Západná spoločnosť je uprostred brutálnej vojny štyroch veľkých náboženstiev, pričom tri z nich sú odnožou ateizmu

Matej Gavlák
19. februára 2025   Spoločnosť

Keď sa (aj na Slovensku) poobzeráme okolo seba, čomu ľudia v našej bezprostrednej blízkosti veria, čo uctievajú, kto alebo čo je ich bohom? Podľa sociológa Rudyarda Lyncha je naša spoločnosť uprostred nemilosrdnej vojny štyroch náboženstiev (ako sám uvádza), pričom tri z nich sú produktami ateizmu. Avšak prevládnuť v spoločnosti môže napokon len jedno z nich.

Víťaz zoberie všetko

Rudyard Lynch je mladý dvadsiatnik, youtuber, sociológ a futurológ, ktorého rozhľad je však na úrovni génia a preto nečudo, že sme už uviedli dva články o jeho povšimnutiahodných tézach (obe o vplyve kresťanstva na minulosť a na budúcnosť). V jednej z ďalších svojich prác si všíma ľudí okolo seba a podľa toho, čomu veria – čomu skutočne veria vo svojich srdciach a mysliach – ich delí do štyroch charakteristických skupín. Jednou je kresťanstvo, zvyšné tri sú podskupiny ateizmu od ultra-pravicových až po ultra-ľavicové „náboženstvá“, ako ich opisuje Lynch.

Lynch je dlhodobo presvedčený, že sa západný svet dnes nachádza niekde na úrovni pádu Rímskej ríše. „Po páde Ríma zaplavil (nielen) Blízky východ oceán náboženstiev a mystických učení, avšak kresťanstvo ich všetky rozdrvilo,“ hovorí sociológ.

Dnes pritom platí to isté – moderný svet je zaplavený oceánom náboženstiev a pseudo-náboženských názorov, avšak celkovo existujú iba 4 veľké a dôležité náboženské smery, z ktorých „víťaz si napokon vezme všetko“. Svet sa bude ďalej uberať podľa toho, ktorý z týchto smerov dokáže poraziť tie zvyšné.

Darwinisti

Prvú náboženskú skupinu v našej spoločnosti tvoria podľa Rudyarda Lyncha takzvaní „darwinisti“. V spoločnosti tvoria asi 10 % obyvateľstva a už ich názov tak trochu napovedá, čo sú zač. „Sú to sociálni outsideri,“ hovorí Lynch. Sú to ľudia, ktorí veria, že „silnejšia civilizácia napokon pohltí tu slabšiu“ a masové vyhladzovanie aj vo veľkom meradle by ich duše príliš nezaťažovalo, skôr naopak. „Prečo nebyť nacistom?“ hovorí si medzi sebou táto skupinka s tým, že svet je tak-či-tak „brutálne miesto“.

Sú to prevažne mladí vitálni ľudia, zväčša návštevníci fitness centier a rôznych fyzických aktivít, ktorí sa vo svojich mysliach a rozhovoroch pokúšajú „racionalizovať možnosť zabíjania“.

„Sú to tí najmenej kresťansky založení ľudia zo všetkých skupín,“ vysvetľuje Lynch. Sú to číri ateisti. „A keď neveria v existenciu duše, masové zabíjanie je pre nich racionálnou možnosťou.“ Sú to ľudia, ktorí sa vždy budú posmievať tým, ktorí nie sú ako oni.

Darwinisti však majú aj svoju progresivistickú časť. Lynch túto skupinku indivíduí označuje ako „samovražedný nihilistický kult smrti“. Zrejme teda ide o kvázi death metalistov, ktorí čakajú na nejakú apokalyptickú udalosť, v ktorej by sa mohli „vyzúriť“ (rozumej: zabíjať), až kým by ich niekto niečím neprebodol – a to by pre nich bolo dokonalé ukončenie ich aj tak nezmyselného a bezcieľneho života (azda niečo na spôsob Breivika).

Nacistické panské impérium je asi vhodná predstava toho, ako by vyzeral takýto svet, ak by sa darwinistom vyplnili všetky ich najtajnejšie sny.

