Muži – zlom v sexe
P. T. G. Morrow
6. marca 2020
História
Kresťanská revolúcia: nič pre slabochov
Zuzana Juraja priťahovala. Nielenže bola pekná, ale dokonca chodila v nedeľu na omšu do rovnakého kostola. A aj keď sa nikdy o nič nepokúsil, získala dojem, že sa až príliš sústreďuje na sex. Tak s ním prestala chodiť.
O niekoľko mesiacov neskôr stretla Juraja na diskotéke a on ju predstavil svojej snúbenici. Keď tá neskôr odišla na toaletu, povedal Zuzane: „Je vynikajúca – a v posteli je priamo skvelá!“ Zuzanu to neprekvapilo, len mu povedala, aby si dal pozor, aby nežil v smrteľnom hriechu a že ak bude chodiť na prijímanie, bude k tomu pridávať ešte aj svätokrádež.
Poznal som iného mladého muža, ktorý nikdy nevynechal nedeľnú omšu ani sväté prijímanie. Stále sa zapájal do rôznych aktivít vo farnosti. Keď začal chodiť s istým veriacim dievčaťom, na treťom rande jej povedal: „Bol by som rád keby si vedela, že mi nevadí predmanželský sex.“ – „Výborne,“ odpovedala, „tak aby si vedel, mne áno“, a už sa potom nestretli.
To nie sú ojedinelé prípady. Je omnoho viac takýchto mladíkov, katolíkov aj protestantov, ktorí v podstate „odblokovali“ celý problém sexuálnej morálky a predstierajú, že žijú vieru, akoby bolo všetko v najlepšom poriadku. Aké pokrytectvo!
„Ak sa toto deje so zelenými ratolesťami, čo sa stane so suchými?“ (Lk 23, 31) Čo s tými, čo nie sú kresťania, ba dokonca ani veriaci? Človek nepotrebuje študovať spoločenské vedy, aby vedel, že pokiaľ ide o sexualitu, žijú mnohí, či snáď väčšina mužov v trvalej puberte. Jednajú ako malí chlapci, znalecky sa usmievajú pri svojich rečiach o sexuálnych triumfoch. A ich manželstvo v dôsledku toho veľmi trpí.
Ako sa dá pomôcť mužom, ktorí sa, ako sa zdá, rútia k duchovnému a manželskému sebazničeniu? Istotne, my kňazi musíme viac a nahlas hovoriť o čnosti čistoty. Ale potrebujeme tiež viac mladých veriacich mužov, slobodných aj ženatých, aby zdvihli rukavicu a boli svedkami pravdy. Existuje množstvo mladých slobodných mužov, veľmi aktívnych a úspešných, ktorí by radi žili katolícku vieru v plnosti. Tým navrhujem: Žite v čistote a majte odvahu o nej vydávať svedectvo.
Poznám množstvo katolíckych mužov, ktorí sú dostatočne čestní, aby uznali, že musia žiť v čistote, aby boli dobrými katolíkmi. Snažia sa a darí sa im to. Na mňa urobili hlboký dojem, ale niektorí ľudia potrebujú viac. Zreteľné svedectvo chýba tým, ktorí ani neuznávajú, že predmanželská čistota je možná a navyše mimoriadne dôležitá pre dobré manželstvo.
Ako môžu muži žiť čisto v našej presexualizovanej kultúre? Začínajú deň modlitbou, neraz ružencom; tiež chodia často na omšu vo všedné dni, ak nie denne; čítajú životopisy a spisy svätcov, hľadajú cirkevné učenie o čistote a dôkladne si vyberajú svoje schôdzky. Dávajú jasne najavo, že sa snažia žiť nekompromisne katolícku vieru, a pokiaľ to nie je pre niektorú mladú ženu prijateľné, zdvorilo sa s ňou rozídu.
Každý mladý muž, ktorý dúfa v spásu, by si mal uvedomiť, že čistota je neoddeliteľnou súčasťou kresťanského života bez ohľadu na to, čo hovorí kultúra, médiá alebo pokrytci. Žiadna druhá cesta proste neexistuje.
Niektorí ľudia hovoria, alebo si myslia: „Až sa ožením, budem žiť v čistote, ale teraz by to bolo príliš ťažké. Tak predsa nikto nežije.“ A satan skáče radosťou, keď to počuje.
Čo je na tom zlé? Po prvé, sú to slabosi. Inými slovami hovoria: „Nemôžem zachovávať evanjeliovú morálku. Som príliš slabý. Musím robiť kompromisy.“ V Starom Ríme by si asi povedali: „S tými levmi na mňa nechoďte. Až skončí prenasledovanie, budem príkladný kresťan.“ Každý však vie, že jedinými skutočnými kresťanmi sú tí, ktorí idú s Kristom priamo ku krížu. „Kto nenesie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hodný.“ (Mt 10, 28) Oni však chcú Krista bez kríža.
