Naše rodiny sú v troskách

Matej Gavlák
10. apríla 2024   Spoločnosť   Komentár

Pamätám si, ako som sa ešte pred rokmi, keď som chodil na vysokú školu, rozprával s jedným mojím známym, ktorý mi zrazu začal rozprávať niečo o „maminom frajerovi“. Nevravel o ňom nič zlé, len spomenul to slovné spojenie „mamin frajer“, ktoré mi vtedy prišlo veľmi smiešne. „To čo je za výraz“, preblyslo mi hlavou. V tom čase som si ešte úplne neuvedomoval, v akej tragickej situácii sa nachádzajú slovenské rodiny – a zvlášť deti – a že slovné spojenia „mamin frajer“ a „otcova priateľka“ sa v našej krajine stávajú čím ďalej, tým bežnejšie.

Tínedžeri

Keď idete po ulici, na prvý pohľad sa vám zdá byť všetko v poriadku. Muži a ženy sa spolu prechádzajú sem a tam, do tichej nízkopodlažnej električky nastupuje mama s moderným kočíkom, otcovia orlím okom strážia svojich päťročných synov. Skutočným zrkadlom našej spoločnosti sú však až – tínedžeri. Podivné bezduché bytosti motajúce sa mestom, bez radosti, bez cieľa, bez mladíckeho elánu, ktorých tváre sa buď mračia alebo sa podivne krivia a raz za čas z nich vybuchne nanajvýš tak hlasitý rehot zmiešaný s množstvom vulgárnych nadávok. Okrem toho vedia chlapci zaujať podivnými účesmi – akýmisi rezanými strihmi do strany – a dievčatá svojimi širokými výstrihmi, roztrhanými nohavicami a pírsingami v nose.

Raz som takto v Nitre utekal do kaplnky na latinskú omšu, keď som uvidel pred kaplnkou sedieť na lavičke partiu práve takýchto tínedžerov. Pristavil som sa pri nich a spýtal som sa, či sa nechcú ísť pozrieť na tú zvláštne nádhernú omšu v starobylom jazyku, ktorá by ich možno mohla osloviť. „Nič také ste ešte nevideli,“ lákal som mládež. Traja či štyria sa na mňa ani len nepozreli. Iba jeden chlapec zdvihol svoje unavené, krvou podliate oči (oni sedeli, kým ja som stál) a povedal slová, na ktoré azda do konca života nezabudnem:

„Vy ste sa asi zbláznili, pane!“

Hoci sa to z predchádzajúcich riadkov možno nezdá, mám hlboké pochopenie pre týchto mladých ľudí. Bol som totiž vychovávaný v pomerne prísnej katolíckej rodine, kde ma otec občas vedel poriadne „vyšľahať“, no na druhej strane tu bola mama, ktorá mala so mnou aspoň trochu zľutovania. Neísť v nedeľu ráno do kostola bolo nepredstaviteľné. Skôr by spadla obloha, než by naša rodina nešla do kostola. Cez týždeň sme mali pomerne prísny rodinný režim (škola – domáce úlohy – futbal za domom – modlitba – „do postele!“), ale v nedeľu poobede zobral otec na džípe celú rodinu do hory, kde sme opekali špekáčiky a ohadzovali sa s bratmi šiškami.

Rozmýšľam, aký život asi majú dnešné deti?

Rodiny na Slovensku

Podľa štatistík sa dnes skutočne končí rozvodom takmer polovica manželstiev. Eurostat o Slovensku uvádza:

„Od roku 2000 sa počet sobášov pohybuje približne medzi 24- až 28-tisíc ročne, pod 30-tisíc klesol v roku 1994 a nad túto hranicu sa doteraz nedostal ani raz…

Rozvodom sa rozumie právne ukončenie manželstva. V roku 2013 bolo v Slovenskej republike rozvedených 10,9 tisíca manželstiev, bolo to len o 2 rozvody menej ako v roku 2012.“ (Zdroj: https://ec.europa.eu/ eurostat/statistics-explained/index.php?title=Archive:Marriages_and_births_in_Slovakia/sk&oldid=429561)

Portál joj.sk uviedol, že v roku 2018 sa u nás rozviedlo 6 625 párov. Toto sú však len suché čísla. Internetová stránka tchiboblog.sk priniesla hneď niekoľko svedectiev tínedžerov z rozvedených rodín. Baška napríklad písala o prvotnom šoku a o tom, ako v 13 rokoch zrazu musela riešiť rodičovské problémy, či dokonca bývanie. V puberte nastávali skôr trápne chvíle: stužková, kde jej rodičia nemohli sedieť za jedným stolom, rozdvojené Vianoce a narodeniny, či absencia stáleho domova. „Taký ten pocit nechcenosti stále pretrváva,“ zveruje sa mladá žena.

Martinka zas spomína na maminho „nového partnera“ po tom, čo sa mama rozviedla. „Až do jeho smrti (keď malo dievča 16 rokov), sme boli na nože,“ uvádza a pokračuje: „Od mojich desiatich rokov, kedy sa narodila sestra, nás vnímal skôr ako sokov a otravný hmyz. V puberte som mu to dávala dosť vyžrať.“

„Mal som 12,“ píše svoje svedectvo dnes 35-ročný Alexander, „keď mi otec vysvetlil, že sa zaľúbil do inej ženy a že mamu opustí. Ubezpečoval ma, že ma miluje. Potom sa im s novou ženou narodilo dieťa a mňa išlo roztrhať od žiarlivosti.“

V mnohých našich rodinách je podľa svedectiev tiež prítomný alkoholizmus a s ním spojené násilie.

