Moc nášho jazyka – Ide z neho život alebo smrť? (3. časť): O šomraní -

Moc nášho jazyka – Ide z neho život alebo smrť? (3. časť): O šomraní

Jakub Tužinský
8. apríla 2025
  Cirkev Spoločnosť

predchádzajúce časti:
Moc nášho jazyka – Ide z neho život alebo smrť? (1. časť)
Moc nášho jazyka – Ide z neho život alebo smrť? (2. časť): O vzdávaní vďaky vo Svätom Písme a Eucharistii

***

V predošlej časti sme sa zoberali vďačnosťou, teda prostriedkom, skrze ktorý ide z nášho jazyka život. Dnes nahliadneme na prostriedok, z ktorého sotva získame život, hoci to nemusí byť na prvý pohľad také zjavné. Pozrieme sa na šomranie.

Ide o niečo, čo je nám v našej kultúre veľmi blízke a neobchádza to ani tradicionalistické spoločenstvá. Často sa nad ním veľmi nepozastavujeme alebo to berieme ako niečo normálne. Avšak, je to naozaj tak? Čo nám to prináša a ako na to hľadí Boh?

Ilustračný obrázok, zdroj: PxHere

Bohatosť slovenského jazyka

Najprv sa pozrieme na bohatosť nášho jazyka skrze rôzne výrazy, ktoré má. Slovník.sk nám pri hesle „šomrať“ poskytne tieto výrazy: hundrať, dudrať. Charakteristika človeka: šomráč, šomrák, šomroš, hundroš, hundrák, dudroš. Definuje ho ako človeka, ktorý stále prejavuje nespokojnosť hundraním. A príkladovou vetou pekne vystihuje proces prehlbovania tejto črty: „Rokmi sa z neho stával nespokojný hundroš“.

Keď však do slovníka zadáme heslo „sťažovať sa“, tak sa dozvieme ešte viac. Tento výraz definuje takto: „vyslovovať pred niekým, niekomu nespokojnosť s nejakou skutočnosťou, stavom a pod.“. A poskytuje množstvo synoným: ponosovať sa (sťažovať sa, ponosovať sa na zlé pracovné podmienky, na vedenie, na manžela, na obsluhu); žalovať sa (obyč. s citovým prízvukom): žaluje sa, že sa jej ukrivdilo; ťažkať si; poťažkávať si: poťažkával si na chorobu; dobre sa má, neťažká si; vzdychať; nariekať; bedákať; expr.: lamentovať; fňukať; horekovať; nár. túžiť sa (citovými prejavmi, rečou si uľavovať pri vyjadrovaní nespokojnosti s niečím): nechcem pred vami vzdychať, nariekať, vyriešim si veci sám; bedáka, horekuje, že má malý plat.

Sú situácie, kedy je sťažovanie sa na mieste, v zmysle hájenia pravdy a spravodlivosti. Avšak v zmysle šomrania nenachádzame v sťažovaní sa nič dobré. Práve naopak. Táto nespokojnosť je prejavom nevďaku. Pretože nie je možné, aby som bol vďačný, ak šomrem. Jediná vďačnosť, ktorú môže šomravý človek prejaviť je falošná, pokrytecká, prípadne účelová (pri manipulácii a dosahovaní sebeckých cieľov) alebo dokonca nadutá – ako u pyšného farizeja v Lukášovi (Lk 18,11): „Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: „Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik.“

Ilustračný obrázok, zdroj: PickPik

Voči komu v skutočnosti šomreme?

No zásadná je tu otázka, že ak sme nevdační a šomreme, na koho sa vlastne sťažujeme? Môže to byť na situáciu, okolnosti či ľudí. Avšak to všetko má pod kontrolou Boh, preto sme v konečnom dôsledku nevďační a šomreme voči Bohu. A keď šomreme voči Bohu, znamená to, že neprijímame jeho vôľu, búrime sa voči nej a obviňujeme ho, že urobil niečo zlé. Je to niečo, o čom je hodné rozjímať, pretože si môžeme viac uvedomiť hrôzu šomrania. Môže niečo také Boh žehnať?

