Kardinál Zuppi, prominentný strojca synodálnosti, šokoval kolegov na zasadnutí biskupskej konferencie: „Kresťanstvo v Taliansku končí“

19. novembra 2025   Aktuality   Cirkevná kríza, Synodalita

Šesťdesiat rokov od ukončenia II. vatikánskeho koncilu, ktorý mal priniesť podľa jeho strojcov a apologétov nebývalý rozkvet Cirkvi, nový prílev moderných ľudí do jej radov a „nové Turíce“ a po desaťročí synodálneho putovania, ktoré malo „úspechy“ pokoncilového vývoja ešte vylepšiť, oznámil v úvodnom prejave na zasadnutí Talianskej biskupskej konferencie jej predseda, kardinál Matteo Zuppi správu, ktorá pôsobí ako nechcená, ale pravdivá celková bilancia šesťdesiatročného reformného snaženia:

„Kresťanstvo v Taliansku končí.“

Aby vzápätí do šokovaných kolegov vlial obvyklú dávku progresívneho optimizmu, keď dodal:

„To ale neznamená, že končí kresťanskosť.“

Ani denník Il Messagero, inak ošľahaný všetkými vetrami bulváru, neskrýva prekvapenie z tohto konštatovania, ktoré je v takom príkrom kontraste s deklarovanými očakávaniami a neustálymi frázami o zefektívnení práce Cirkvi vďaka reformným postupom. Otvorene nazval kardinálovo vyjadrenie šokujúcim:

https://www.ilmessaggero.it/vaticano/in_italia_la_cristianita_e_finita_ma_non_il_cristianesimo_zuppi_cei_assisi_futuro_chiesa_papa_leone_xvi-9194342.html

Kardinál, uvedomujúc si zrejme aký ničivý účinok môže mať jeho strohé konštatovanie, na vysvetlenie dodal:

„Keď hovoríme, že „kresťanstvo skončilo“, myslíme tým, že naša spoločnosť už prirodzene nie je kresťanská. Ale to by nás nemalo strašiť!“

Táto obdivuhodná „odvaha“, ktorá sa nedá vystrašiť ani totálnym úpadkom, má niekoľko sporných bodov. Kardinál Zuppi, bilancujúc so stoickým pokojom výsledky práce svojich predchodcov aj spolupracovníkov totiž vôbec nehovorí o tom, v akom stave prevzali konciloví a pokonciloví reformátori Taliansko začiatkom 60. rokov 20. storočia, keď bolo Taliansko nielen kresťanskou, ale výslovne katolíckou krajinou.

Druhou nezrovnalosťou je fakt, že to boli práve reformátori Cirkvi na čele s pápežom Jánom XXIII., kto sa posmieval tzv. „prorokom skazy“, čiže skeptikom, ktorí varovali pred zbližovaním sa Cirkvi a sveta. Tí vtedy prorokovali, že to bude mať katastrofálne následky, pretože samotná moderná sekulárna spoločnosť nie je dobrým partnerom pre Cirkev. Avšak teraz, keď už musí takto otvorene priznať debakel reforiem samotný ich významný exponent, nepozorujeme žiadnu sebareflexiu, ani kritické zhodnotenie príčin a následkov, či dokonca priznanie oprávnenosti obáv „prorokov skazy“.

Namiesto toho sme svedkami akéhosi utešovania na troskách v štýle: nezúfajme, že loď stroskotala, ešte stále sa môžeme zachrániť, ak sa chytíme nejakého brvna, čo bude plávať náhodou okolo. Skrátka, namiesto toho aby si reformátori priznali, že súčasná situácia je do značnej miery výsledkom ich experimentov, tak opakujú mantru z roku 1962 – hlavne nestrašiť.

Problém je, že vlastne už ani nie je čím strašiť, pretože všetko už sa stalo a predovšetkým nie je koho strašiť, pretože onedlho podľa všetkého zostanú v talianskej (a nielen v tej) cirkvi už len biskupi, kňazi, synodálni pútnici a zopár skalných tradicionalistov, ktorí skutočne veria tomu, že Cirkev nutne potrebujú k spáse.