Dieťa bez rodiny

Ale chaos je dnes aj tam, kde sa to na prvý pohľad nezdá. Mnohé páry sa totiž nikdy nevezmú, aj keď už majú spolu dieťa. „Máme spolu už tri deti, ale ešte sme sa nestihli zobrať,“ povedal mi raz jeden muž na istej prezentácii. Tzv. „kohabitácia“ je dnes natoľko rozšírená, až to pôsobí, akoby bola istými kruhmi v našej spoločnosti dokonca preferovaná pred manželstvom. Kde pár spolu nie je v manželstve, tam sa aj ľahšie rozíde – či deti sú alebo nie. Potom vznikajú vskutku bizarné situácie, keď mama má iného „priateľa“ ako je otec a otec má už tiež inú známosť. Jeho „priateľka“ má neraz takisto vlastné dieťa. Chlapec či dievča potom častokrát nevedia, kto vlastne je jeho súrodenec a kto už nie, nechápe, prečo mama žije s iným mužom ako je otec a prečo tato už nemiluje mamu, ale cudziu ženu.

Takéto dieťa je potom prehadzované z rodiny do rodiny a nikde nie je skutočne doma. Najhoršie sú udalosti ako Vianoce, narodeniny či spomínaná stužková, kde sa oň handrkujú akoby dve cudzie rodiny, ktoré k sebe zároveň často cítia zášť, či dokonca rovno nenávisť. Obe tieto „rodiny“ sa snažia získať si dieťa na svoju stranu jeho prehnaným rozmaznávaním. Kupujú mu drahé mobily, oblečenie, množstvo hračiek, chodieva sa na drahé dovolenky, ale na konci dňa… je dieťa opäť len samo. Otec má svoju rodinu, mama nemá čas, lebo musí zarábať peniaze, aby dieťa uživila a o dieťa sa napokon „stará“ internet, televízia a/alebo ulica. A „tí“ sa veru vedia postarať – na vlastné oči to vidím každý deň cestou z práce.

Treba im pomôcť

Tieto deti potom častokrát majú problém zaradiť sa do slušnej spoločnosti. Nielenže ich slušnosti v prvom rade nikto nenaučil, ale tento neduh je ešte hlbší. Mladý človek má po škole totiž neraz problém nájsť si ihneď stabilné zamestnanie. Prax nemá takmer žiadnu, skúsenosti rovnako a návyky nulové. A dnes je pre firmy zamestnávanie osôb drahou záležitosťou, takže vyhľadávajú niekoho už so skúsenosťami. Mladý človek tak môže pomerne rýchlo skončiť bez peňazí – a na ulici. Rodina je tu neraz dôležitou záštitou mladého človeka, kde sa môže tínedžer na niekoľko mesiacov zamestnať napríklad v otcovej dielni, aby tam nadobudol nejaké pracovné návyky. Rodina mu tiež môže poskytnúť peniaze na štúdium, či na štart do života. V rozbitých rodinách nič také nie je.

Aj preto vznikajú v Amerike napríklad akési inštruktážne videá pre chlapcov vyrastajúcich bez otca. V nich mladí muži – častokrát už sami otcovia – ukazujú, ako správne vymeniť pneumatiku, ako pospájať rôzne káble, či ako vymeniť garnižu v obývačke. Pre dievčatá z neúplných rodín vznikajú podobné videá o varení. Azda je preto aj u nás na Slovensku dôležité, aby dedkovia a babičky, strýkovia a tety či susedia, podobným spôsobom pomohli mladému človeku, ktorý sa ocitol sám bez rodinného zázemia len preto, že „otec sa zamiloval do inej ženy“.

Pravdou však je, že celkovú rozbitosť našich rodín nedokážeme vyliečiť za pár týždňov a náprava bude vyžadovať hlbšie zamyslenie sa národa nad svojou existenciou a poslaním. Jedno je však isté – pokiaľ rodiny nebudú kresťanské, nebudú nikdy ani úplné.

***

Článok vyšiel pôvodne v časopise Spojenectvo s Máriou, č. 25 (február 2023), ktorý pravidelne zasielame ako dar členom Fatimského Apoštolátu, ako aj našim podporovateľom.

***

Staňte sa členom Fatimského Apoštolátu!

Dostanete od nás ako časopis Spojenectvo s Máriou ako dar.

Členovia Fatimského Apoštolátu (FA) však okrem dvojmesačníka dostávajú tiež rôzne sväteniny – medailóny, brožúrky, plakety a podobne. A navyše – za členov FA sú odslúžené sv. omše a tiež sa zvlášť za nich a za nimi spísané úmysly modlia Služobnice Ducha Svätého počas celonočných adorácií, konaných v kláštore každú druhú noc.

Členstvo vo Fatimskom Apoštoláte je dobrovoľné, fatimský apoštol ho potvrdzuje svojím súhlasom a zasielaním pravidelného príspevku vo forme milodaru. Rovnako tak sa však môže fatimský apoštol kedykoľvek rozhodnúť zrušiť svoje členstvo, čo oznámi buď písomne alebo telefonicky.

Pridajte sa teda k našim pravidelným podporovateľom a staňte členmi Fatimského Apoštolátu – prihlásiť sa môžete na tel. čísle 02/222 00 777.

Svojím členstvom vo Fatimskom Apoštoláte tým najlepším spôsobom podporíte v týchto neľahkých časoch fungovanie Nadácie Slovakia Christiana, ako aj portálu Christianitas.sk a ich neúnavnú snahu o zachovanie nemenného učenia Cirkvi.

Ďakujeme!

PDF (formát pre tlač)