Švajčiarsko: Po odchode konzervatívnych biskupov z diecézy Chur rapídne klesol počet seminaristov. Biskup Bonnemain je však spokojný
19. marca 2026
Aktuality
Cirkevná kríza
Švajčiarska diecéza Chur bola dlho tŕňom v oku progresívnym katolíkom. Najprv v nej ako biskup slúžil známy konzervatívny biskup Haas, voči ktorého inštalácii do tejto funkcie protestovali všetky pokrokové živly natoľko, že pápež Ján Pavol II. ho musel odsunúť do špeciálne vytvorenej diecézy Vaduz v Lichtenštajnsku. Tam biskup Haas iritoval zase miestnych liberálov.
zdroj: wikimedia commons
V každom prípade si tým diecéza Chur veľmi nepomohla, pretože tam boli za biskupov dosadení ďalší konzervatívni biskupi. Posledný z nich, biskup Huonder, vykazoval všetky známky konzervativizmu a dokonca až tradicionalizmu, čo sa nakoniec potvrdilo aj tým, že na dôchodok odišiel do Kňazského bratstva sv. Pia X., ktoré aj zorganizovalo jeho oficiálny pohreb.
Nakoniec sa podarilo pápežovi Františkovi po odchode biskupa Huondera presadiť do funkcie pokrokového biskupa Bonnemaina, s ktorým sú spojené odvtedy rôzne pastoračné škandály, napríklad aj prípad koncelebrovania ženy-kostolníčky pri omši, či propagácia LGBT alebo odmietnutie mať v diecéze exorcistu:
https://christianitas.sk/svajciarsky-biskup-sa-zbavil-exorcistov-nepotrebujeme-ich/
Po odchode biskupa Huondera sa teda navonok začalo všetko dobre vyvíjať, až na jeden háčik – rapídne klesol počet seminaristov. Za biskupa Huondera ich bolo ešte 25, teraz sú už len štyria a siedmi kandidáti dokonca diecézu opustili. Koľko seminaristov teda ešte zostáva v diecéze Chur?
„V súčasnosti sú v diecéze Chur štyria kandidáti na kňazstvo. Okrem toho študujú v seminári sv. Luziho v Chure traja seminaristi z diecézy St. Gallen,“ uviedol biskup Bonnemain prostredníctvom svojej hovorkyne pre portál Kath.net. Na otázku, prečo počet seminaristov v posledných rokoch tak výrazne klesol, biskup odpovedal:
„Počet seminaristov je v diecéze Chur, žiaľ, veľmi malý, rovnako ako vo väčšine diecéz v Európe. Preto sa musíme intenzívnejšie modliť za povolania. Zároveň však musia kritériá prijatia do seminára zostať prísne. Nesmieme podľahnúť pokušeniu uvoľniť podmienky prijatia len preto, že počet možných kandidátov je malý – práve naopak!“
– Táto odpoveď má niekoľko zábavných momentov. 1. Predtým bolo seminaristov päťnásobne viac bez ohľadu na stav v Európe, tak prečo nie aj teraz? 2. Chce biskup Bonnemain naznačiť, že tradicionalistický biskup Huonder uvoľňoval podmienky prijatia do seminára, keď mal viac seminaristov? Nie je to skôr naopak, že práve progresívci uvoľňujú podmienky a sťažujú sa na tradicionalistov, že tí ich nechcú uvoľniť? Ergo, malý počet seminaristov zrejme vôbec nebude výsledkom zásadovosti biskupa Bonnemaina vo výbere (viď vyššie jeho benevolencia pri ženskej koncelebrácii!), ale skôr výsledkom jeho progresivistického reformizmu.
Podľa svedectiev informovaných ľudí, ktorých oslovil portál Kath.net, z diecézy Chur už odišlo kvôli Bonnemainovi najmenej pol tucta mladých mužov, ktorí chceli byť kňazmi, alebo si našlo iné spoločenstvá, napríklad Kňazské bratstvo sv. Petra. Na otázku, prečo je to tak, biskup Bonnemain pre Kath.net uviedol:
„Neviem, či v súčasnosti v seminári Bratstva sv. Petra alebo podobných spoločenstiev študujú bývalí seminaristi diecézy Chur. Ak by to tak bolo, vedel by som si predstaviť, že je to kvôli záľube v liturgii, aká sa slávila pred II. vatikánskym koncilom. Ja však chcem mať v našej diecéze seminaristov a kňazov, ktorí verne, zbožne a s osobnou kontemplatívnosťou slávia tajomstvo Eucharistie podľa liturgie schválenej po II. vatikánskom koncile.“
Len zopakujem informáciu uvedenú vyššie – krátko pred koncom pôsobenia biskupa Huondera v roku 2019 bolo v diecéze Chur ešte 25 seminaristov.
