Kto chce byť platený Sorosom? 3. časť – záver

Mikuláš Hučko
9. septembra 2021   Spoločnosť

pokračovanie II. časti a dokončenie

Má George Soros OSN pod kontrolou?

Samozrejme, že nemá, ale jeho silný vplyv nemožno podceňovať.

Z nedávno vydanej správy vyplýva, že niektoré menšie mimovládne organizácie a nadácie získali významný vplyv v Rade OSN pre ľudské práva a urobili si z nej nástroj na presadzovanie svojej ideológie.

Na šokujúce vzťahy upozornil francúzsky týždenník Valeurs actuelles. Vo vydaní z 1. augusta 2021 sa píše, ako americký miliardár a špekulant George Soros zameral svoju pozornosť aj na Radu OSN pre ľudské práva.

Ako sme už písali v predchádzajúcom článku, Soros sa infiltroval do Európskeho súdu pre ľudské práva, poskytuje finančné prostriedky aj Rade Európy a teraz vychádza najavo rozsah, v akom ovplyvňuje aj Radu OSN pre ľudské práva, medzinárodnú organizáciu založenú za účelom ochrany ľudských práv na najvyššej možnej globálnej úrovni.

V článku rozdelenom do niekoľkých častí Valeurs actuelles podrobne vysvetľuje, ako sa Georgeovi Sorosovi podarilo dostať Radu OSN pre ľudské práva pod svoj vplyv.

Nebezpečná súčinnosť

V prvej kapitole článok poukazuje na nebezpečnú súčinnosť medzi medzinárodnými organizáciami a mimovládnymi organizáciami a zdôrazňuje, že celý prípad vypukol po článku vo februári minulého roka, keď sa týždenníku dostalo veľkej pozornosti zo strany medzinárodných médií. O udalosti informovali novinári takmer všetkých európskych krajín, ako aj z niektorých amerických a ázijských krajín. Súd sa k zisteniam vyšetrovania spočiatku nevyjadroval, ale ani ich nepoprel. V máji sa Linos-Alexandre Sicilianos, odchádzajúci grécky predseda ESĽP, zúčastnil privátneho vypočutia pred Výborom ministrov Rady Európy, kde v odpovedi na otázky ruského a tureckého veľvyslanca nespochybnil obsah Puppinckovej správy, ale bagatelizoval závažnosť situácie.

O niekoľko týždňov neskôr súd jednoducho ignoroval požiadavku Výboru ministrov o odpoveď na niekoľko písomných otázok, ktoré mu zaslali členovia zhromaždenia. Odmietnutie splniť žiadosť medzivládneho orgánu predstavuje precedens, ktorý dokazuje, že ESĽP nemá v úmysle chrániť svojich členov pred vplyvom nadácií otvorenej spoločnosti (OSF). Mimovládna organizácia však na jeseň vrátila úder prostredníctvom siete „Tracking the Backlash“ (čo by sa dalo preložiť ako „sledovanie konzervatívnej reakcie“) britskej organizácie Open Democracy, ktorá sa teší štedrej podpore Open Society Fund. Na Deň všetkých svätých sa začala rozsiahla kampaň proti Európskemu centru pre právo a spravodlivosť (ECLJ), ktorú podporili medzinárodné médiá ako Euronews, časopis Time, Corriere della Sera a Reuters. V článku sa odsudzovalo financovanie zo strany Spojených štátov mimovládnej organizácie napojenej na Jaya Sekulowa, známeho amerického právnika a poradcu Donalda Trumpa, ale správa o ESĽP sa v ňom nespomínala.

Táto séria útokov ad hominem „whistle-blowera“ (oznamovateľa) zďaleka neodradila, ale presvedčila ho, že má pravdu a že pravdepodobne iba poodhalil kúsok závoja, pokiaľ ide o súkromné siete vplyvu v medzinárodných orgánoch.

Medzinárodná korupcia

Druhá kapitola sa zaoberá tichou korupciou, ktorá sa tiahne od Štrasburgu po Ženevu, a vysvetľuje, že Gregor Puppinck sa rozhodol rozšíriť svoje vyšetrovanie na Európskom súde pre ľudské práva o jej sesterskú inštitúciu organizácie Spojených národov. V článku sa uvádza, že OSN má tri oblasti činnosti: bezpečnosť, rozvoj a ľudské práva. Touto problematikou sa zaoberajú dve hlavné inštitúcie, Rada pre ľudské práva a Úrad vysokého komisára pre ľudské práva (OHCHR), ktoré sú orgánmi zabezpečujúcimi dodržiavanie záväzkov štátov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv. V prvom telefonickom rozhovore s Grégorom Puppinckom bývalý osobitný spravodajca OSN vysvetlil, že ide o „veľmi chúlostivú“ záležitosť, že spôsob financovania osobitných postupov sa podobá „fundraisingu“ a že to má „rozhodujúci vplyv“ na správy, ktoré OSN zverejňuje. Hovorí o „prenikaní do systému“ a „tichej korupcii“.

