Alfréd Hitchcock – tradičný katolík, majster hororov, thrillerov a kriminálnych príbehov (1. časť)

Branislav Krasnovský
14. augusta 2025   Kultúra

Na úvod pár slov o Alfrédovi Hitchcockovi

K mojim obľúbeným filmovým režisérom vždy patril Alfréd Hitchcock, tradičný katolík, majster hororov, thrillerov a kriminálnych príbehov.

Sir Alfréd Hitchcock (* 13. augusta 1899 – † 29. apríla 1980) bol britský a americký filmový režisér a producent, ktorý tvoril thrillery, kriminálne príbehy a horory viac ako 60 rokov. V jeho tvorbe sa nachádzajú nemé filmy, čiernobiele filmy a samozrejme farebné filmy. Režíroval viac ako 50 filmov. Počas svojho života patril k najúspešnejším svetovým režisérom, pričom jeho dielo zaujme i dnes. Je známy svojím stupňovaním napätia vo svojich filmoch. Nie každý však vie, že bol veriacim tradičným katolíkom, ktorý, aj keď sa v určitej fáze svojho života od katolicizmu vzdialil, nakoniec sa k nemu vrátil a umrel zaopatrený katolíckymi sviatosťami tak, ako sa na tradičného katolíka patrí.

Narodil sa v londýnskom Leytonstone, ako režisér začal tvoriť vo Veľkej Británii v roku 1922, od roku 1939 však tvoril prevažne v USA a centrom jeho pôsobenia sa stal Hollywood. Od roku 1940 žil v americkej Kalifornii a v roku 1956 požiadal o americké občianstvo, ktoré aj získal. Zomrel v roku 1980 na zlyhanie ľadvín.

Jeho filmy sa nesú v znamení strachu, prekvapivých zvratov, známe sú typickým „hitchcockovským“ humorom. Jeho jediným filmom, ktorý získal Oscara bol film Mŕtva a živá (Rebbeca, 1940), možno bez preháňania povedať, že jeho filmy viac milovali bežní diváci než filmoví kritici. Bol mnohokrát nominovaný na rôzne prestížne ocenenia. Počas svojho života získal dva Zlaté glóbusy, osem ocenení Laurel Awards a päťkrát sa ocitol v nominácii Americkej filmovej akadémie na Oscara. Získal, ako už bolo povedané vyššie, len jedného.

Získal však množstvo čestných vyznamenaní, v roku 1980, krátko pred svojou smrťou získal od britskej kráľovnej Alžbety II. Rad britského impéria.

Alfred Hitchcock pochádzal zo silne veriacej katolíckej rodiny, vzdelanie získal v st. Ignatius College v Londýne. Rodičia boli pomerne prísni a viedli ho ku katolíckej viere a otec chcel, aby sa stal strojárom. Po skončení štúdia sa však stal bankovým úradníkom a privyrábal si kreslením karikatúr.

V roku 1925 uzrel svetlo sveta jeho prvý film Záhrada rozkoše (The Pleasure Garden, 1925), tento film však bol prepadákom. Ďalší hororový film Príšerný hosť (The Lodger: A Story of the London Fog, 1927) bol však už prijatý s oveľa väčším úspechom. V roku 1926 sa oženil so svojou asistentkou Almou Revilleovou a v roku 1928 sa im narodila dcéra Patrícia. Alma bola Hitchcockovým najbližším spolupracovníkom a je tiež autorkou niekoľkých scenárov. V roku 1929 natočil film Jej spoveď (Blackmail, 1929), išlo o jeden z prvých britských zvukových filmov, ktorým divákov takisto zaujal.

Ako som uviedol, Hitchcock pochádzal z veriacej rodiny a bol to tiež praktizujúci katolík – jeho viera nebola len rodinná tradícia, ale hlboko formovala jeho osobný život aj tvorbu. Mal írsko-anglické korene, stotožnil sa so silnou disciplínou a katolíckymi morálnymi zásadami, ktoré našli svoje miesto aj v jeho filmoch (motívy viny, morálna dilema, vykúpenie).