Uctievači strojov

Ďalšiu výraznú náboženskú skupinu v západnej spoločnosti tvoria podľa Lyncha takzvaní „uctievači strojov“ (machine worshippers). Títo „techno utopisti“ tvoria asi 15 % populácie a sú jedinou skupinou, ktorá ešte verí v myšlienku, že pokročilá „supertechnológia“ je pre ľudstvo niečo absolútne pozitívne. Väčšina ľudí totiž „nenávidí nový AI svet“, domnieva sa sociológ a dodáva, že už sa do širšieho povedomia dostáva fakt, že pre niekoho môže byť „monitor rovnako návykový ako heroín“.

Podľa Lyncha tvoria uctievači strojov skutočne novú formu náboženstva – akýsi nový „kult“ – keďže veria, že technológia môže ľudstvo doslova „spasiť“. „Veria, že sme pred novým začiatkom v dejinách ľudstva – hovoria tomu „singularita“, doslova „nový úsvit“. Slovenská Wikipédia opisuje tento ústredný bod uctievačov strojov následovne:

„Technologická singularita je vo futurológii, kybernetike, modernej mytológii a vedecko-fantastickej literatúre označenie hypotetického stavu, keď sa, obvykle pomocou umelej inteligencie alebo pomocou prepojenia ľudského mozgu s počítačom, vytvoria entity s inteligenciou prevyšujúcou ľudskú, ktoré rapídne urýchlia technologický pokrok ďaleko za schopnosť ľudí zmysluplne sa na ňom zúčastňovať.“

Inak povedané: výkonné stroje budú produkovať ešte výkonnejšie stroje.

Podľa tejto skupiny ľudí je to skvelý nápad. „Smejú sa z náboženstva a pritom sami upadli do vlastného,“ upozorňuje Rudyard Lynch. Očakávajú dokonalejší svet prostredníctvom technológie a – teraz pozor! – „vnímajú to ako nový stupeň evolúcie“ (!).

Presne tak: uctievači strojov, rovnako ako darwinisti, plne veria v evolúciu. Avšak na rozdiel od prvej náboženskej skupiny, táto druhá vníma, že „evolúcia napreduje“ a jej ďalším stupňom bude práve „fúzia človeka a stroja“.

Jedným takýmto „priekopníkom“ (vo vlastných očiach) je aj Yuval Harari, poskok Klausa Schwaba zo Svetového ekonomického fóra (WEF), o ktorom sme už viackrát písali v súvislosti s jeho bláznivými myšlienkami. Harari sa v rozhovore s Andersonom Cooperom zo CNN v roku 2021 vyjadril, že „už čoskoro budeme môcť prerobiť naše telá a mozgy, či už genetickým inžinierstvom alebo priamym prepojením mozgu s počítačom…, tieto technológie sa vyvíjajú enormnou rýchlosťou.“

Vskutku úžasné.

„Chcú všetko zničiť,“ upozorňuje ohľadom techno utopistov Lynch. „Nič pre nich nie je posvätné, ľudskú prirodzenosť považujú za nič“. Sociológ ďalej upozorňuje, že ľudia z tejto skupiny sú mimoriadne inovatívni a kreatívni, ale tiež arogantní – „a preto ich všetci nenávidia“.

„Ich boh je falošný,“ vraví ďalej Lynch „a všetko čo robia, robia iba preto, aby získali viac moci.“

Trochu sa možno pristaviť pri onej povestnej „inovatívnosti a kreatívnosti“ týchto ľudí, ktorí sú zjavne 10 ťahov pred ostatnými a opýtať sa, či nie sú výsledkom istých (povedzme) okultných praktík, ako nám začínajú naznačovať rôzne svedectvá.