Ovocie šomrania z príkladov Svätého Písma

Na príkladoch Svätého Písma si ukážeme ovocie šomrania, resp. reptania. Najviac príkladov nájdeme u Izraelitov putujúcich po púšti (Ex kap. 15–17; Nm kap. 14,16,21) a u farizejov (Lk 5,30; 15,2; 19,7; aj Jn 6,41). Z prvej skupiny Boh všetkých nad 20 rokov zahubil, okrem Jozueho a Kaleba, ktorí Bohu dôverovali a vzdávali vďaky. Druhá skupina vo výsledku ukrižovala svojho vlastného Mesiáša.

Uvedieme si aj dva konkrétne príklady z knihy Numeri. Prvým je reakcia na Pánov trest voči Dátanovi, Abironovi a Koremu: „Na druhý deň celá izraelská pospolitosť reptala proti Mojžišovi a Áronovi: „Vy ste zabili Pánov ľud!“ Keď sa ľud búril proti Mojžišovi a Áronovi, oni sa utiahli do stánku zjavenia, tu ich zakryl oblak a zjavila sa Pánova sláva! Keď Mojžiš a Áron vošli do stánku zjavenia, Pán povedal Mojžišovi: „Odíďte od tohoto ľudu, lebo ja ho okamžite zničím!“ Tu oni padli na tvár a Mojžiš povedal Áronovi: „Vezmi kadidelnicu, naber do nej z oltára ohňa a nalož kadidla! Potom ho rýchlo zanes k ľudu a sprostredkuj mu zmierenie, lebo Pánov hnev už vyšľahol a mor už prepukol.“ Áron zobral (všetko) tak, ako nariadil Mojžiš, a utekal medzi ľud a mor naozaj už začal zúriť medzi ľudom. I okiadzal a zmieroval ľud. A ako tak stál medzi mŕtvymi a živými, morová rana prestala. Tých, čo zahynuli na mor, bolo štrnásťtisícsedemsto, okrem tých, ktorí zahynuli pre Koreho. Keď mor prestal, Áron sa vrátil k Mojžišovi ku vchodu do stánku zjavenia.“ (Nm 16,41–50)

Druhým príkladom je reptanie na mannu: „Od vrchu Hor tiahli ďalej smerom k Červenému moru, aby obišli edomskú krajinu. Cestou bol ľud netrpezlivý, ľud šomral proti Bohu a proti Mojžišovi: „Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme pomreli na púšti? Niet chleba, niet vody a tento biedny pokrm sa nám už hnusí!“ Za to Pán poslal na ľudí jedovaté hady. Ony hrýzli ľud a z Izraelitov mnoho ľudí pomrelo. Tu prišiel ľud k Mojžišovi a povedal: „Zhrešili sme, keď sme šomrali proti Pánovi a proti tebe. Pros za nás u Pána, aby od nás odňal hady!“ A Mojžiš prosil za ľud. Tu Pán povedal Mojžišovi: „Urob medeného hada a vyves ho na žrď! Potom každý kto naň pozrie, ostane nažive. Mojžiš teda urobil medeného hada a vyvesil ho na žrď. A keď niekoho hady uhryzli a on pozrel na medeného hada, ostal nažive.“ (Nm 21,4–9)

Ilustračný obrázok, zdroj: StockSnap.io

Vidíme teda, že Pán Boh berie šomranie veľmi vážne a následky môžu byť fatálne. Azda najodkrývajúcejším vyjadrením toho, čo sa za šomraním skrýva, nachádzame v knihe Deuteronómium (Dt 1,26–27), kde Mojžiš Izraelitom vyčíta: „Ale vy ste nechceli vystúpiť a neverili ste slovám Pána, nášho Boha, a reptali ste vo svojich stanoch: „V zlovôli nás Pán vyviedol z Egypta, aby nás vydal do rúk Amorejčanom a aby nás zahubil.“ Teda za šomraním nie je len nevďačnosť, ale aj odmietanie Božích nariadení a vôle, neviera a obviňovanie Boha. Je neuveriteľné, čo sa až môže skrývať za šomraním. No zároveň vďaka tomu možno ľahšie porozumieť, prečo Pán tak tvrdo trestá tento hriech.

