Nemeckí biskupi chcú v Ríme požiadať o povolenie pre laikov a laičky, aby mohli kázať počas omší

27. februára 2026   Aktuality   Cirkevná kríza, Synodalita

Nemeckí biskupi chcú vo Vatikáne požiadať o povolenie kázania laikov počas svätých omší. Na tento účel prijali oficiálne pravidlá „kazateľskej služby“, ktoré majú umožniť kvalifikovaným a povereným ženám a mužom prednášať homílie, čím sa realizuje akčný text schválený Synodálnou cestou. Uviedol to nový predseda Nemeckej biskupskej konferencie (DBK), biskup Heiner Wilmer, vo štvrtok vo Würzburgu.

Pre tento poriadok chce teraz požiadať Rím o súhlas. „Dohodli sme sa, že to vezmem so sebou pri mojej najbližšej návšteve Ríma, kde to osobne vysvetlím a budem za to lobovať,“ povedal Wilmer na záver jarného plenárneho zasadnutia DBK.

V diskusiách biskupov zaujímala významné miesto téma synodality. „Je a zostáva dôležité integrovať výsledky svetovej synody do pastoračného života našich farností,“ uviedol predseda DBK. V súvislosti so Synodálnou cestou katolíckej Cirkvi v Nemecku poukázal na rozhodnutie biskupskej konferencie prijať štatút plánovanej Synodálnej konferencie.

Synodalita über alles

Pri plánovanej návšteve Ríma chce Wilmer požiadať o potrebnú recognitio, teda potvrdenie štatútu Synodálnej konferencie zo strany Vatikánu. Podľa jeho slov bolo vyjadrené, že tento formát berie vážne impulzy svetovej synody a uplatňuje ich v miestnom kultúrnom prostredí – najmä dôraz na väčšiu transparentnosť, zodpovednosť a hodnotenie. Ako silný znak prepojenia univerzálnej a miestnej synodality označil Wilmer plánovanú návštevu šéfa vatikánskeho sekretariátu synody, kardinála Maria Grecha, na Katolíckom dni vo Würzburgu.

Wilmer zdôraznil, že v čase veľkých premien nejde o zachovanie štruktúr, (!) ale o to, aby posolstvo evanjelia prinášalo ovocie (?) v živote ľudí. Poďakoval sa aj svojmu predchodcovi Georgovi Bätzingovi za jeho šesťročné pôsobenie vo vedení konferencie.

V súvislosti s vnútorným napätím v konferencii Wilmer uviedol, že chce ako predseda byť sprostredkovateľom, budovať mosty a zasypávať priekopy. „Jednota je naše najväčšie svedectvo,“ zdôraznil.

Poďakovanie obetiam sexuálneho zneužívania

Wilmer potvrdil rozhodnutie DBK pravidelne sa venovať otázkam objasňovania a spracovania prípadov sexuálneho zneužívania. Obetiam prisľúbil, že ich hlas má váhu. Tento rok má prebehnúť revízia rámcového poriadku prevencie a intervenčného poriadku. K dispozícii je už viac ako 40 zverejnených správ a štúdií dokumentujúcich rozsah zneužívania a faktory, ktoré ho umožnili – vrátane inštitucionálnej ochrany, nedostatkov v správe dokumentov, klerikalizmu či dobového chápania kňazstva a sexuálnej morálky.

Biskup Wilmer zároveň obhajoval postup nezávislej komisie pre uznanie plnení (UKA) a odmietol požiadavku obetí na podrobné odôvodňovanie rozhodnutí komisie. Zdôraznil, že ide o proces uznania, nie súdne konanie.

No passaran! – v mene demokracie proti pravicovému populizmu

Rovnako jednoznačne sa vyjadril k strane AfD: „Nacionalizmus a ľudsky ponižujúce heslá AfD nemajú v Katolíckej cirkvi miesto.“ Varoval pred populizmom a vyzval na ochranu demokracie. Cirkev sa podľa neho podieľa na udržiavaní demokratickej diskusie tým, že otvára priestory dialógu.