Rok po začiatku tejto akcie píše 100-stranové zhrnutie spolu s dvesto stranami dodatkov, desiatkami hodín záznamov a stovkami riadkov „excelového“ tabuľkového hárka naplnených finančnými údajmi.

Jeho záver je jasný: niekoľko súkromných organizácií má čoraz väčší vplyv na ľudskoprávne inštitúcie na tej najvyššej úrovni.

Osobitné postupy

Tretia kapitola sa zaoberá otázkou osobitných postupov v oblasti ľudských práv. Poukazuje na to, že spravodajcovia OSN majú širšie právomoci než Európsky súd pre ľudské práva: po návšteve rôznych krajín pripravujú správy o svojich zisteniach, zverejňujú stanoviská k rôznym otázkam, radia vládam a pravidelne zasahujú do záležitostí iných orgánov OSN a medzinárodných orgánov. Správy, ktoré vypracujú, oficiálne zverejňuje Organizácia Spojených národov a stávajú sa autoritatívnym právnym odkazom na celom svete (najmenej 140 rozsudkov ESĽP odkazuje na jednu z týchto tematických správ), až po nich nasledujú vnútroštátne parlamenty a sudcovia. Problémom je, že tento zdroj je od začiatku poznačený, pretože veľké nadácie silne podporujú určitých expertov OSN, mentorujú ich, aby „ľudské práva“ zostali v súlade s ich predstavou o nich.

Apoštoli ľudských práv

Štvrtá kapitola článku sa zaoberá tzv. „nezávislými odborníkmi“, ktorí by mali byť vyberaní na základe kritérií, ako sú objektívnosť, nestrannosť, spôsobilosť, skúsenosti, nezávislosť a osobná bezúhonnosť. Aby sa zaručila ich nezávislosť, títo odborníci nie sú na výplatnej listine OSN a za svoje služby nedostávajú žiadnu odmenu. Táto nezávislosť však so sebou prináša dve riziká: expert, ktorý využíva svoju úplnú slobodu, môže byť v pokušení presadzovať militantný pohľad na ľudské práva; ak nedostane odmenu, môže byť v pokušení prijať odmeny a pocty a iné materiálne výhody bez toho, aby OSN mohla vzniesť námietky.

S cieľom zabezpečiť nezávislosť expertov OSN vydala kódex správania, v ktorom sa uvádza, že za svoju prácu v rámci svojho mandátu nesmú prijímať pocty, ceny, láskavosti, dary alebo odmeny z vládnych alebo mimovládnych zdrojov, čo však v praxi nezabránilo tomu, aby expertov financovali externé, súkromné alebo verejné subjekty.

Peniaze, peniaze, peniaze

Financovanie odborníkov je len vrcholom ľadovca. Z piatej kapitoly vyplýva, že osobitné postupy financuje OSN prostredníctvom vysokého komisára, pričom každý štát prispieva rovnakým dielom na pokrytie nákladov, ktoré v rokoch 2015 až 2019 predstavovali miliónov dolárov. To sa ukázalo ako nedostatočné, keďže nezávislí experti museli mať vlastné pracovné nástroje a hradiť si všetky výdavky. Jeden z expertov povedal Puppinckovi, že skutočným problémom bolo, že neboli podporovaní systémom a nemali dostatok finančných zdrojov na vykonanie všetkej zamýšľanej práce. Bez externého financovania by boli iba nízkorozpočtovým mechanizmom v oblasti ľudských práv. Pokiaľ ide o doplnenie financovania rozpočtu, niektoré štáty sa môžu rozhodnúť prispieť viac, ako je ich minimálny podiel, ale väčšina dodatočných finančných prostriedkov pochádza z univerzít a súkromných nadácií a OSN ich vôbec nemôže vysledovať, pretože experti nie sú povinní deklarovať pôvod svojich externých príjmov.

