Štatistiky populačného kolapsu napovedajú, že budúcnosť bude zrejme „zlatou érou“ tradičných náboženstiev

Matej Gavlák
4. decembra 2024   Spoločnosť   Komentár

Budúcnosť bude patriť tým, ktorí majú deti – a dnes sú to hlavne silné náboženské skupiny. Budú to práve ony, kto napokon pretvorí svet na svoj obraz. Štatistiky už teraz napovedajú, že modernizmus doslova vymrie, pretože modernisti skrátka nemajú deti – a ani ich nepreferujú mať. Tým však odsudzujú samých seba k postupnému zániku.

Prečo Európa kolonizovala svet

Autorka a novinárka Louise Perryová je v Británii známa tým, že bola dlhoročná oddaná feministka až do prelomu rokov 2022/23, kedy došlo v jej živote k zmene a dnes je, naopak, advokátkou tradičného pro-kresťanského vedenia života. Pre kresťanský portál First Things napísala pozoruhodný článok, v ktorom argumentuje, že modernizmus ako ho poznáme dnes, nemá z dlhodobejšej perspektívy šancu prežiť.

Perryová si najprv všíma veľké vedecko-technické výdobytky angloamerického sveta medzi 18. až 20. storočím: elektrina, lieky, podzemná železnica, či pristátie človeka na Mesiaci. To všetko bolo možné podľa autorky predovšetkým vďaka vysokej pôrodnosti britských žien, ktorých potomkovia založili štáty na americkom kontinente, či v Austrálii. Uvádza:

„V rokoch 1815 až 1914 emigrovalo z Británie približne desať miliónov ľudí, prevažne do osadníckych kolónií v Amerike, Austrálii, Kanade a na Novom Zélande, ako aj za prácou do iných častí Britského impéria. Túto migráciu umožnila vysoká úhrnná plodnosť, t. j. vysoký priemerný počet detí narodených jednej žene počas jej života.“

V roku 1820 bola pôrodnosť priemernej Britky 5,56 dieťaťa (!), kým dnes je to 1,49. Najhoršia situácia je v Južnej Kórei, kde je dnes pôrodnosť ženy na úrovni 0,7 dieťaťa – čo matematicky znamená, že roku 2100 sa bude v krajine rodiť o 93 % detí menej ako je tomu dnes. Tam, kde je dnes 100 ľudí, budú siedmi. Táto totálna demografická kríza má pritom ďalekosiahle následky ako na technologickú inováciu, tak aj ekonomiku ako takú: čím je menej detí, tým je menej chytrých mozgov – a tým je tiež menej pracovnej sily zaisťujúcej chod ekonomiky a bohatnutie štátu. Štát totiž bohatne z práce svojich občanov.

„Európa a jej kolónie dosiahli vojenskú a kultúrnu moc len preto, že mali veľkú zásobu zapálených mladých ľudí, ktorých mohli poslať do vojny, a mnoho dychtivých mladých myslí schopných inovácie,“ upozorňuje Perryová. Súčasný spôsob života skrátka nemôže pretrvať, pretože ho nebude mať kto zaistiť. Nízka pôrodnosť sa navyše dotýka predovšetkým ľudí zo Západu. Kým v roku 1900 ich bolo vo svete 2/3 a Afričanov bolo 8 %, dnes sa situácia obracia v ich neprospech. Autorka pokračuje:

„Na rozdiel od nádejí a snov väčšiny spisovateľov sci-fi 20. storočia sa technologické inovácie pravdepodobne zastavia, a to už čoskoro. Elon Musk nebude kolonizovať Mars. Nebudeme žiť vo virtuálnej realite Marka Zuckerberga. Takéto objavy závisia od toho, že bohatý svet vyprodukuje dostatočný počet mladých, hyperinteligentných ľudí a postaví ich pred tieto úlohy – a nie na úlohu, povedzme, udržiavania našej základnej infraštruktúry.“

Nakoniec sa teda svet chtiac-nechtiac bude musieť vrátiť k jednoduchším spôsobom života, „aké tu boli po celú ľudskú históriu až do minulého storočia“. O starých ľudí sa napríklad bude musieť postarať širšia rodina, pretože „Ponziho schéma súčasného dôchodkového systému“ už skrátka dlho nevydrží.

