Moc nášho jazyka – Ide z neho život alebo smrť? (2. časť): O vzdávaní vďaky vo Svätom Písme a Eucharistii

Jakub Tužinský
1. apríla 2025   Cirkev Spoločnosť

predchádzajúca časť:
Moc nášho jazyka – Ide z neho život alebo smrť? (1. časť)

***

V predchádzajúcej časti sme poukazovali na moc nášho jazyka dobrorečiť i zlorečiť. Dnes si priblížime dobrorečenie v podobe vzdávania vďaky. Jednou z najzákladnejších čŕt každého kresťana by mala byť práve vďačnosť za všetko, teda aj za ťažkosti.

No schválne, koľkokrát sme za posledný týždeň šomrali a koľkokrát vzdávali vďaky? Už takáto krátka reflexia nám môže naznačiť, kde sa nachádzame. Ak šomreme, ako budeme napr. dôstojne pristupovať k Eucharistii?

Aby sme hlbšie pochopili potrebu vzdávania vďaky a jej prepojenia s Eucharistiou, ukážeme si akú dôležitosť jej dáva samotné Sväté Písmo skrze množstvo statí, ktoré tejto téme venuje. Nejde o vyčerpávajúci výpočet, ale napriek tomu sa dotkneme mnohých miest.

Usmernenia Písma o vzdávaní vďaky

1. Ako odporúčanie – v rovine odporúčania to nachádzame v Ef 5,3–4: „Smilstvo a akákoľvek nečistota alebo lakomstvo nech sa ani len nespomenú medzi vami, ako sa patrí na svätých, ani mrzkosť ani hlúpe reči a neprístojné žarty, lebo to sa nesluší; radšej vzdávajte vďaky.“

2. Ako príkaz – v Liste Kolosanom nachádzame však aj dvojnásobný príkaz: „A vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. Preň ste aj povolaní v jednom tele. A buďte vďační!“ (Kol 3,15); „V modlitbe buďte vytrvalí; bdejte pri nej a vzdávajte vďaky!“ (Kol 4,2)

3. Pri všetkom – „Pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás!“ (1Sol 5,8)

4. Ustavične – teda opakovane, stále, vytrvalo, bez prestania a návykovo – „Ustavične vzdávajte vďaky za všetko Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista.“ (Ef 5,20)

5. Vynikať v tom – „… a vynikajte vo vzdávaní vďaky!“ (Kol 2,7) – teda nielen nebyť medzi šomrajúcimi, ktorým všetko prekáža, či raz ďakovať a raz sa sťažovať, ale byť medzi ľuďmi známy tým, že za všetko ďakujeme.

6. Činiť to s radosťou – teda nestačí len vynikať vo vzdávaní a pritom sa tváriť kyslo (ďakujem len preto, lebo sa to má), čo prezrádza náš vnútorný postoj, ale máme s radosťou ďakovať, čo sa len ťažko dá predstierať, čiže vďakyvzdanie musí vychádzať zo srdca – „… a aby ste mocou jeho slávy upevnení všetkou silou boli veľmi trpezliví a vytrvalí a s radosťou, vzdávali vďaky Otcovi, ktorý vás urobil súcimi mať účasť na podiele svätých vo svetle.“ (Kol 1,11–12)

7. Vždy a všade – v liturgickej prefácii nachádzame asi najkomplexnejšie usmernenie – „… aby sme Ti vždy a všade vzdávali vďaky…“

Komu a skrze koho vzdávame vďaky?

Písmo jednoznačne svedčí, že ďakovať mám predovšetkým Bohu Otcovi a to skrze a v mene Pána Ježiša: „Ale nech je Bohu vďaka skrze Ježiša Krista, nášho Pána!“ (Rim 7,25); „A všetko, čokoľvek hovoríte alebo konáte, všetko robte v mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi.“ (Kol 3,17); „Ustavične vzdávajte vďaky za všetko Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista.“ (Ef 5,20)

Prirodzene, ak sme skutočne vďační Bohu, tak nebudeme nevďační ani voči anjelom, svätým, ľuďom a celému jeho stvoreniu, práve naopak.

Ako Bohu vzdávať vďaky?

Tak ako môžme myšlienkami, slovami a skutkami hrešiť, tak tými istými kanálmi môžeme aj vzdávať vďaky:

1. Myšlienkami – pretože „z plnosti srdca hovoria ústa“ (Mt 12,33)

2. Slovami – pomocou mysle (1Kor 14,15) a pomocou ducha – vďakyvzdávanie darom jazykov (1Kor 14,16;17), spevom (Ž 28,7), chválou…

3. Skutkami – plnením Božej vôle nielen z poslušnosti, ale aj z vďačnosti, čo pre nás Pán urobil, plnením sľubov daných Bohu, pokladaním života pre evanjelium (Ž 116,12–15). Bonusový príklad – obrátením zraku na Pána – Jozafat 2Krn 20,12 plus kontext

Za čo vzdávať vďaky?

Ak niekomu nevie zísť na um za čo možno vzdávať vďaky, tak si predstavíme niektoré tipy z Božieho slova: za spásu – (Kol 1,12; Ž 118,19); za nevýslovný dar Božej milosti – (2Kor 9,15) (aj trpieť pre Krista je milosť – Flp 1,29); za hojnosť milosti – (2Kor 4,15); za uzdravenie – (Lk 17,16); za všetkých ľudí – (1Tim 2,1–2); za jedlo – (1Tim 4,3–5; 1Kor 10,30); jedenie i nejedenie – (Rim 14,6); za službu apoštolov (teda i za biskupov a kňazov) – (2Kor 1,11; 2Kor 9,12); za vyslyšanie modlitby – (Ž 118,21); za všetko – (1Sol 5,18, Ef 5,20).