Druhým problémom je tento: dokonca aj keď je muž ženatý a dodržuje manželskú čistotu, v Bohu žije jedine vtedy, keď môže čestne povedať: „Keby som bol zajtra znovu slobodný, snažil by som sa žiť v celibáte, pokiaľ by som sa neoženil.“ Pokiaľ to nemôže povedať, ako sa to teda uzmieruje s Bohom? Koľko ženatých mužov žije navonok v čistote, ale len preto, že sú ženatí, a v skutočnosti závidia slobodným, ktorí v čistote nežijú? To je známka neobráteného srdca (s desivými následkami). Mužov nespasí manželstvo, ale jedine konverzia.
Niektorí hovoria Bohu: „Budem ťa milovať, keď budem starší, keď si užijem zábavu a svoju mladosť.“ Nevie, čo je to láska. Láska k Bohu je celoživotná úloha, nie len pre tých, ktorí sú už príliš starí na to, aby hrešili. Šťastný človek, ktorý miluje Boha uprostred bitky, nielen v dobrých časoch. Ten, kto toto tvrdí, si myslí, že hriech prináša šťastie. Neprináša. Hriech dáva rozkoš, ktorá degraduje dvoch ľudí a posvätnú úlohu zasnúbenia, ale neprináša šťastie.
Morálny zákon nie je nejaký svojvoľný test, aby sa ukázalo, či budete poslúchať Boha; je to výrobný postup, výkres skutočného trvalého šťastia. Tí, čo podľa neho žijú, to vedia. Preto je také dôležité čítať o svätých. Obzvlášť vhodné sú k tejto problematike životopisy sv. Augustína a sv. Markéty Kortonskej. Obaja sa oslobodili od „krutého otroctva rozkoše“ a našli mier a radosť v živote pre Krista.
„Príliš neskoro som si ťa zamiloval, Krása tak večná, a aj tak stále nová. Strmhlavo som sa rútil za tými krásami, ktoré si stvoril. Ďaleko od teba ma držali tieto pekné veci, ktoré keby neboli v tebe, neboli by vôbec. Vyslal si vôňu, a ja som ju vdýchol a vzdychal som po tebe. Ochutnal som ťa, a hladoval som a žíznil po tebe. Dotkol si sa ma, a ja som zahorel pre tvoj pokoj,“ volal sv. Augustín. To bol muž, ktorý poznal obe cesty, cestu rozkoše aj cestu Božiu. Vybral si tú lepšiu.
Nestačí len chodiť s dievčaťom v čistote. Kristus očakáva, že muž bude presvedčený o jeho učení a že ho bude odovzdávať druhým. Nikoho by nemalo uvádzať v rozpaky učenie o ktorom vie, že je pravdivé. Keď nás uvádza do rozpakov pravda, bude nás uvádzať do rozpakov aj Kristus, ktorý je Pravda. („Kto ma pred ľuďmi zaprie, bude zapretý pred Božími anjelmi“ – Lk 12, 9.) Nie. Chodiť s cnostnou ženou nestačí. Potrebujeme mužov, ktorí prevezmú vedúcu úlohu, ktorí budú svedkami pravdy, či im to bude príjemné, alebo nie. Budú sa vám kvôli tomu posmievať? Samozrejme, že áno. „Blahoslavení tí, ktorých budú kvôli mne prenasledovať“ (Mt 5, 11). Ale pokiaľ si zachováte zmysel pre humor, prenesiete sa cez prekážky a zasejete semeno mravnosti.
„Dobre, a čo ženy?“ – pýtate sa. Samozrejme, ženy majú tiež dosiahnuť tento stupeň a býva to pre ne ľahšie. Mnohé ženy, keď počujú pravdu, jednoducho idú a žijú tak. Muži potrebujú vedieť, že sa nemusia zriecť svojej kultúry, že ju musia s Božou pomocou zmeniť – alebo aspoň svoj malý kúsok.
Ukážte mi muža, ktorý pozná význam čistoty, ktorý nie je príliš slabý, aby ju žil a ktorý je ochotný sa postaviť svetu kvôli pravde. Ukážte mi muža, ktorý povie ostatným kresťanom, keď sa naskytne príležitosť: „Nebuďte pokrytci. Viete, čo učí evanjelium. Keď tak môžem žiť ja, dokážete to aj vy.“ A neveriacim: „Nebudem sa milovať, pokiaľ sa neožením, pretože viem, že si tak pripravím dobré, trvalé manželstvo.“
Ukážte mi takého muža a ja vám ukážem muža na ceste k svätosti. Ukážte mi dvanásť takých a bude to počiatok kresťanskej revolúcie.
