Britský denník si všíma výskum zaujímavého zápisu z 1. storočia o Ježišovom zmŕtvychvstaní

30. októbra 2026   Cirkev História Spoločnosť

Denník Daily Mail si v najnovšom článku všíma prácu nezávislého bádateľa zo Španielska, ktorý porovnáva texty židovského historika z 1. storočia Jozefa Flavia o Ježišovom zmŕtvychvstaní.

Židovský historik Jozef Flavius žil približne v čase zničenia Jeruzalema rímskou armádou a napísal obsiahle dielo s názvom Židovské starožitnosti. V XVIII. a XX. knihe spomína aj Ježiša Krista. Tieto pasáže sa bežne označujú ako Testimonium Flavianum, čiže „Flaviovo svedectvo“. Hoci sa originál diela nezachoval, máme viacero jeho neskorších odpisov.

„Istý výskumník teraz v starovekom texte identifikoval formulácie, ktoré podľa neho môžu predstavovať písomný záznam o Ježišovom vzkriesení pochádzajúci z prvého storočia,“ uvádza vo svojom pozoruhodnom článku britský denník Daily Mail. Noviny pripomínajú, že Jozef Flavius nebol kresťan.

Nezávislý bádateľ Jesús Fernández-Pedrera Correa zo Španielska porovnal grécke, latinské, arabské a sýrske verzie textu, aby zistil, ktoré prvky sa mohli zachovať z pôvodného rozprávania Jozefa Flavia a ktoré neskorší prepisovatelia významovo nechtiac pozmenili. Daily Mail pokračuje:

„Latinská, arabská aj sýrska verzia opisujú, ako sa Ježiš po svojom ukrižovaní zjavil svojim nasledovníkom živý.

Dochovaný grécky text uvádza, že sa Ježiš na tretí deň zjavil živý, a túto udalosť spája s biblickým proroctvom, zatiaľ čo latinský text hovorí, že „sa im na tretí deň zjavil živý“.“

V arabskom texte sa nachádza zmienka o tom, že o týchto zjaveniach hovorili Ježišovi učeníci. Jozef Flavius žil v čase, kedy ešte niektorí z Kristových priamych svedkov celkom určite žili.

„Fernández-Pedrera Correa naznačuje, že formulácia by mohla zachovávať skoršiu pasáž, v ktorej Jozef zaznamenal to, čo Ježišovi nasledovníci podľa vlastných slov videli,“ pokračuje denník.

Predpokladá sa, že historik spísal uvedené pasáže medzi rokmi 93 až 94 po Kr. Latinský prepis pochádza z konca štvrtého storočia, zatiaľ čo arabské a sýrske svedectvá pochádzajú z desiateho a dvanásteho storočia. Vedci sa nazdávajú, že rozdiely medzi nimi poskytujú indície o skoršej podobe daného úryvku.

Jednou z najdôležitejších častí je podľa Correu formulácia, ktorá znie skôr ako kresťanské kázanie než ako opis nekresťanského historika. V zachovanej gréckej verzii sa uvádza:

„Na tretí deň sa im znova zjavil živý, čo o ňom spolu s nespočetným množstvom iných zázrakov predpovedali božskí proroci.“

Podľa Correu je záznam o naplnenom proroctve prejavom „obzvlášť kresťanského jazyka“ – čo prináša otázku, či Jozef Flavius osobne naozaj urobil takto formulovaný zápis.

Na druhej strane, staroveký historik aj na iných miestach metodickým spôsobom zaznamenal vierovyznania a správy židovských náboženských skupín bez toho, aby ich sám nevyhnutne akceptoval. Daily Mail pokračuje:

„Fernández-Pedrera Correa tvrdí, že (Flavius) mohol ku skúsenostiam, ktoré opísali Ježišovi nasledovníci, pristupovať podobne – tak, že zaznamenal ich svedectvá o tom, že ho videli živého po jeho ukrižovaní.

Neskoršie kresťanské prepisovanie mohlo toto svedectvo rozšíriť na priame vyhlásenie, že Ježiš vstal z mŕtvych a naplnil biblické proroctvo.“

Viac o Jozefom zaujímavom zápise sa dočítate v našej minuloročnej správe, kde je aj konkrétny Flaviov zápis o Ježišovi.

Matej Gavlák

Zdroj: Daily Mail, titulný ilustračný obrázok, zdroj – fb Paul Hanson

PDF (formát pre tlač)