Svet, aký by tieto indivíduá vytvorili, ak by vo vojne štyroch náboženstiev zvíťazili, by bol číry techno horor. Konzervatívny autor John Davidson, ktorý napísal knihu o techno utopistoch, o ich výslednom produkte uvádza:

„Môžete obliecť pohanstvo do hávu Silicon Valley, aby ste dosiahli pozlátené zdanie hodnovernosti a technologickej vyspelosti, ale pohanská spoločnosť napokon prinesie len to, čo vždy: útlak, vykorisťovanie a otroctvo v masovom meradle. Budú to nazývať inak, ako posthumanizmus či transhumanizmus. Ale utrpenie, ktoré taký svet prinesie ľudstvu, bude staré známe – a 100-percentne ľudské.“

Marxisti

Zhruba štvrtina ľudí v západnej spoločnosti vo svojich srdciach a mysliach verí v staré známe psuedonáboženstvo Karla Marxa, marxizmus. Marxizmus „priviedol k smrti viac ľudí ako všetky ostatné náboženstvá dokopy,“ zhŕňa túto vieru Lynch.

Avšak čosi sa zmenilo a marxisti urobili „rebrand“ svojej značky, vďaka čomu „získali všetky inštitúcie“. Hovorí sa tomu „dlhý pochod inštitúciami“ a ide o jednu z tých „konšpirácií“, ktoré sa ukázali byť 100-percentne pravdivé. Na anglickej Wikipédii sa dočítame:

„Dlhý pochod inštitúciami (nem. der lange Marsch durch die Institutionen) je slogan, ktorý vymyslel socialistický študentský aktivista Rudi Dutschke okolo roku 1967, aby opísal svoju stratégiu na dosiahnutie radikálnej zmeny vo vláde tým, že sa (idea marxizmu) stane jej súčasťou.“

V skutočnosti to nebola idea nejakého študenta zo 60. rokov, ale premyslená taktika komunistických buniek už od 19. storočia. V katolíckom prostredí je známe zvlášť svedectvo bývalej komunistky, ktorá sa neskôr obrátila na katolícku vieru, menom Bella Doddová, ktorá tvrdila, že len jej americká komunistická bunka prepašovala v 30. rokoch do seminárov viac ako tisíc mladých komunistov, ktorí sa stali kňazmi i biskupmi a vedela údajne aj o minimálne jednom kardinálovi.

Dnes sa už dokonca začína ukazovať, že aj ten „hon na čarodejnice“ (skrytých komunistických infiltrátorov vo vnútri americkej vlády) senátora McCarthyho z 50. rokov bol absolútne oprávnený. A za preukázaný je považovaný tiež fakt, že ZSSR získalo plány k atómovej bombe práve od komunistických „sympatizantov“ a informátorov zapojených priamo do prísne tajného projektu jej vývoja. Keď sa marxisti dokázali infiltrovať tam, musia byť infiltrovaní naozaj všade.

Podľa Rudyarda Lyncha je dnes „naša spoločnosť absolútne ovládnutá marxistami. Majú všetko – Hollywood, televíziu, školstvo…“ Moderní marxisti idú na to filozoficky a týmto spôsobom dokážu masám predať prakticky akúkoľvek myšlienku. Stačí použiť čarovné slovíčko „utláčaní“: kedysi to boli robotníci, potom to boli ženy, po nich imigranti a najnovšie sú to homosexuáli spolu s transgender. Sú to ľudia, ktorí (zväčša z pozície vlády, či inej autority) prichádzajú s heslami typu „Diverzita je naša sila“, či dúhovým sloganom „Láska je láska“.

Títo ľudia sú podľa Lyncha „absolútne prehnití“, pretože „všetko prekrúcajú a neustále menia definície“. „Dokážu vyprodukovať výhovorku pre každú zvrhlosť,“ hnevá sa ďalej mladý muž. Najnovšie sú podľa jeho názoru marxisti posadnutí „uctievaním Matky prírody“.

Čo je však ich cieľom, čo je ich konečným cieľom (keďže všetky ostatné už zjavne dosiahli)? Na to Lynch nenachádza spoľahlivé vysvetlenie okrem toho, že ich cieľom je „vlastná samovražda“. „Dokážu zracionalizovať každú samovražednú myšlienku,“ argumentuje sociológ. „Vo svojej podstate sú to fanatici pripravení za „správnu vec“ kedykoľvek položiť svoj život.“

Samozrejme, títo nedokážu vo svojej podstate vytvoriť žiaden zmysluplný projekt štátu okrem Sovietskeho zväzu, maoistickej Číny a ich odtieňov. A bežní ľudia buď pôjdu s nimi, alebo skončia s guľkou v hlave. Pretože ich boj je predsa vždy ten „spravodlivý“.

