Hrdinské začiatky katolíckej Cirkvi v Číne

Massimo Introvigne
24. februára 2022   Cirkev História

Skromný tirolský kňaz získal desaťtisíce konvertitov

V roku 1905 jeden z najväčších katolíckych misionárov v Číne dal na papier svoje myšlienky pri príležitosti Čínskeho nového roka. Jeho príbeh je zaujímavý aj dnes. 

“Je Čínsky nový rok a pre Čínu sa začala nová epocha. Teraz je nevyhnutné aktivizovať všetky prostriedky, aby sme využili tento priaznivý čas pre naše náboženstvo. Ak by Európa bola skutočne katolícka, nepochybujem, že čas na obrátenie Číny by nastal práve teraz. Ale žiaľ, na budúcnosť treba hľadieť s obavami a chvením. Nemôžeme strácať čas a musíme neúnavne pracovať.“

Tieto slová mohli byť napísané na Čínsky nový rok 2022. Text však nie je z roku 2022, ale 1905. Osobou, ktorá napísala tieto želania, bol chlapec z hôr z Val Badia, ktoré je dnes súčasťou talianskeho Južného Tirolska, Josef Freinademetz. Z kaplána v horskej dedinke St. Martin, sa stal slávny a úspešný misionár v Číne.

Dodajme, že patril k jazykovej menšine, ktorá hovorila ladinčinou (nie je to preklep pre “latinčinu”, ale románsky jazyk, ktorým hovorí menej než 50 tisíc obyvateľov), a iba s veľkými ťažkosťami sa naučil taliansky a nemecký jazyk. Bol predstaveným pre čínske územie špecializovanej rehoľnej kongregácie verbistov, t. j. členov misionárskej Spoločnosti Božieho slova.

Pri oslave Čínskeho nového roka mohol konštatovať, že sa stal “Číňanom s Číňanmi”, hovoril plynule tromi rôznymi mandarínskymi dialektmi a dokonca nosil vrkoč. Pápež Ján Pavol II. ho v roku 2003 zapísal do katalógu svätých katolíckej Cirkvi.

Pred niekoľkými rokmi ma návšteva Val Badia priviedla do chudobného rodiska Freinademetza v dedinke Oies, obce pozostávajúcej z pol tucta domov. Oveľa dôležitejšie je, že 5. augusta 2008 navštívil tento dom pápež Benedikt XVI. a modlil sa tam za Čínu.

V tomto odľahlom kúte Rakúsko-Uhorska (ktoré sa po prvej svetovej vojne stalo súčasťou Talianska) sa v roku 1852 narodil Ujöp Freinademetz (nemecká verzia, písaná Josef, ladinského mena Ujöp príde na rad až o mnoho rokov neskôr). Rodina žila v dôstojnej chudobe a v typicky tirolskej katolíckej zbožnosti, ktorá môže byť dnes ťažko pochopiteľná. Denný rytmus modlitby striedaný s prácou pripomínal skôr mníšske spoločenstvo než modernú laickú rodinu.

Nie je zvláštne, že v tomto prostredí dozrelo rehoľné povolanie a Ujöp, ktorý hovoril iba po ladinsky, prekonal jazykovú bariéru a vstúpil do seminára v Brixene (dnes Bressanone, Taliansko) a stal sa kňazom. Mimoriadny bol sen, ktorý dozrel v mladom Freinademetzovi, ktorý dovtedy nikdy neprekročil hranice Južného Tirolska. Sníval o tom, že obráti najľudnatejšiu krajinu sveta, Čínu, na katolicizmus. Hoci sa do seminára prostredníctvom katolíckych časopisov dostávali príbehy o misiách, Freinademetz vedel o Číne iba veľmi málo. Chápal však, že je obrovská, a veril, že by sa mala obrátiť.

Z miestneho katolíckeho časopisu sa dozvedel o existencii nového misijného inštitútu v holandskom Steyle, ktorý sa chcel venovať Ázii, Spoločnosti Božieho sveta, založenej mužom, ktorého pápež Ján Pavol II. kanonizuje spolu so samotným Freinademetzem, nemecko-holandským kňazom Arnoldom Janssenom. Freinademetz požiadal svojho biskupa o povolenie opustiť diecézu a pripojiť sa k verbistom a toto povolenie aj dostal.

Janssenov štýl bol chladný a prísny, zatiaľ čo Freinademetz bol nadšenec a búrlivák. Janssen mal tiež akademické vzdelanie na svetských univerzitách a bol profesorom, zatiaľ čo Freinademetz iba s vynaložením maximálneho úsilia dokázal dokončiť seminár. Nakoniec sa však obaja kňazi naučili chápať a rešpektovať jeden druhého, a dokonca sa stali priateľmi.