Ako padol starý Babylon, padne aj ten nový

Lenže rovnica má ešte jednu neznámu, uvádza Perryová: rozdielne skupiny obyvateľstva majú rozdielnu pôrodnosť. V súčasnosti platí, že silno konzervatívne a silne nábožensky založené komunity majú aj pomerne vysokú mieru pôrodnosti. Autorka:

„Čím vyššia je frekvencia návštevy bohoslužieb, tým väčší počet detí pravdepodobne pár bude mať a niektoré hypernáboženské a konzervatívne skupiny majú mimoriadne vysokú plodnosť. Napríklad Amiši (angl. Amish, https://sk.wikipedia.org/wiki/Ami%C5%A1i, pozn. aut.) majú plodnosť aspoň takú vysokú ako Briti zo začiatku devätnásteho storočia a tiež sa tešia nízkej detskej úmrtnosti, pretože sú obklopení kultúrou špičkových technológií, ktorá umelo potláča infekčné choroby.“

Je len otázkou času, kedy nejaká skupina obyvateľstva s takto vysokým prírastkom začne dominovať celému štátu. Perryová zakončuje:

„Sú to hyperplodné skupiny ako Amiši, ktoré budú definovať budúcnosť ľudstva. Svet, ktorý vytvoria, bude vyzerať celkom inak ako ten náš, ale mám podozrenie, že nebude vyzerať ani postapokalypticky, ani technoutopisticky. Skôr bude pravdepodobne vyzerať tak, ako ľudské spoločnosti vždy vyzerali: staticky, technicky nenáročne, klanovo, nábožensky a závislo od slnečného svetla a svalov. Na veľký experiment britskej priemyselnej revolúcie si možno vôbec nespomenieme.“

Tak ako Boh vyľudnil Babylon, keď sa Mu nepáčil tento ľudský projekt, tak možno jednoducho vyľudní aj nový Babylon modernizmu, uvažuje autorka.

Obce verzus mestá

K podobnému záveru dochádza aj youtuber, mladý, no čoraz uznávanejší futurológ Rudyard Lynch, ktorý sa na svojom kanáli WhatIfAltist v jednom videu venoval aj práve otázke populačného kolapsu a tomu, čo to vlastne pre svet znamená. Podľa Lyncha je práve populačný kolaps tou témou, ktorá bude v budúcnosti definovať našu dobu.

Hoci sa zdá, že sa bieli obyvatelia USA stanú postupne menšinou, Lynch si všíma, že trend sa začína pomaly preklápať v ich prospech. Podľa neho vo všeobecnosti platí, že religiózni ľudia na vidieku majú väčší prírastok. Zároveň sú tiež ľudia na vidieku vo všeobecnosti religióznejší práve vďaka onomu konzervatívnemu prostrediu. No a migranti, ako v USA tak aj v ďalších západných krajinách, sa sťahujú do miest, kým bieli začínajú preferovať bezpečnejšie a útulnejšie obce. Následne dochádza k fenoménu keď, paradoxne, v mestách žijúci imigranti majú menej detí ako na vidieku žijúci pôvodní bieli obyvatelia. „Veľká výmena bieleho obyvateľstva teda vôbec nie je istá,“ hovorí autor ďalej vo svojom videu.

V dejinách platí, že môže dôjsť k nejakej udalosti, vďaka ktorej jedno etnikum predbehne svojich susedov a postupne si ich podmaní. Kvôli moru, ktorý v 6. a 7. storočí postihol Byzantskú ríšu a susednú Perzskú ríšu sa dominantnou mocou na Blízkom východe postupne stali Arabi (a neskôr Turci s Osmanskou ríšou, pozn. aut.) nezasiahnutí touto ničivou nákazou. Početní a agilní moslimskí Arabi následne vďaka tejto výhode získali navrch a postupom čau zničili najprv Perzskú ríšu a potom aj Byzanciu. Podobným fenoménom je aj vojna. Vďaka neustálym vojnám v Ázii v 13. až 15. storočí dokázali túto oblasť postupne ovládnuť Rusi, ktorí od nich zostávali bokom, zatiaľčo takí Mongoli boli vytlačení do praktickej bezvýznamnosti.