Počas celého života bol praktizujúcim katolíkom, hoci v Hollywoode svoju vieru nedával príliš na obdiv, chodil však na sväté omše a podporoval katolícku Cirkev. V posledných rokoch svojho života sa priatelil s jezuitom Johnom P. Caweltim, ktorý bol jeho spovedníkom a v Hitchcockovom príbytku slávil tridentské sväté omše.

Prísna a zbožná katolícka výchova v rodine i v jezuitskej škole mu dali nádherný cit pre morálny paradox, ktorý sa odráža aj v jeho filmoch, kde často nevinný človek nespravodlivo trpí, no pravda nakoniec vyjde najavo a tak v jeho filmovej tvorbe zaznieva katolícke chápanie morálnej skúšky a vykúpenia. Hitchcock bol majstrom náboženskej katolíckej symboliky, ktorá je jasne viditeľná v jeho siedmich najznámejších katolíckych filmoch.

Katolícke filmy Alfréda Hitchcocka

Spovedám sa (I Confess, 1953) Najpriamejší „katolícky“ film A. Hitchcocka. Kňaz (hrá ho Montgomery Clift) si vypočuje pri spovedi priznanie vraha, nemôže ho však prezradiť kvôli spovednému tajomstvu, hoci sám stáva podozrivým. Jasná téma mučeníctva, vernosti povolaniu a obety pre vyšší zákon.

Obsah filmu: Kňaz Michael Logan si vypočuje pri spovedi priznanie vraha. Keďže je viazaný spovedným tajomstvom, nemôže zločin oznámiť, hoci všetky dôkazy začnú ukazovať naňho.

Katolícky podtón: Ide o najpriamejší film o katolíckej morálke. Spovedné tajomstvo je tu prezentované ako neporušiteľné, aj za cenu života. Otec Logan je v podstate mučeníkom pravdy.

Nepravý muž (The Wrong Man, 1956) Skutočný príbeh nevinného katolíka (hrá ho Henry Fonda), ktorého omylom obvinia z lúpeže. Film začína aj končí modlitbou a obsahuje scénu, kde hlavná postava navštevuje kostol a hľadá útechu u Boha.

Obsah filmu: Skromný hudobník Christopher Emmanuel „Manny“ Balestrero je nespravodlivo obvinený z lúpeže. Prechádza si duševným a rodinným utrpením, až kým sa náhodne nenájde skutočný páchateľ.

Katolícky podtón: Film vychádza zo skutočného prípadu katolíka, začína a končí modlitbou, ukazuje nevinné utrpenie v duchu Kristovej pašie. Modlitba a dôvera v Božiu prozreteľnosť sú kľúčové.

Muž, ktorý vedel priveľa (The Man Who Knew Too Much, 1956) Finále filmu sa odohráva v kostole, kde napätie vrcholí za hudby organu. Náboženské prostredie zvyšuje kontrast medzi pokojom viery a svetom intríg.

Obsah filmu: Americký lekár je s rodinou na dovolenke v Maroku, kde sa zapletie do prípadu únosu a politického atentátu. Dej vrcholí v londýnskom kostole, kde sa chystá vražda.

Katolícky podtón: Kostol ako miesto útočiska a pravdy, kontrast medzi pokojom chrámu a násilím vonku. Hitchcock zdôrazňuje, že posvätné priestory majú morálnu váhu aj v sekulárnom konflikte.

Vertigo (Vertigo, 1958) Hoci ide najmä o psychologický thriller, veľkú úlohu tu zohráva misijný kostol San Juan Bautista, krížová cesta a symbolika smrti a vzkriesenia. Film má silný podtón vykúpenia skrze utrpenie a obetu.

Obsah filmu: Detektív Scottie trpí závratmi a dostane za úlohu sledovať ženu, ktorej sa akoby zmocnila duša mŕtvej. Dej sa točí okolo lásky, smrti a klamstva, končí sa tragicky.

Katolícky podtón: V centre filmu je misijný kostol San Juan Bautista, krížová cesta a motívy smrti a „vzkriesenia“. Symbolika spásy a duchovného pádu sa prelína s príbehom.