Pár slov o biskupovi Bonnemainovi
Biskup Joseph Maria Bonnemain sa nikdy netajil svojím progresívnym a modernistickým zmýšľaním. Dnes už pôsobí ako ukážkový predstaviteľ progresívneho manažmentu v Cirkvi: dôsledne filtruje a znechucuje kandidátov, zdôrazňuje správnu formáciu a kompatibilitu s pokoncilovým modelom, čím sa mu darí dosahovať pozoruhodnú vec – odchod väčšiny seminaristov a vysokú ideologickú homogenitu minima seminaristov, ktorým Bonnemainov štýl vyhovuje.
Tam, kde kedysi bolo 25 povolaní, dnes zostáva niekoľko starostlivo vybraných, čo sa dá interpretovať ako úspešná optimalizácia systému: menej rizika, menej nepredvídateľnosti, menej tradície. Kritici síce namietajú, že takýto prístup skôr odrádza než formuje, no z určitého uhla pohľadu ide o elegantné riešenie – seminár je síce takmer prázdny, ale zato plne v súlade s očakávaným smerovaním.
zdroj: wikimedia commons
Pri pohľade na tento pozoruhodný vývoj mi napadá, žeby sa s trochu humoru dal vyjadriť vo forme fiktívneho prejavu, spísaného v tom najkrajšom synodálne rozkonárenom, progresívno-modernisticky radostnom a sprevádzajúcom štýle, ktorý ma ako autora už dlhodobejšie fascinuje svojou analogickosťou s niektorými prejavmi z môjho detstva – v čase budovania rozvinutého socializmu:
Drahí bratia a sestry, nedajme sa zviesť suchopárnymi číslami, lebo čísla nehovoria nič o duchu. Pokles z 25 na 4, to predsa nie je strata, to je očistenie v rozlišovaní a dozrievaní.
Cirkev dnes nepotrebuje množstvo, ale hĺbku; nepotrebuje počty, ale autenticitu povolaní, ktoré sa rodia v sprevádzaní, v procese načúvania Duchu, ktorý nás vedie aj cez prázdnejšie semináre, pričom od nás požaduje dôveru. Neochvejnú dôveru k misijnému dielu zosnulého pápeža Františka a neochvejnú dôveru k dokumentom II. vatikánskeho koncilu, ktorý pokorne vnímame ako vrchol pyramídy všetkých ekumenických koncilov všetkých čias.
Musíme sa učiť čítať znamenia čias. Zamyslime sa zodpovedne nad tým, či možno práve to, čo sa javí ako úbytok, nie je v skutočnosti víťazstvom kvality nad kvantitou. Lebo jeden rozhľadený, modernistický a progresívny kňaz, ktorý kráča synodálne, načúva synodálne, sprevádza synodálne a chápe synodálne, má určite väčšiu hodnotu než tí zatuchnutí kňazi, ktorí sú skostnatelo uzavretí v dávnej a prekonanej klerikálnej minulosti.
Všetci vieme, že nejde o to mať viac kňazov, ale mať takých, ktorí sú schopní byť blízko modernému človeku dneška, pomáhať mu v jeho zraneniach, viesť ho pri jeho hľadaní, a sprevádzať ho pri jeho nejasnostiach, chápajúc jeho hriechy a pochybenia…
Preto sa nemáme báť malých čísel. Malé čísla nás učia pokore a dôvere, učia nás ako opustiť istoty a schopnosti s dôverou sa vydať na cestu, ktorú nám načrtol vo svojej vízii pápež František. Cirkev určite nemá byť továrňou na kňazov, ale živým a milujúcim spoločenstvom na ceste, ktoré sa necháva formovať Duchom. A možno práve teraz Duch hovorí: síce menej, ale pravdivejšie; menej ale synodálnejšie; menej, ale bližšie k človeku… 🙂
Branislav Krasnovský
Zdroj: kath.net, sprievodný obrazový materiál, zdroj – wikimedia commons
Najnovšie články
Na konzervatívnej strane internetu