„Avšak všeobecným pravidlom zostáva,“ hovorí WhatIfAltist, „že vidiecke a viac nábožensky založené spoločnosti napokon prevládnu nad mestskými a ateistickými aglomeráciami, ktoré skrátka nemajú taký populačný prírastok.“

Pred vzostupom náboženstiev?

Podľa futurológa dochádza vždy po asi 250 rokoch k veľkej redukcii obyvateľstva kvôli vojnám, hladomorom a katastrofám. Naposledy sme tu mali revolúcie, predtým náboženské vojny a ešte predtým čiernu smrť. „Tento trend sa dá pozorovať tisíce rokov do minulosti“, hovorí ďalej vo svojom videu.

Podľa jeho názoru stojí doba mieru a prosperity vždy na vratkých nohách. Čím je dlhšie obdobie pokoja, tým sa rodí viac ľudí. Lenže čím je viac ľudí v meste, tým je ich práca vďaka silnej konkurencii menej ohodnotená, dochádza k úpadku strednej triedy a nárastu nerovnosti. To následne vedie k inflácii, chorobám pre zlé hygienické návyky, občianskym vojnám aj veľkým medzinárodným konfliktom. Počítačové modely dokážu tieto cykly slušne predpovedať a práve v obdobiach kríz dochádza aj k masívnemu „úbytku obyvateľstva“. Lynch upozorňuje, že v 17. storočí upadol počet obyvateľov západnej Európy o štvrtinu a v 14. storočí dokonca o celú polovicu.

Lenže sú to práve tieto obdobia kríz, kedy dochádza aj k opätovnému vzkrieseniu polozabudnutých náboženských praktík. Rudeyard Lynch:

„Svet veľkého utrpenia je živnou pôdou pre náboženstvá. Ľudia si vtedy potrebujú nejakým spôsobom vysvetliť to, čo sa deje, a moderný svet tiež nemá dostatočné intelektuálne nástroje, aby si dokázal poradiť s populačnou krízou takéhoto rozsahu.“

Inými slovami: ateizmus môže zapustiť svoje korene len v dekadentnom svete bez utrpenia. V reálnom svete dlho neobstojí, pretože v reálnom svete je utrpenie bežné. A myšlienka, že stratou tohto života stratíme úplne všetko a prepadneme sa do ničoty, je pre ľudí prežívajúcich vo svete, kde môžu kedykoľvek zomrieť, zrejme neúnosná.

Svet budúcnosti sa vráti k jednoduchosti

Aj Lynch súhlasí s myšlienkou, že svet, kde je menej ľudí, je jednoduchší. Podľa neho napríklad nie je možné, aby prepad obyvateľstva prežila demokracia. Ak bude v štáte viac starých ľudí ako mladých, a tí starí mladých vo voľbách vždy prehlasujú, potom mladí radšej zavedú nejakú formu diktatúry, ktorá im bude viac vyhovovať – a starí s tým nič nezmôžu.

Rovnako tak súhlasí s názorom, že pri nižšom počte obyvateľstva sa zastaví aj technologická inovácia – ľudia sa skrátka budú venovať akútnejším a aktuálnejším problémom ako nejakému vývoju. Úpadok technológií však opäť len povedie k jednoduchšiemu spôsobu života. „Možno sa to ale stane nutnosťou, ak nechceme, aby svet napokon zničila umelá inteligencia,“ zamýšľa sa ďalej autor videa.

„Myslím si, že budúce storočie bude zlatou érou náboženstva,“ usudzuje Rudeyard Lynch.