Čo to má spoločné s nami?

Veľmi veľa, pretože každý sa so šomraním, teda neprijímaním Božej vôle, v rôznej miere boríme. Je však osožné si uvedomiť, že Boh nás za to trestá. Preto niektorí končíme v depresiách a smútkoch po hryzení hadov (výčitiek svedomia), sme „zamorení“ v problémoch a iných hriechoch, pretože šomranie poukazuje na vzburu v našich srdciach voči Bohu a tak Boh na nás dopúšťa rôzne následky, pretože Boh pyšným odporuje (1Pt 5,4). No prečo ich dopúšťa? Aby sme uvideli hrozné následky hriechu už tu na zemi a mohli sa kajať a zmieriť s Pánom, kým máme čas.

Odporúčanie Písma

Vezmime si k srdcu odporúčania Pána v jeho slove: „Chráňteže sa neužitočného reptania, uchráňte si jazyk od ohovárok, lebo ani tajná reč neuniká trestu: ústa, ktoré klamú, zabíjajú dušu.“ (Múd 1,11). „Nerepcite, ako niektorí z nich reptali, a zahynuli od zhubcu.“ (1Kor 10,10). „Buďte vospolne pohostinní bez šomrania.“ (1Pt 4,9). „Všetko robte bez šomrania a pochybovania…“ (Flp 2,14). Pridajme sa k blahoslaveným Jozuemu a Kalebovi, ktorí radili: „Postaviť sa nepriateľom na odpor, prekaziť hriechy národu a urobiť koniec ich zlostnému reptaniu.“ (Sir 46,9). A vynikajme vo vzdávaní vďaky, aby sme našli milosť u Pána, pretože tú on dáva hojne, ale len pokorným a vďačným.

Ilustračný obrázok, zdroj: Picryl

Nesťažujme sa ani, keď vidíme pohoršenia v Cirkvi, pretože Boh ich dopúšťa aj pre naše vlastné hriechy. Radšej sa kajajme, uznajme, že Boh všetko spravodlivo dopúšťa, trpezlivo znášajme slabosti i nehodnosti druhých a prinášajme Pánovi obety za obnovu nás i Cirkvi. Potom sa diablovi nepodarí nás utopiť v negativizme, ale budeme môcť byť pravým svetlom, o akom hovorí apoštol Pavol v liste Filipanom (Flp 2,14–16): „Všetko robte bez šomrania a pochybovania, aby ste boli bezúhonní a úprimní, Božie deti bez hany uprostred zvrhlého a skazeného pokolenia; medzi ktorým svietite ako svetlá na svete tým, že sa držíte Slova života na moju slávu v Kristov deň, že som nebežal nadarmo a nenamáhal sa zbytočne.“

Nabudúce si viac priblížime, čo o témach vďakyvzdávania a šomrania učia Cirkevní Otcovia, Učitelia Cirkvi a katechizmy.


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Archeológovia objavili v Jeruzaleme nápisy a erby stredovekých pútnikov v miestnosti Poslednej večere. Boli tam aj nápisy zo strednej Európy

Pán je Dobrý pastier, ktorý pozná cestu z hrobu

Opäť sa približuje tradičná katolícka púť do Chartres. Je to výzva pre všetkých tradičných katolíkov

Dcéra izraelskej ministerky obvinila rodičov, že ju v detstve sexuálne zneužívali a že toto zneužívanie malo rituálny charakter