Kresťania

Poslednou – a zatiaľ stále najväčšou – skupinou „štyroch veľkých náboženstiev“ sú kresťania. Tí tvoria celú polovicu populácie. Reč je, samozrejme, predovšetkým o USA (ale dá sa to povedať aj o Slovensku), kým väčšina Európy už je „agnostická“. „Avšak mnohí sa len maskujú za kresťanov,“ upozorňuje ďalej Lynch.

Kresťania majú podľa neho „silné pozície“ v spoločnosti, sú „najviac vyvážení“ a „prešli si skúškou času“.

Avšak súčasné kresťanstvo charakterizuje ako „veľké impérium na slabých základoch“. Kresťanstvo sa podľa neho dopustilo chyby, že umožnilo „odliv mozgov“, takže v intelektuálnej sfére už niekoľko storočí nestačí na čoraz zúrivejších a drzejších ateistov a agnostikov. Stiahnuť sa len do ulity viery a zanedbať intelektuálnu časť bola skrátka z našej strany obrovská chyba.

Rovnako tak si všíma, že Cirkev „neustále niekto preľstí“ a „vždy oklame“, a že sa, podľa jeho názoru, „zasekla v predindustriálnej dobe“ (s čím však nemusíme nutne súhlasiť).

Za ešte väčší problém však vníma fakt, že „pre väčšinu ľudí je ťažké uveriť v kresťanské učenie“. To má však, opäť, spojitosť s tým, že kresťanstvo hlboko zanedbalo racionalizáciu svojich postojov a príliš vyžadovalo „okamžite veriť“ bez hlbšieho vysvetľovania, prečo je niečo tak a tak.

„Nepriatelia dávajú kresťanom ich vlastné vlastnosti,“ upozorňuje ďalej Lynch s tým, že takto nás vždy dokážu efektívne očierniť a znevážiť tí, čo by radšej mali byť naozaj ticho. Hovorí tiež, že kresťania sú jedinou skupinou, ktorá stojí v opozícii voči predošlým trom – darwinisti, marxisti a ctitelia strojov teda vždy na istej úrovni spolupracujú a aktívne bojujú proti kresťanstvu, kresťanským zásadám a kresťanskému poriadku. Až raz zničia svojho úhlavného nepriateľa (ako snívajú), pustia sa do seba navzájom.

„Ak kresťanstvo niečo nespraví, upadne,“ varuje mladý muž, no hneď vzápätí dodáva, že „kresťanstvo má stále najväčšie šance zvíťaziť.“

Inak povedané: kresťanstvo má solídne šance vyjsť zo súčasného chaosu ako víťaz a budúcnosť mu môže opäť patriť. Koniec-koncov silnú kresťanskú protiofenzívu voči ateistickým pseudovieram naozaj badať zo strany súčasnej trumpovskej Ameriky.

„Ale je možné, že napokon nezvíťazí nikto a povstane nejaké nové náboženstvo,“ zamýšľa sa sociológ.

Lynch si napokon všíma, že kresťanstvo je „historicky neuveriteľne adaptívne“, a preto má dobré karty na to, úspešne sa adaptovať aj na nové podmienky druhej polovice 21. storočia.

Kresťanstvo môže teda opäť dostať šancu poraziť všetkých svojich (novo)pohanských nepriateľov a vytvoriť nové pro-rodinné, humánne štáty, ktoré by prevzali to dobré z minulosti a adaptovali to na budúcnosť. Mali by sme sa o to pričiniť aj my sami, lebo určite nikto nechce žiť v novej nacistickej ríši, obnovenom Sovietskom zväze, či akomsi futuristickom techno-horore. Kresťanstvo zachránilo našu civilizáciu už niekoľkokrát – a môže ju zachrániť znova. Malo by byť pre nás len cťou, že môžeme byť pri tom.

PDF (formát pre tlač)