Následne spomína knihu s názvom Fitzpatrickova vojna, čo je sci-fi román o vzostupe nového Alexandra Veľkého odohrávajúci sa v 25. storočí na americkom kontinente. V knihe je však zaujímavá jedna príbehová línia, ktorá vysvetľuje minulosť sveta, v ktorom sa román (vydaný mimochodom ešte v roku 1990) odohráva. Podľa tohto opisu mal svet v 21. storočí už 11 miliárd obyvateľov, no do konca storočia sa tento počet prepadol na 1 miliardu kvôli populačnému kolapsu, nákazám, pádu civilizácie.

Kontinenty následne ovládli najsilnejšie náboženské skupiny: na americkom kontinente vyhrali v občianskej vojne konzervatívni kresťania a pretvorili štát na svoj obraz. Európa v románe dopadla o poznanie horšie – tú úplne kolonizovali moslimovia. Áziu zas ovládla čínska rasa.

Budúcnosť katolicizmu je v tradicionalizme

Aj kanadský profesor politológie Eric Kaufmann si všíma, že nábožensky založení ľudia, „zvlášť konzervatívci, fundamentalisti, ortodoxní a evanjelici“ sa „skôr ženia/vydávajú, majú skôr deti a chcú viac detí“ ako sekulárne založení ľudia. Rovnako tak sa ženia/vydávajú v medziach svojich komunít, aby ich tak udržali nažive.

Podľa Kaufmanna sa tento trend bude v budúcich rokoch len stupňovať, pretože nábožensky založení ľudia si postupne osvojujú názor, že „vieru treba zachovať“ aj skrze vysokú pôrodnosť. Rovnako tak súhlasí s názorom, že najmä u bielych evanjelikálov v republikánskych štátoch dôjde k novému baby boomu a to ešte pred rokom 2050. Kaufmann tiež zo svojich výskumov usudzuje, že nábožensky založení ľudia budú stále tvoriť možno väčšinu svetovej populácie. Odborníci dokonca predpovedajú oživenie kresťanstva v západnej Európe. Profesor Mohammad Alami Musa z univerzity v Singapure vo svojej práci Úpadok sekularizmu uvádza:

„V západnej Európe demografické trendy zvrátia celkový náboženský úpadok, pretože dôjde k oživeniu kresťanstva i nárastu islamskej demografie. V prípade kresťanov je dôkazom tohto trendu napríklad zvyšujúci sa počet luteránov vo Fínsku a ortodoxných kalvínov v Holandsku. Okrem toho k nárastu náboženstva v západnej Európe prispievajú náboženskí prisťahovalci – kresťania z východnej Európy a moslimovia z rozvojových krajín –, ktorí majú zvyčajne veľké rodiny. Očakáva sa, že tento nárast náboženskej demografie a silné vlny prisťahovalectva podporia rast náboženstva v Európe.“

Musa ďalej približuje, že najmä v 60. rokoch bola populárna tzv. „sekularizačná teória“, podľa ktorej „náboženské obyvateľstvo bude klesať s tým, ako sa budú krajiny urbanizovať a modernizovať, t. j. ako budú zvyšovať úroveň vzdelania, využívať vedu a techniku a hospodársky sa rozvíjať.“ Zdá sa však, že táto teória je dnes už prekonaná. Z „Úpadku sekularizmu“:

„Peter Berger bol v 60. rokoch zástancom teórie sekularizácie, no v 80. rokoch už vyhlásil, že náboženstvo zažilo veľký návrat. Žiadna sila, ani len silná vlna sekularizácie nedokáže vymazať náboženstvo zo života ľudí.“

V jednotlivých náboženských skupinách začínajú prevažovať predovšetkým „ortodoxné smery“, ktoré preferujú „návrat ku koreňom“. Podľa sociológov práve tieto smery napokon prevládnu nad liberalizačnými snahami a dokonca privedú národy späť ku viere.

Je nepochybné, že aj katolícka Cirkev si prechádza podobným scenárom, kedy sa do popredia čoraz viac dostáva tradicionalistické hnutie preferujúce návrat k tradičným (latinským) svätým omšiam a k tradicionalizmu ako takému. Je teda možné, že i ono má pred sebou veľkú budúcnosť, aj napriek súčasným turbulenciám a snahám zastaviť ho.

PDF (formát pre tlač)