Diakonát žien na Synode. Podpredseda COMECE: Treba to posunúť vpred! Kardinál Kasper: Funkcie ženám a rešpekt k LGBT! Predseda CCEE: Chce to „nové myslenie“!

25. októbra 2023   Krátke správy   Synodalita

Včera poskytol podpredseda Komisie európskych biskupských konferencií (COMECE) a belehradský arcibiskup Ladislav Nemet rozhovor portálu Katholisch. de, v ktorom sa ako účastník Synody podelil o svoje dojmy. V otázke tzv. rodovej rovnosti nezostalo len pri obligátnych heslách, o väčšom zapojení žien do života Cirkvi.

Arcibiskup Nemet označil za „veľmi pozitívne“, že sa na Synode „hovorí o ženách viac ako kedykoľvek predtým“, čím zrejme myslel diskusiu o ich potenciálnych riadiacich funkciách v Cirkvi. Žeby sa totiž doteraz o ženách v Cirkvi hovorilo málo, napríklad aj pri dennej modlitbe ruženca, to sme zatiaľ nepozorovali. Cirkev navyše dnes pri pohľade do kostolov a pastoračných stredísk pôsobí skôr dojmom, že ide o prevažne ženskú organizáciu. Biskupom a ďalším účastníkom Synody však len viac hovorov o ženách nestačí, a preto Nemet pokračuje:

„Určite je tiež veľmi dôležité, aby sa posilnila úloha žien. V aule sa hovorí o diakonáte žien. Toto by sa malo vážne posunúť vpred. Diakonát by mohol byť otvorený všetkým, podobne ako nižšie ministériá – akolytát a lektorát. Túto službu poznáme ako jednu z prvých, z Biblie aj z histórie. Prečo by sme sa k tomu nemali vrátiť?“

A už sa to pečie…

No a novinár sa pýta ďalej: „Zohráva v aule nejakú úlohu aj vysviacka žien?“ Tým myslí kňažky, pričom ale už diakonát predstavuje nižšie svätenie, takže otázka je trochu zavádzajúca. A odpoveď?

„Áno. Nie v oficiálnych prejavoch. Ale pri káve sa rozprávame o rôznych veciach. Aj to sa stáva.“

Tak, tak, všeličo sa stáva. Väčšinou úplne náhodou a mimovoľne. Doteraz to témou nebolo? Pripomeňme len, že ide o podpredsedu COMECE, nie nejakého kaplána zo Zašantročenej Lehoty…

Ale nezostalo len pri ženách, došlo aj na liturgiu. Zrejme je ešte málo uvoľnená:

„Samozrejme, vždy je tu strach, či ešte zostaneme svetovou Cirkvou. Na kontinentálnych zhromaždeniach pri príprave na Synodu sme však videli, že existujú rôzne témy, napríklad ako rôznymi spôsobmi sláviť liturgiu. Prečo nedovoliť trochu viac?“

Bude v tom zahrnutá aj tradičná liturgia?

Na tému žien sa včera vyjadril aj zaslúžilý harcovník modernistickej nemeckej teológie, inšpirovanej husserlovskou fenomenológiou, heideggerovským „rozumom, ktorý je pobosorovaný jazykom“ a rahnerovskou dialektikou, kardinál Walter Kasper. V rozhovore, ktorý poskytol talianskym novinám Il Piccolo uviedol:

„Dnes je povinnosťou dať ženám viac priestoru v Cirkvi, musia byť zaradené do zodpovedných pozícií.“

A samozrejme došlo aj na „levanduľovú mafiu“ a kardinál na adresu homosexuálov povedal:

„Ľudia s touto orientáciou musia byť rešpektovaní a nie diskriminovaní. Je tu priestor pre každého, kto chce prísť do Cirkvi.“

Súhlasí samozrejme aj so svätým prijímaním pre rozvedených a znovu zosobášených:

„Rozchody sú niekedy zložité. Som kňazom viac ako 65 rokov. Nikdy som nikomu neodmietol sväté prijímanie. Verím, že to musí byť ponechané na rozhodnutí svedomia jednotlivca.“

A už je tu opäť starý, dobrý subjektivizmus. Veď načo objektívne pravidlá, ktoré majú formovať, sankcionovať a limitovať subjektívnosť? Aby sme parafrázovali slová súdruha Lenina: „Všetku moc subjektom!“ Okrem tradičných katolíkov, samozrejme… Tam je rigidnosť a nenávisť…

Na adresu Synody sa kardinál s nami podelil:

„Cirkev nie je statický organizmus.“

Dodajme len, že nie je vôbec organizmom, ani statickým, ani dynamickým. Kardinál Kasper však v biologickom duchu pokračuje:

„Musí rásť a meniť sa.“

No, pokiaľ otec kardinál myslel tým „rastom“ zvýšenie počtu členov Cirkvi a kňazských povolaní v pomere k obyvateľstvu na planéte, tak by zrejme uvítal, ak by sa Cirkev dostala aspoň na čísla z roku 1965, keď sa začali „nové Turíce“. V takom prípade je jeho túžba po „raste“ pochopiteľná.

Ohľadom „menenia“ len toľko, že niektorým asi nestačí 60 rokov nepretržitých zmien a pokles všetkých merateľných parametrov v Cirkvi, ale potrebujú asi ďalšie zmeny. Ale ako uviedol záverom, na Synode vidí „dobré znamenia“.

Včera výsledky Synody zhrnul aj predseda Európskej biskupskej rady (CCEE) arcibiskup Gintaras Grusas, ktorý sa vyjadril v štýle Michaila Gorbačova a jeho komunistickej „perestrojky“, že Cirkev na Synode objavila „nové myslenie“:

„To, čo sa ukázalo vo vatikánskej synodálnej aule je – nové myslenie: nová mentalita so zmeneným základným postojom.“

Pamätníkom 80. rokov 20. storočia pri tomto štýle a déjà vu, zrejme naskakuje husia koža. Už chýba len Duran Duran, plesnivé rifle a adidasky, aby bola retro-párty dokonalá. Grusas navyše dodáva, že „tento proces je dôležitejší, ako rozhodnutia“! Aký proces? Revolučný?

Dodajme len, že je prelátom v Litve, ktorá patrila v 80. rokoch Sovietskemu zväzu. Paradoxne on sám sa narodil ako syn litovských emigrantov v USA. Zdá sa teda, že revolučná dialektika medzi Východom a Západom, o ktorej písal svojho času Rio Preisner, sa úspešne rozvíja ďalej.

BM

Zdroj: katholisch.de, domradio.de, Il Picollo, titulný ilustračný obrázok, zdroj – youtube.com

PDF (formát pre tlač)