Liberálny cirkevný historik otvorene priznal, čo bolo za vizitáciou v kláštore Heiligenkreuz: Prijímali tam tradicionalistov
14. apríla 2026
Aktuality
V článku, ktorým sme sa venovali ukončeniu a príčinám nedávnej apoštolskej vizitácie v rakúskom kláštore Heiligenkreuz, sme citovali odporúčania vizitátorov, aby sa kláštor zamyslel nad svojou teologickou orientáciou. Za touto pastoračnou floskulou sa dalo vytušiť, že predmetom sporu bola práve konzervatívna orientácia kláštora a rehole, ako aj úspešnosť tejto konzervatívnej koncepcie, avšak v záplave fráz a zahmlievania išlo stále len o dohady.
Najnovšia reportáž a rozhovor, ktorý v nej poskytol rakúskej verejnoprávnej televízii ORF viedenský cirkevný historik Rupert Klieber, už otvorene opisuje príčiny vizitácie a bez obalu ukazuje progresívnu nervozitu z úspešnosti konzervatívneho projektu.
https://on.orf.at/video/14318628/16069476/visitation-heiligenkreuz-was-bleibt-von-den-vorwuerfen
Klieber, zrejme radikálne progresivisticky ladený dáva v rozhovore najavo, že nie je spokojný s pastoračným a zahmlievajúcim charakterom štýlu, v akom bolo referované o vizitácii, a ktorý vyvolal „dojem veľmi priaznivého hodnotenia tohto kláštora“. Rozhodol sa preto vec bližšie preskúmať a objavil „veľmi jasné body kritiky“.
zdroj: wikimedia commons
Na diskreditáciu konzervatívneho charakteru kláštora (čerpajúc z dokumentov vizitácie, ktoré kamera v reportáži priebežne ukazuje) a zároveň jeho úspešnosti, používa Klieber (aj vizitátori) zvyčajnú fintu progresivistických cirkevníkov, ktorí na jednej strane túžia byť úspešní aj liberálni a na strane druhej idú z katastrofy do katastrofy. Ako sa potom môžu vyrovnať so skutočnosťou, že to, po čom oni tak túžia – úspešnosť, sa dosahuje konzervatívnym prístupom a konzervatívna inštitúcia praská vo švoch? Jednoducho, a túto fintu použili už mnohokrát, naposledy napríklad pri biskupovi Dominiqueovi Reyovi z francúzskeho Fréjus-Toulon.
Skrátka, konzervatívne vedenie je obvinené z toho, že nekriticky naberá nevhodných kandidátov a preto má taký úspech a vysoké počty. Kvantita na úkor kvality. Podobný naratív šíril nedávno aj švajčiarsky ultraliberálny biskup Bonnemein:
To všetko sa následne zastreší pokryteckou frázou, ktorá má z deštruktívneho progresivizmu urobiť zodpovedného a seriózneho cirkevného aj pastoračného hospodára – radšej kvalitu ako kvantitu.
Rakúskemu historikovi však vďačíme za to, že nám otvorene povedal, čo je myslené tou údajnou „nekvalitou“, pretože oficiálne synodálne cirkevné štruktúry uprednostňujú radšej zahmlievanie a tichú prácu. Aj on opakuje samozrejme čarovnú formulku, že „sa kládol príliš veľký dôraz na kvantitu namiesto kvality“.
Vzápätí však vysvetľuje, čo sa tým myslí a obviňuje kláštor a rehoľníkov, že boli „príliš štedrí a nekritickí pri prijímaní tradicionalistov z rôznych krajín“. Výsledkom bola síce veľká komunita, ktorá však zahŕňala podľa neho jedincov, „ktorí by inde boli z dobrého (?) dôvodu vylúčení z duchovnej cesty“.
– No, dobre vedieť. Aspoň sa nám začínajú črtať ďalšie kontúry toho, prečo nám tak rehole a kláštory zívajú prázdnotou. Niektorí kandidáti duchovného života skrátka nie sú dostatočne progresívni.
A čo by to bol za progresívny a synodálny „comming out“, keby sa trochu nekoplo aj do tradičnej liturgie, ktorú podľa všetkého (a to je zrejme ďalšia príčina vizitácie) v kláštore slúžili. Klieber sarkasticky komentuje, že „okrem jasnejšieho (?) strategického smerovania sa požaduje aj prísnejší výber a výcvik (V čom? V synodalite?; pozn. aut.) mladých členov rádu“.
Karty sú na stole v okamžiku, keď Klieber interpretujúc vizitáciu, v rámci lepšieho „výcviku“ nástojí, že „opátstvo musí robiť viac, než len sláviť krásne liturgie a spievať meditatívne chorály“.
Chyba bola podľa neho jednoznačne na strane bývalého opáta Maximiliana Heima, ktorý bol z funkcie dočasne odstránený minulý rok po tom, ako skolaboval následkom oznámenia vizitácie.
V relácii sa mihla aj ďalšia postava, ktorú sme ešte minulý rok uvádzali ako možnú spúšťaciu príčinu náhlej vizitácie. Je ňou konzervatívny rehoľník a pedagóg Edmund Waldstein, na ktorého poslali udanie do Ríma štyri feministické teologičky z Rakúska a obvinili ho, že šíri ako pedagóg protidemokratické a protiliberálne naratívy. Kláštor sa vtedy od neho v panike okamžite dištancoval a bol odstránený aj z pedagogického procesu. Reportáž ho teraz ukazuje ako jeden z dôkazov pochybného smerovania kláštora.
Klieber nakoniec nenecháva nikoho na pochybách, čo teraz kláštor čaká. Podľa neho v ňom musí nastúpiť „veľmi hlboký reformný proces“.
Aké bude mať smerovanie, o tom nemusíme pochybovať. Za rok, za dva sa pravdepodobne dožijeme peknej a radostne ladenej reportáže zo zreformovaného kláštora, kde síce podobne ako v diecéze biskupa Bonnemeina semináre a kláštorné cely zívajú prázdnotou, avšak dobre preosiate zrno kandidátov nám ukáže krásne klasy – dvoch až troch kandidátov svätenia, vhodných možno aj na pastoráciu LGBT komunít či iných vylúčených minorít.
Branislav Michalka
Zdroj: ORF, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons
Najnovšie články
Na konzervatívnej strane internetu
