Dva zvláštne zásahy pápeža Leva XIV.: Odvolal biskupa, ktorý nabádal laikov, aby hlásili nemravných kňazov a vymenoval biskupa, ktorý otváral slobodomurársku lóžu
23. februára 2026
Cirkev
Počas víkendu priniesli niektoré katolícke portály dve bizarné správy z prostredia kariérnych postupov a pádov svetovej biskupskej hierarchie. Spojené dohromady môžu poskytnúť ďalší kamienok do mozaiky zobrazujúcej skutočné priority súčasného pontifikátu a nie tie vytúžené, konzervatívne.
Prípad, ktorý pôsobí ako studená sprcha na rozhorúčenú predstavivosť konzervatívnych očakávateľov ideového obratu vo Vatikáne, sa odohral v africkom štáte Pobrežie Slonoviny. Pápež Lev XIV. odvolal 19. februára z funkcie biskupa Gasparda Bébyho Gnébu, ktorý pôsobil na poste biskupa diecézy Man od roku 2008.
K odvolaniu biskupa Gnébu došlo podľa oficiálneho vyjadrenia z dôvodu snahy o zabránenie narastania „polarizácie“. A čím biskup Gnéba „polarizoval“? Robil aktívne nejakú politiku v prospech neobľúbeného diktátora? Vyhlasoval novú sexuálnu morálku? Chyba, pokúšal sa dať na poriadok morálku kléru.
V roku 2024, zrejme aj pod dojmom dokumentu Fiducia supplicans, sa rozhodol zverejniť výzvu, aby laici, ktorí vedia o nemravnom živote duchovných, hlásili ich prehrešky diecéznym úradom:
„Každý laik, ktorý vie, že kňaz nie je verný svojmu celibátu, že má manželku alebo dieťa, že sa dopustil sexuálneho zneužívania alebo ekonomických trestných činov, musí mať odvahu nahlásiť ho biskupovi.“
Len mesiac predtým naliehali biskupi Pobrežia Slonoviny na kňazov, aby zostali pravoverní a nevykonávali požehnávania homosexuálnych párov a osôb v neregulárnej situácii.
– Niekto by si mohol pomyslieť ako sa klérus poteší, že sa začína očista v stáde a zlí kňazi budú laikmi označení. V duchu tej najkrajšej synodálnosti predsa, po ktorej nám tu všetci tak volajú. Avšak chyba lávky, city a pretenzie kléru boli vyhlásením biskupa Gnébu mimoriadne dotknuté. Portál LifeSite News píše:
„Gnébovo rozhodnutie naliehať na laikov, aby ho informovali o nevhodnom správaní duchovných, pobúrilo niektorých kňazov v diecéze. Dôsledky boli také intenzívne, že Vatikán v auguste toho istého roku nariadil apoštolskú vizitáciu. Nakoniec, v decembri 2024, pápež František požiadal bývalého abidžanského arcibiskupa kardinála Jean-Pierra Kutwu, aby viedol diecézu Man ako jej apoštolský administrátor, zatiaľ čo Gnéba zostal ako biskup, ale v jasne podriadenej úlohe.“
– To je rýchlosť, to je rýchlosť. Ako to všetko ide pekne rýchlo, keď sa chce. A pápež Lev XIV.? Pochválil konzervatívne biskupa Gnébu za jeho horlivosť a vrátil všetko do poriadku?
Vo štvrtok 19. februára pápež Lev XIV. definitívne odvolal biskupa Gnébu a presunul ho do nižšej funkcie pomocného biskupa diecézy Abidžan, čím definitívne končí ako správca diecézy Man. Zdá sa teda, že diecéze Man nastávajú skvelé časy. Nikto sa nebude vŕtať v morálnom profile kňazov, diecéza bude vzorovo nepolarizovaná a bude prekvitať to, čo je v súčasnom katolicizme najdôležitejšie – jednota. Nie síce vo viere, morálke a šírení viery, ale jednota.
Čiže opäť poslúžila „jednota“, ak by sme sa mohli vyjadriť obrazne, ako zámienka na potlačenie ostatných troch vlastností Cirkvi. Tá je totiž z definície: jedna, svätá, apoštolská a katolícka. V súčasnej praxi dosiahli progresívci dokonalý manipulačný úspech tým, že síce deštruujú tri z týchto vlastností: svätosť, apoštolskosť a katolíckosť, inak povedané – morálku, obracanie na vieru (ak pominieme „apoštolskosť“ striktne len ako apoštolskú postupnosť a berieme ju aj ako apoštolát) a doktrínu, ale zato budujú – jednotu. Pomer 3:1 je do očí bijúci, ale vychádza im to, pretože byť „zjednotení“ vyžaduje zo všetkých štyroch vlastností najmenej námahy a obsahuje najviac benevolencie. Svoje o tom vedia anglikáni, ktorí sú všetci „zjednotení“, aj keď každý vyznáva inú morálku aj doktrínu a obracať rozhodne nikoho neplánujú. Pokiaľ sa stanovia ešte širšie kritéria „jednoty“: napríklad dve uši, dve oči a dve ruky, chuť do jedla a do toho druhého, tak budeme ešte jednotnejší.
Druhý biskupský prípad, nech by na prvý pohľad vyzeral akokoľvek polarizujúco, však vôbec pochybnosti najvyššieho pontifika nevyvolal. V ňom je hlavným hrdinom Mons. Francesco Sodda, ktorý povýšil z biskupa na arcibiskupa. Rozhodnutie o tom zverejnil Vatikán vo Vestníku Svätej stolice 21. februára.
Pôsobenie biskupa Soddu sa spája s kontroverznou aktivitou, ktorá v roku 2022 rozvírila hladinu nielen v talianskej cirkvi, ale aj vo svete. V septembri 2022 informovala taliansky portál Zenit, že otec biskup sa zúčastnil zahajovacieho ceremoniálu otvorenia slobodomurárskej lóže v Terni. Na fotografii v odkaze môžeme vidieť otca biskupa, ako radostne pomáha držať novopečenému lóžovému veľmajstrovi stuhu, do ktorej tento nedočkavo zabára nožnice, aby tá lóža bola už-už otvorená:
https://es.zenit.org/2022/10/04/obispo-italiano-participa-en-apertura-de-logia-masonica-en-terni/
Na dokreslenie dodajme, že to nebola aspoň deistická lóža Škótskeho rítu, ale bola to odnož Veľkého Orientu, ktorý je ateistický. Na ďalšej fotografii v odkaze InfoVaticana môžeme vidieť otca biskupa ako so záujmom načúva tomu, čo mu rozpráva jeden zo zaslúžilých súdruhov slobodomurárov s aktovkou (žeby nový rituálny atribút?), obklopený pozoruhodnými architektonickými prvkami.
Otec, teraz už arcibiskup, Francesco Antonio Sodda, pôsobil od roku 2012 ako riaditeľ Caritas Italiana, čiže Katolíckej charity, ktorá je súčasťou celosvetovej siete katolíckych charít. Tie sú často poprednými propagátormi progresívnej morálky v jednotlivých miestnych cirkvách a nie inak je tomu aj na Slovensku. V roku 2021 bola Jeho Excelencia povýšená na biskupa v Tarni-Narni-Amelii, no a teraz cez víkend sa napriek slobodomurárskemu extempore stal metropolitným arcibiskupom v Sassari.
Skrátka, nie je polarizácia, ako polarizácia…
Branislav Michalka
Zdroj: LifeSite News, InfoVaticana, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons
Najnovšie články
Na konzervatívnej strane internetu