Ani tieň podozrenia (Shadow of a Doubt, 1943) Film skúma myšlienku dedičného hriechu a zla, ktoré preniká do idylickej rodiny. Postavy často diskutujú o morálke a svedomí, čo má jasný kresťanský rámec.

Obsah filmu: Mladá Charlie zistí, že jej obľúbený strýko je hľadaný sériový vrah. Musí sa rozhodnúť, či zachráni rodinu pred pravdou, alebo bude čeliť morálnej povinnosti.

Katolícky podtón: Ide o konflikt medzi rodinnou láskou a morálnou pravdou. Film je alegóriou prítomnosti dedičného hriechu a zla aj v základnej inštitúcii – rodine.

Pochybná žena (Notorious, 1946) Pod vrstvou špionáže je tu silný príbeh o obete z lásky a vykúpení. Hlavná hrdinka, hoci má pochybnú minulosť, prechádza morálnou očistou. Hitchcock tu používa aj obraz „svadobného vína“ ako symbol nového života.

Obsah filmu: Dcéra odsúdeného nacistu je naverbovaná, aby špehovala skupinu nacistov v Južnej Amerike. Zamiluje sa do agenta, no misia ju privedie do smrteľného nebezpečenstva.

Katolícky podtón: Príbeh vykúpenia človeka s pochybnou minulosťou cez obetu a lásku. Náznaky eucharistickej symboliky (víno ako „svadobný pohár“).

Vtáci (The Birds, 1963) Hoci to nie je apriori klasický katolícky náboženský film v priamom slova zmysle, má tento film hlbokú a výraznú apokalyptickú atmosféru. Niektorí teológovia ho čítajú ako podobenstvo o Božom súde a ľudskej pýche. Náznaky sú aj v dialógoch o vine, treste a pokání.

Obsah filmu: Pokojné pobrežné mestečko zažije nepochopiteľné a nepretržité útoky vtákov. Ľudia nevedia, prečo sa to deje, a zúfalo hľadajú úkryt.

Katolícky podtón: Apokalyptická atmosféra a téma Božieho súdu. Film možno chápať i ako podobenstvo o ľudskej pýche, ktorá sa stretá s nečakaným „nadprirodzeným“ trestom.

Katolícke morálne rámce v tvorbe Alfréda Hitchcocka

V diele Alfréda Hitchcocka môžeme cítiť hlboké katolícke morálne rámce a katolícku estetiku napätia. Jeho filmy so silným katolíckym podtónom majú spoločný základ, ktorý možno badať v morálnej i estetickej rovine.

Čo sa týka katolíckych morálnych rámcov, objavuje sa v jeho tvorbe niekoľko základných prvkov:

Nevinné utrpenie ako cesta k spáse – Hrdinovia ako kňaz vo filme Spovedám sa alebo Manny vo filme Nepravý muž sú nespravodlivo obvinení a trpia, no ich utrpenie má očistný a svedčiaci charakter, podobne ako u katolíckych mučeníkov.

Absolútna morálna povinnosť – V Hitchcockovom svete existujú momenty, kde kompromis nie je možný (spovedné tajomstvo, odmietnutie zrady pravdy, ochrana nevinného), čo odráža katolícky dôraz na objektívnu morálku.

Prítomnosť zla v blízkom kruhu – Vo filmoch Ani tieň podozrenia alebo Pochybná žena sa ukazuje, že zlo neprichádza vždy zvonka, ale častokrát z rodiny, spoločnosti či ľudského srdca, čo zodpovedá katolíckej doktríne o dedičnom hriechu.

Vykúpenie skrze obetu – Niektoré postavy sa zachraňujú práve cez lásku, utrpenie a sebaobetovanie (Pochybná žena), čo je jadrom katolíckeho chápania spásy.

Zmysel utrpenia – Na rozdiel od sekulárnych thrillerov Hitchcock necháva utrpenie a zlo niesť metafyzický význam – nie je to náhoda, ale skúška, výzva alebo dôsledok morálneho poriadku sveta.

PDF (formát pre tlač)