Počas piatich rokov, ktoré Gregor Puppinck vyšetroval, putovalo do vreciek 37 zo 121 expertov približne 10 miliónov dolárov v rôznych sumách. Jeden odborník povedal, že dostali viac ako 2 milióny dolárov, iný hovoril o viac ako jednom milióne. Šesť ďalších dostalo viac ako 500-tisíc a jedenásť viac ako 100-tisíc dolárov. Viac ako polovica z 10 miliónov dolárov pochádza od súkromných nadácií, pričom najväčšia časť – 2,2 milióna dolárov – prišla od Fordovej nadácie, zatiaľ čo Nadácia otvorenej spoločnosti Georgea Sorosa poskytla 1,5 milióna dolárov. Najzrejmejšou odpoveďou na otázku, prečo OSN toleruje takýchto expertov, je, že táto situácia sa neobmedzuje iba na osobitné postupy, ale existuje v širšom rozsahu v rámci Úradu vysokého komisára pre ľudské práva. V roku 2019 získala 63 % svojho rozpočtu z dobrovoľných darov, ale na žiadosť darcovských mimovládnych organizácií odmietla zverejniť obsah dohôd.

Nie všetci experti sú rovnakí

Šiesta kapitola sa zaoberá rozdielmi medzi expertmi a konštatuje, že životná úroveň experta závisí od toho, ako úzko sa ideologicky stotožnil s darcovskou mimovládnou organizáciou a od úrovne jeho vzťahov. Jeden zo spravodajcov napríklad uviedol, že vďaka svojim vzťahom s kľúčovými ľuďmi v nadáciách získal viac ako 3 milióny dolárov.

Čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj

Siedma kapitola sa zameriava na sponzorov financujúcich spravodajcov, ktorí nekonajú nezištne, ale sledujú isté politické ciele. Mimovládne organizácie často využívajú rôzne rafinované spôsoby a finančné balíky na platenie expertov, napríklad Fordova nadácia, ktorá v roku 2017 zaplatila 100-tisíc dolárov mimovládnej organizácii zamestnávajúcej experta, aby mu umožnila voľne pracovať v rámci mandátu OSN. Správa uvádza niekoľko takýchto príkladov. Článok tiež poukazuje na to, že darca sa riadi závermi správ a určuje aj témy výskumu. Väčšina grantov sa udeľuje každoročne a podlieha dohode o grante, zmluve, ktorá obsahuje opis projektu, jeho obsah a očakávané účinky. Aká sloboda zostáva znalcovi, ktorého priestory a personál platí nadácia, ak záver, ktorý nevyhovuje jeho mecenášovi, znamená stratu všetkých týchto výhod?

Nadácia otvorenej spoločnosti sa netají tým, že vzťahy s príjemcami sú dôležité nielen z finančných dôvodov, ale aj z dôvodu získania spojencov, ktorí organizácii pomáhajú dosahovať jej strategické ciele.

Nadácia otvorenej spoločnosti

Ôsma kapitola je o Nadácii otvorenej spoločnosti Georgea Sorosa, ktorá sa netají svojím zámerom kontrolovať mechanizmus ľudských práv – až tak, že to napísala čierne na bielom vo svojich pracovných dokumentoch. V roku 2017 nadácia vyplatila 100-tisíc dolárov Centru pre globálne líderstvo žien (CWGL), feministickému aktivistickému centru spojenému s Rutgersovou univerzitou v New Jersey.

Cieľom daru bolo ovplyvniť osobitného spravodajcu OSN pre súčasné formy otroctva, aby do správy zahrnul, že práca v domácnosti je formou otroctva. Na dosiahnutie tohto cieľa sa CWGL snažilo viesť spravodajcu „správnym“ smerom. Uvedená organizácia sa definuje ako špecialista na lobovanie v OSN a jej riaditeľka pre globálne lobistické aktivity Melissa Upretiová predtým pracovala pre najväčšiu propotratovú loby, Centrum pre reprodukčné práva, a pôsobí aj v mimovládnej organizácii Open Democracy a predsedá pracovnej skupine OSN o diskriminácii žien. Odsudzuje „patriarchálny útlak“, všadeprítomné „rodové stereotypy“, násilie, ktoré utrpela žena kvôli „neplánovanému tehotenstvu“, prirovnáva svedomitú námietku lekárov voči potratom k „formám rodovo motivovaného násilia“, ktoré možno prirovnať k mučeniu alebo krutému zaobchádzaniu, vyzýva štáty, aby „prijali opatrenia na boj proti toxickej mužnosti“.

Fordova nadácia

Deviata kapitola sa zaoberá Fordovou nadáciou, ktorá napriek tomu, že je oveľa diskrétnejšia ako Open Society, je veľmi efektívna. V roku 2011 po tom, ako bol Juan Mendez z Argentíny vymenovaný za osobitného spravodajcu OSN pre mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie, vytvorili v rámci Centra pre humanitárne právo na Washingtonskej univerzite Iniciatívu proti mučeniu s podporou univerzity a za štedrého financovania Fordovej nadácie. V roku 2015 poskytli 15-tisíc dolárov a následne ďalších 75-tisíc dolárov na zaplatenie správy o rodovej problematike a mučení, výskumných asistentov, ciest a konzultácií.