V roku 1879 odišli do Číny prví dvaja verbistickí misionári: jedným bol Freinademetz a druhým Johann Baptist Anzer. Anzer sa neskôr stal prvým verbistickým biskupom v Číne, a to ako apoštolský administrátor južného Šan-tungu, vtedy nazývaného Šantung. Toto miesto bolo ponúknuté Freinademetzovi, ale ten ho z pokory odmietol, pričom si ponechal rolu predstaveného verbistov v Číne.

Anzer nebol najlepšou voľbou na biskupa. Bol autoritatívny, trápili ho osobné problémy s alkoholizmom a ako Bavor mal záujem presadzovať politické záujmy Nemecka v Číne. Keď Anzer v roku 1903 v Ríme zomrel, Freinademetz bol opäť najlogickejšou voľbou za biskupa. Tentoraz ju mohol prijať, ale zablokovalo ho veto nemeckej vlády, ktorá sa obávala, že rakúsko-uhorský poddaný ako biskup by nemusel naďalej presadzovať politické záujmy Nemecka.

Freinademetz však mohol niekoľko rokov pôsobiť ako apoštolský administrátor diecézy. Nakoniec bol za biskupa vymenovaný Nemec Augustin Henninghaus. Ten sa ukázal ako dobrý biskup a Freinademetz s ním rád spolupracoval. Neskôr sa Henninghaus stal prvým Freinademetzovým životopiscom.

Keď Freinademetz prišiel do Číny, jeho úsudok o miestnych náboženstvách bol veľmi negatívny a ovplyvnený literatúrou, ktorú čítal v Európe.  Zapôsobili naňho akoby zázračné výkony budhistických a taoistických askétov, ale pripisoval ich dielu diabla, hoci dodal, že niektorí z nich môžu byť dobrými ľuďmi oklamanými Zlým bez toho, aby o tom vedeli.

Za zločincov a banditov považoval členov protikresťanských tajných spoločností, ktorí uniesli a zavraždili niekoľko misionárov a ktorých zúrivosť sa rozpútala v Boxerskom povstaní v rokoch 1899 – 1901.

V Šan-tungu, kde Freinademetz žil, boli zverstvá spojené s boxermi menej bežné, ale navrhli mu, aby hľadal ochranu v niektorej z oblastí kontrolovaných západnými armádami. Odmietol a boxerskú krízu prežil bez ujmy, ale nie následnú epidémiu týfusu. V skutočnosti trval na tom, aby navštevoval nemocnice a dokonca pomáhal lekárom a sestrám, až kým sa sám nenakazil.

Zomrel 28. januára 1908 v meste Daijiazhuang v provincii Shandong. Zatiaľ čo iní misionári si nechali svoje telá previezť do Európy, aby ich tam pochovali, Freinademetz vo svojom závete napísal: “Milujem Čínu a Číňanov a chcem byť pochovaný s nimi.”

Jeho meno bolo v Číne nevysloviteľné a radšej sa volal “Fu Šenfu”, kňaz Fu. Krátko pred smrťou Freinademetz napísal správu o svojej dlhoročnej misionárskej činnosti v Šan-tungu. Keď tam prišiel, našiel v regióne 158 katolíkov. Keď zomrel, bolo ich 40 tisíc.

Je banálne konštatovať, že Freinademetz bol človekom svojej doby a niektoré jeho poznámky o Číne a jej tradíciách môžeme dnes považovať za orientalistické či kolonialistické. Na druhej strane, ako poznamenal pápež Ján Pavol II. pri jeho kanonizácii, Freinademetz sa úprimne snažil prekonať svoje predsudky, nakoniec sa väčšiny z nich vzdal a pochopil čínsku kultúru na základe jej vlastných podmienok.

Jeho úprimná láska k Číňanom bola všeobecne uznávaná. Jeho hrob navštevovali a uctievali si desaťtisíce ľudí, až kým ho kultúrna revolúcia nezneuctila a nezničila, hoci odvtedy mu bol znovu postavený pamätník.

Odhliadnuc od kultúrnych problémov, to, že horal zo vzdialenej dedinky v horách južného Tirolska mohol nielen poňať, ale aj začať realizovať myšlienku obrátenia obrovskej Číny, alebo aspoň jej rozsiahleho regiónu, na kresťanstvo, zostáva mimoriadnym príbehom – príbehom, ktorý stojí za to pripomenúť si pri príležitosti osláv čínskeho Nového roka s prianím všetkého najlepšieho tým, ktorí ho oslavujú.

Preklad z bitterwinter.org

PDF (formát pre tlač)