižne vydal v Ružomberku 1921; pre uverejnenie na stránke Christianitas.sk bola kázeň ešte mierne upravená redakciou.

PDF (formát pre tlač)