Správa sa nezmieňuje o ženskej obriezke, ani o mučení vo väzenskom tábore Guantanamo Bay, na druhej strane však definuje zákaz potratov ako formu mučenia! V roku 2018 bola táto správa použitá ako základ pre knihu Gender Perspectives on Torture: Law and Practice, ktorá bola vydaná s podporou Fordovej nadácie a prezentovaná na 62. zasadnutí Komisie OSN pre postavenie žien. Správa je považovaná za autoritatívny text na celom svete a nadnárodné súdy, najmä Európsky súd pre ľudské práva a Medziamerický súd pre ľudské práva, ju citovali v mnohých rozsudkoch.

Mimovládky v OSN

V desiatej kapitole sa podrobne uvádza, že z 222 spravodajcov OSN vo funkcii od roku 2010 najmenej 52 pracovalo alebo stále pracuje pre mimovládnu organizáciu, najmä vo Fordovej nadácii, Open Society alebo pre iné mimovládne organizácie s nimi spojené. Ide o tie isté mimovládne organizácie, ktoré poskytli Sorosovi sudcov v Európskom súde pre ľudské práva, konkrétne Amnesty International (14 expertov), Medzinárodnú komisiu právnikov (12 expertov), samotnú Open Society (6 expertov), Human Rights Watch (4 experti) a Helsinský výbor. Zo 47 expertov koordinačného výboru je 17, teda 36 %, z týchto mimovládnych organizácií. Správa Gregora Puppincka taktiež odhaľuje, že väčšina expertov OSN pôsobí ako aktivisti mimovládnych organizácií, presadzujú svoje vlastné politické názory, čím porušujú kódex správania.

Ako príklad sa v článku uvádza spravodajkyňa OSN Tlaleng Mofokengová, známa potratová aktivistka, členka predstavenstva ôsmich afrických organizácií podporujúcich potraty, ktorá získala ocenenie od Gatesovej nadácie a finančnú podporu od Open Society. Mokofengová je prítomná aj v médiách, moderuje televíznu reláciu Sex Talk with Dr. Tet, vydala knihu sexuálnej výchovy, v ktorej vyučuje sadomasochistické praktiky, a legalizáciu prostitúcie považuje za najvyššiu formu feminizmu.

Úloha univerzít

Posledná, jedenásta kapitola sa zaoberá úlohou univerzít a zdôrazňuje, že spravodajcovia OSN nie sú vyberaní len z radov mimovládnych organizácií. Konzultant OSN Ahmed Shaheed napríklad pravidelne prednáša na Essexskej univerzite a na City University of New York ako hosťujúci profesor, za čo dostal 144 500 britských libier (šterlingov) od Sigrid Rausing Trust. O niekoľko rokov neskôr bol Shaheed vymenovaný za lektora náboženskej slobody v Centre pre ľudské práva na Essexskej univerzite a v Inštitúte Ralpha Buncheho v New Yorku, čo je pozícia, ktorá dokonale korešponduje s jeho prácou v OSN. Na rozdiel od svojich predchodcov však rozvíja ateistické a komunitárne zmýšľanie a presadzuje šírenie pojmu „islamofóbie“ na univerzitách.

Neskôr, v roku 2015, Dainius Puras – nový kolega, taktiež z Univerzity v Essexe – končí ako osobitný spravodajca OSN pre zdravie. Jeho výskumné aktivity financovala Open Society sumou 100-tisíc USD v roku 2017 a ďalších 380-tisíc USD v roku 2018, zatiaľ čo samotný Puras tvrdí, že dostal len 5 000 dolárov. Prípad Essexskej univerzity nie je ojedinelý, podobné prepojenia existujú aj medzi inými univerzitami a nadáciami. Open Society sa podieľala na podobných aktivitách v New Yorku, New Jersey či na univerzite Sungkyunkwan v Južnej Kórei, zatiaľ čo Fordova nadácia podporovala expertov OSN v New Yorku, Washingtone, Arizone, Kalifornii a brazílskom São Paule.

Článok dospieva k záveru, že témy ľudských práv sa jednoducho zmocnili mimovládne organizácie. Veľké nadácie ako Fordova nadácia, Nadácia otvorenej spoločnosti alebo Gatesova nadácia sú finančne prepojené s OSN a prenikli do ekosystému ľudských práv. Tieto nadácie, mimovládne organizácie a univerzitné centrá tvoria „substrát“, z ktorého vychádzajú a pôsobia mnohí experti OSN. V podstate nejde o nič iné, ako o pomalé a hlboké ideologické podkopávanie a ovládnutie celého systému.

PDF (formát pre tlač)