Námetov je samozrejme oveľa viac. Kto si pestuje v srdci postoj vďačnosti, ten si nájde najrozmanitejšie dôvody na vzdávanie vďaky. Žiaľ, funguje to aj v opačnom smere pri postoji nevďačnosti.

Začo Apoštoli vzdávali vďaky?

Krásny vzor nachádzame aj v prvých veľvyslancoch Pána Ježiša a stĺpoch Cirkvi – v Apoštoloch. A začo vzdávali vďaky oni? To nám ukazuje Apoštol národov svätý Pavol vo svojich listoch: za víťazstvo v Kristovi – (1Kor 15,57; 2Kor 2,14); za obrátenie – (Rim 6,17); za spásu – (2Sol 2,13); za prijatie Božieho slova – (1Sol 2,13); za Božiu milosť – (1Kor 1,4; 1Tim 1,12); za vieru veriacich v Pána Ježiša – (Rim 1,8; Ef 1,15–16; Kol 1,3–4; 1Sol 1,2–3; 2Sol 1,3); za lásku veriacich medzi sebou – (Ef 1,15–16; Kol 1,3–4; 1Sol 1,2–3; 2Sol 1,3); za nádej veriacich – (1Sol 1,2–3); za účasť veriacich na evanjeliu – (Flp 1,3; 5); za spoluslužobníkov – (2Tim 1,3; Flm 1,4); za starostlivosť o služobníkov – (2Kor 8,16); za prijaté dary (Flp 4,10–20); za dar jazykov – (1Kor 14,18).

Toto je len Písmom zaznamenaný výpočet (ten reálny by len ťažko bolo možné spísať kompletne), no i tak nám ukazuje, čo vychádzalo z apoštolských sŕdc a úst.

Vďakyvzdanie v Nebi

Samozrejme aj všetci anjeli (Zjv 7,12) a svätí v Nebi vzdávajú vďaky. Nechýbajú tam ani štyri bytosti, ktoré vzdávajú vďaky pred Sediacim na tróne a Žijúcom na veky vekov (Zjv 4,9) a ani 24 starci (Zjv 11,17).

Vzdávanie vďaky Pána Ježiša

Svätopisci zaznamenali aj niekoľko príkladov od Pána Ježiša. Pri rozmnožení chlebov, teda pred jedlom (Mt 15,36; Mk 8,6; Jn 6,11; Mt 14,19; Mk 6,41; Lk 9,16); pri Poslednej večeri, teda pred jedlom i pri slávení Eucharistie (Mt 26,27; Mk 14,23; Lk 22,17; 19); pri vzkriesení Lazára (Jn 11,41); príklad ako prednášať modlitbu (Flp 4,6).

Vďakyvzdanie = Eucharistia

Eucharistia je grécke slovo, ktoré znamená vďakyvzdanie či vďačnosť. Prídavné meno eucharistos znamená aj spokojný, pamätlivý láskavosti (obľuby, služby, priazne). Tieto slová sú použité asi na všetkých miestach, kde my máme preklad – vďakyvzdanie, vzdávanie vďaky, ďakujem apod.

Poďme však ešte viac do hĺbky slova Eucharistia na ešte hlbšie podnety k rozjímaniu. Slovo má dve časti eu a charistia, v gréčtine presne: eu – dobrý, charizomai – uspokojiť, dať/udeliť dobrotivo, dať zadarmo (úprimné odpustenie), milostivo obnoviť jeden druhého, udeliť ako láskavosť. Pričom slovo charizomai je z gr. charis – milosť, vďaka. No a napokon slovo charis je z gr. chairó – (samotný koreň slova) – neobyčajná radosť, byť plný veselosti,pozdrav. Nachádza sa približne 77-krát v Novom zákone. Po tomto výdatnom dolovaní v slove Eucharistia by sme mohli jeho hĺbkový význam preložiť aj takto: byť plný dobrej radosti.

Vďaka rozboru tohto slova vieme ľahko odmerať aj aký máme vzťah k Božím darom a najmä k samotnému Darcovi, teda akí sme v skutočnosti „vďakyvzdávači“.

Vieme, že pri Eucharistii sa sprítomňuje obeta nášho Pána Ježiša Krista (ktorej predobrazom bola aj ďakovná obeta v Starom zákone – (2Krn 29,31), za ktorú musíme byť vďační úplne v prvom rade a od čoho závisí aj všetka ostatná vďaka. Len tak môžeme ísť do hĺbky, akú nedokáže pochopiť a dosiahnuť ani ten ľudsky najvďačnejší neveriaci (čo však ukazuje, že vďačnosť v nás závisí aj od výchovy a nášho charakteru).

Zhrnutie

Teda, aby mohol niekto hlbšie, hodnejšie a záslužnejšie sláviť Eucharistiu, potrebuje sa naučiť byť vďačný za všetko, predobrazom čoho vďačnosť za jedlo a základom vďačnosť za život a spásu. Z koreňa slova Eucharistia vidíme, že je v ňom obsiahnutá nielen vďačnosť, ale aj milosť, odpustenie a plnosť neobyčajnej radosti, čo je aj predobrazom nebeskej slávy, kde budeme stále ďakovať a chváliť Boha za všetko, čo vykonal.

PDF (formát pre tlač)