Dr. Paul Cameron – vyhoďte LGBT propagandu zo škôl! Rozhovor s americkým psychológom
Redakcia
8. novembra 2019
História
Rozhovory
Americký psychológ Dr. Paul Cameron absolvoval v prvom novembrovom týždni turné po štyroch slovenských mestách, kde prezentoval svoj pohľad na LGBT hnutie a homosexualitu v spoločnosti. Pri tejto príležitosti mu redakcia Christianitas položila zopár otázok týkajúcich sa jeho práce a pohľadu na kontroverzné a citlivo vnímané témy.
Pán Cameron, bojujete proti propagácii a nadvláde homosexuality v spoločnosti od začiatku 80. rokov. Mohli by ste nám priblížiť ako vnímate zmeny počas týchto 40 rokov? Čo sa podarilo podľa vás zachrániť a čo je podľa vás už úplne stratené?
Takmer stále prehrávame. Myslím si, že je to preto, lebo sme sa snažili byť „terapeutickí“ – čiže chceli sme homosexuálov a transsexuálov „vyliečiť“. Neexistuje žiadna spoľahlivá „liečba“ homosexuálnej či transsexuálnej túžby. V skutočnosti „liečebné postupy“, ktoré Cirkev povolila či skúšala, dosahujú krátkodobú mieru vyliečenia približne 5% – 15%, kým dlhodobé miery vyliečenia sú ešte nižšie. Väčšinou je to teda strata času a zdrojov.
Prevencia formou výchovy, ktorá presvedčí deti, aby nič také neskúšali, či aby sa vyhýbali LGBT, predstavuje oveľa rozumnejšie využívanie zdrojov.
Už od roku 1983 ste sa stali terčom mediálnych útokov a vylúčili vás z Americkej organizácie psychológov. Odvtedy sa stala perzekúcia odporcov sexuálneho liberalizmu v USA a Európe bežnou. Aký je váš názor: máme do činenia s novou totalitou alebo je to len okrajový jav?
Ružová železná opona, ktorú LGBT komunita okolo seba postavila, aby ju chránila pred kritikou (to Boh / naša biologická prirodzenosť „nás takto stvoril/a“), teraz stojí aj okolo akademických centier a médií. „Elgebeťáci“ sa v súčasnosti vydávajú za „obete“ – aby ich nebolo možné podrobovať kritike a boli zaradení do kategórie, v ktorej sú napr. Židia (kvôli holokaustu) či černosi (kvôli otroctvu a diskriminácii).
Nadávanie (do homofóbov) a luhanie (nebol som vylúčený z APA, ani „diskreditovaný“) slúžia ako ochranný štít „obetí“, pretože „obete“ nemusia prakticky nič „dokazovať“.
Aký význam pripisujete náboženstvu v boji proti sexuálnej zvrátenosti? Predstavuje pre Vás primárny princíp alebo ho považujete za jeden z mnohých terapeutických prostriedkov?
Náboženstvo dáva silu tým, ktorí bojujú proti LGBT ideológii. Keď nejaký LGBT zanechá svoj doterajší spôsob života, prakticky vždy povie, že je to vďaka náboženstvu. Náboženstvo a jeho motivácie sú minimálne rovnako účinné ako ktorákoľvek z takzvaných „terapií“.
Sú určité rozdiely medzi Západnou a Východnou Európou ohľadom LGBT propagandy. Čo by ste stručne odporúčal obyvateľom Východnej Európy, aby sa vyhli presadzovaniu homosexuálnej propagandy?
Skopírovať ruské zákony proti propagácii homosexuality. Vyhodiť LBGT propagandu zo škôl a univerzít.
Vaši odporcovia Vás často obviňujú z prekrúcania dát vo výskumoch a štatistikách, prípadne z ich nesprávnej interpretácie. Mohli by ste nám jednoduchým a prístupným spôsobom priblížiť metodiku vašej práce?
Používam štandardné metodológie, čítam významné časopisy. Moji odporcovia spravidla klamú. Nech konkrétne ukážu, kde som čo prekrucoval alebo nesprávne interpretoval. Neukážu a ani nemôžu ukázať.
Aký postup by ste odporúčal rodičom v prípade, že ich dieťa začne pod vplyvom LGBT propagandy tvrdiť, že sa cíti byť homosexuálom alebo sa dokonca sa identifikuje s opačným pohlavím?
Rodičia by sa mali v prvom rade usilovať chrániť svoje deti pred LGBT propagandou. Ak však dieťa má konkrétne otázky, musia na ne dať rodičia podľa možnosti vyčerpávajúce odpovede.
Ľudia, ktorí odmietajú LGBT propagandu bývajú často vykresľovaní ako agresívni, zakomplexovaní a krutí. Mohli by ste nám priblížiť ako sa tieto vlastnosti vyskytujú u LGBT komunít? Sú to skutočne také komunity ako ich vykresľujú média: tolerantné a láskavé? Aké je, pri porovnaní heterosexuálov a homosexuálov percento výskytu agresívnych a násilníckych jedincov?
Vládne štúdie hovoria, že LGBT majú väčší sklon nosiť zbrane do školy, sú pripravenejší na boj. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že LGBT majú väčší sklon demonštrovať, nadávať, fyzicky hroziť.
Kedy podľa vás nastal v 20. storočí kultúrny zlom, ktorý umožnil presadzovanie LGBT životných postojov do väčšinovej spoločnosti a čo bolo toho hlavnou príčinou?
Myslím si, že zo všetkých faktorov mala na spoločnosť najväčší vplyv antikoncepčná tabletka. Zmenila vzťahy medzi mužmi a ženami (v dôsledku čoho sa ženy stali agresívnejšie a nezávislejšie), zredukovala potrebu manželstva, pomohla nasmerovať spoločnosť k preceňovaniu „pocitov“ a pomohla sa hnutiu LGBT rozbehnúť (pretože heterosexuáli sa oslobodili od nechcených detí).
Akú nádej, alebo beznádej vidíte do budúcnosti? Máme šancu ešte zvrátiť súčasný trend vývoja a ak áno ako by mala vyzerať podľa Vás spoločnosť, ktorá by už nedopustila návrat podobných tendencii?
Myslím si, že nádej stále žije – ale zväčša v strednej a východnej Európe. Padne naša civilizácia? Neviem, možno. Bez ohľadu na to musíme statočne bojovať.
