Prečo sa ukladajú ostatky – relikvie svätých do oltárneho kameňa

30. augusta 2026   Pokladnica viery

Do tak zvaného ,,Sepulchrum“ (hrobu, priehlbiny) oltára alebo oltárneho kameňa sa vložia ostatky svätých (relikvie), a síce s takou slávnosťou, ktorá sa veľmi podobá na pochovávanie mŕtvych tiel mučeníkov.

Deň pred posviacaním oltára sa ostatky vystavujú k ucteniu. Pred ostatkami, pri ktorých horia dve sviece, sa kňazi modlia cirkevné hodinky (Matutinum a Laudes) k úcte patričných mučeníkov. V deň posviacky biskup nesie ostatky v slávnostnom sprievode s krížom, horiacimi sviecami a okiadzaním (kadidlom) najprv okolo kostola a potom ich prináša do kostola. Pritom sa spievajú responzóriá a antifóny. Tak napr. Cirkev volá na svätých: „Pozdvihnite sa z príbytkov svojich, vy svätí Boží! Choďte na miesto svojho určenia, posväťte všetky miesta vášho priechodu, žehnajte ľud a zachovajte nás hriešnych ľudí v pokoji!“ V oblakoch kadidla, s modlitbou a spevom sa potom sväté ostatky zapravia do „hrobu“, krizmou pomazaného, s troma zrnkami tymianu, v schránke, ktorá je opatrená biskupskou pečaťou. Po vložení svätých ostatkov všetci spievajú zo Zjavenia: „Pod oltárom Božím ste obdržali sídlo, svätí Boží, orodujte za nás u Pána nášho Ježiša Krista!“

Tieto do oltára, či do oltárneho kameňa zapravené sväté ostatky sú neoceniteľnými pokladmi, drahšími nad zlato a drahokamy. Ony sú zálohou príhovoru, ktorý za nás svätí pred trónom Božím prednášajú, ba zo samotných ostatkov nám prichádza duchovná i telesná pomoc, spása i požehnanie. Sv. Bazil hovorí: ,,Kto sa dotkne kosti mučeníka, dostáva niečo z liečivej moci, ktorá je v jeho svätom tele.“

Tak teda v oltári spočívajú sv. mučeníci, ktorí vylievali svoju krv za toho, ktorý sa na oltári obetuje za všetkých. A takto sa vzájomná láska i vďaka stretávajú v smrti a dostáva sa im spoločnej oslavy.

P. Heinrich Müller S. V. D. – Obeta omše svätej, čiže prameň všetkých milostí

PDF (formát pre tlač)