Rozpor s Kódexom kánonického práva

Z pohľadu klasickej katolíckej ekleziológie je najproblematickejšou pasážou zámer žiadať o povolenie laickej homílie počas eucharistického slávenia. Kánon 767 §1 Kódexu kánonického práva jasne stanovuje, že homília je vyhradená kňazovi alebo diakonovi a je integrálnou súčasťou liturgie. Ak by sa laická homília stala bežnou praxou, nešlo by iba o pastoračný experiment, ale o zásah do samotnej štruktúry sviatostnej služby a teológie kňazstva. Tradičné chápanie Cirkvi rozlišuje medzi všeobecným kňazstvom pokrstených a sviatostným kňazstvom vysvätených – a práve liturgická homília patrí k výkonu tohto sviatostného úradu.

Rovnako si zaslúži pozornosť koncept tzv. Synodálnej konferencie. Ak by tento orgán nadobudol normatívny charakter presahujúci rámec poradného fóra, vzniká otázka kompetenčného konfliktu s diecéznym biskupom a s univerzálnou jurisdikciou Apoštolskej stolice (kán. 381 §1, kán. 455). Katolícka Cirkev nie je federáciou národných cirkví, ale hierarchicky usporiadaným spoločenstvom, v ktorom má konečné rozhodovacie právo rímsky pápež a univerzálne Magistérium. Každá inovácia musí byť preto posudzovaná v súlade s princípom jednoty Cirkvi.

Najproblematickejšie pasáže z hľadiska cirkevného práva:

– laická homília počas svätej omše – priamy rozpor s kán. 767 §1;

– recognitio štatútu Synodálnej konferencie – otázka, či nejde o vytváranie paralelnej rozhodovacej štruktúry mimo rámca biskupskej konferencie definovanej v kán. 447–459;

– terminológia „implementácie impulzov svetovej synody“ – riziko, že sa univerzálne podnety interpretujú lokálne spôsobom, ktorý presahuje ich pôvodný zámer.

Otázka nevhodných politických vyjadrení

Z pohľadu katolíckej sociálnej náuky má Cirkev právo vyjadrovať sa k morálnym otázkam verejného života. Súčasne však platí, že v demokratickej spoločnosti by mala zachovávať zásadu nestrannosti voči legitímnym politickým subjektom. Ak politická strana nie je štátom zakázaná a pôsobí v rámci ústavného poriadku, jej existencia je právne legitímna. To, že sa AfD synodálnym kapacitám nepáči, ešte neznamená, že môžu na AfD neustále nevyberane útočiť. Najmä, keď sa výraznejšie nevyhraňujú voči nemeckým politickým subjektom podporujúcim potraty a eutanáziu.

Priame a explicitné neustále nutkavé odmietanie konkrétnej strany môže byť vnímané ako prekročenie pastoračnej roviny a vstup do straníckej polemiky. Takýto postup môže polarizovať veriacich a vytvárať dojem politickej stigmatizácie, čo v konečnom dôsledku oslabuje schopnosť Cirkvi pôsobiť ako nadstranícky morálny hlas. Tradičný princíp znie: Cirkev má posudzovať idey a skutky podľa morálneho zákona, nie vstupovať do politického boja ako servilný aktér a pritakávač mainstreamových nemeckých politických strán.

Záver v duchu tradície

Jednota Cirkvi, vernosť jej právnemu a sviatostnému poriadku a zachovanie jasného rozlíšenia medzi duchovnou autoritou a politickou sférou sú hodnoty, ktoré si zasluhujú ochranu. Reformy môžu byť legitímne, no iba vtedy, ak neoslabujú teologický základ kňazstva, hierarchickú štruktúru Cirkvi a jej univerzálnu jednotu.

Branislav Krasnovský

Zdroj: katholisch.de, titulný ilustračný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)