Portál The Pillar vymenováva v reakcii na Zuppiho výroky tristnú bilanciu v číslach:

„Zuppiho vyjadrenia prichádzajú v čase, keď Taliansko prechádza rýchlym procesom sekularizácie. Účasť na omšiach sa v 21. storočí znížila z 36 % na 18 % do roku 2022. Prieskum z roku 2022 ukázal, že 32 % Talianov uviedlo, že nikdy nechodili do kostola okrem krstu, svadby alebo pohrebu, čo je dvojnásobok oproti 16 % z roku 2001.“

https://www.pillarcatholic.com/p/we-have-no-consensus-to-gain-zuppi

Kardinál zároveň vyzval svojich kolegov, aby sa pripravili na osud prvých kresťanov, čo zabalil do vzletnej sentencie výzvou, aby „prijali ducha prvých kresťanov“. Nepochybne ho budú čoskoro potrebovať, pretože hordy talianskych moslimov, ktorých bratia úspešne masakrujú našich kresťanských spoluvercov v Afrike, si určite nedajú utiecť príležitosť, aby kresťanom pripomenuli, ako to vyzeralo v Koloseu okolo roku 100 po Kr..

Kardinál Zuppi ďalej kolegov upokojil, že síce „to, čo ubúda je poriadok moci a kultúry, avšak nie živá sila Evanjelia. Preto sa nesmieme báť, ale musíme obnoviť svoj záväzok byť radostnými svedkami Zmŕtvychvstalého“.

A v tom je ďalší problém: pokiaľ svedectvo o Zmŕtvychvstalom Kristovi predstavuje kľúčovú agendu katolíckeho kresťana a Cirkvi, je namieste otázka – akým spôsobom sa toto svedectvo v posledných desaťročiach hlásalo a vyznávalo, keď je jeho výsledkom prepad z úrovne katolíckej krajiny do úrovne misijného územia?

Kardinál Zuppi, ktorý sa dlhodobo netají svojou progresívnou a pro-LGBT orientáciou, teraz svojim kolegom oznamuje:

„Toto je okamih, v ktorom musí byť hlásanie Evanjelia najjasnejšie, ako lampa, ktorá horí v noci. Dnešný veriaci už nie je strážcom kresťanského sveta, ale pútnikom nádeje, ktorá si naďalej razí cestu do sŕdc.“

– Pochopiteľne, že už nie je strážcom kresťanského sveta, keď sa reformátorom podarilo tento svet úspešne zničiť. A apropo, akej „noci“? Vari je moderný svet „nocou“? Veď je predsa krásny a radostný, nemali sme sa ho báť a mali sme sa mu prispôsobiť.

No a k tomu hlásaniu: skutočne bolo počuť v spoločnosti nejaké nekompromisné hlásanie Evanjelia, náuky Cirkvi a jej morálky? Nepočuli sme od kardinála Zuppiho a jeho rovnako orientovaných kolegov skôr to, že máme „sprevádzať“ a nie obracať ľudí na katolícku vieru?

Nakoniec kardinál Zuppi, v duchu tých najlepších reformných tradícií, na ktoré sme si už za desaťročia zvykli oznamuje, že vlastne nejde o porážku, ale o víťazstvo! Tisíce a milióny duší sú ohrozené a vydané bez svetla Cirkvi diablovi napospas, ale kardinál Zuppi kolegov chlácholí:

„Koniec kresťanstva nie je porážkou, ale kairosom: príležitosťou vrátiť sa k podstate, k slobode začiatku, k tomu „áno“ povedanému z lásky.“

Zhrňme si to: sľubovali „nové Turíce“ a teraz nás utešujú oznámením, že „koniec kresťanstva nie je porážkou“. Ako by sa asi tak dalo nazvať toto konanie? Láskavý čitateľ nech si odpovie radšej sám…

Branislav Michalka

Zdroj: Il Messagero, The Pillar, Katholisch.de, titulný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)