Panna Mária z La Salette
Plinio de Oliveira
20. septembra 2020
Svätec týždňa
19. septembra 1846 sa Panna Mária zjavila dvom malým pastierom, Maximinovi Giraudovi a Melanie Calvatovej. Krásna dáma, ako ju deti volali, sa objavila s výrazom hlbokého smútku, a žiadala modlitby a pokánie, aby jej tak pomohli zabrániť tomu, aby trestajúce rameno jej Syna dopadlo na ľudstvo. Panna Mária zverila malým pastierikom tajomstvo. Keďže sa toto zjavenie odohralo na vrchu zvanom La Salette vo francúzskej diecéze Grenoble, čoskoro sa po celom svete rozšírila nová úcta k Panne Márii – Panne Márii z La Salette.
Za posledných 150 rokov došlo k trom veľkým zjaveniam Panny Márie: La Salette, Lourdy a Fatima. Tieto tri Cirkev prijala ako autentické a potvrdila ich špeciálnymi sviatkami, ktoré ich mali pripomínať. V každom z týchto troch zjavení zanechala Panna Mária tajomstvo.
Vo všetkých vyzerala Panna Mária veľmi zarmútená, kvôli stavu v akom sa ľudstvo nachádza a predpovedala obrovské tresty, ktoré v príslušnej dobe aj prišli. Panna Mária za posledných 150 rokov zastáva pozíciu veľmi podobnú pozícii kontrarevolucionárov.
Všetci poznáte členov vysokého aj nízkeho kléru, ako aj katolíckych laikov, ktorí sú veľmi šťastní a ktorí si myslia, že všetko ide veľmi dobre. Ak týmto ľuďom poviete, že sa na ľudstvo chystá strašný trest, odpovedia, že to je absurdné. Naopak, tvrdia, že náboženstvo zažíva mimoriadny pokrok.
Vedľa týchto osôb vyzeráme pochmúrne a smutne. Hráme úlohu pesimistických hypochondrov, ktorí sa nehodia do radostnej, bezstarostnej atmosféry našich dní, ktorá šíri iba optimistický a pozitívny pohľad na všetko.
Naša úloha je ťažká, pretože je vždy ťažké prorokovať tresty pre ľudstvo, ktoré je uchvátené radosťou zo života. Neprekvapuje, že len veľmi málo ľudí je ochotných veriť a sledovať naše politické a náboženské náhľady na udalosti, ktoré potvrdzujú stále väčšie víťazstvo revolúcie. Nechcú počuť o veľkom treste, ktorý Boh pripravuje. Keďže Panna Mária priniesla tri veľké posolstvá, ktoré neboli prijaté, neprekvapuje, že ani náš apoštolát nie je prijímaný.
Toto je charakteristické pre všetky epochy, ktoré idú zlou cestou. Keď ľudia počujú, ako niekto hovorí, že zišli z cesty, nepočúvajú. Z tohto dôvodu prichádzajú veľké tresty. Keby ľudia počúvali, obrátili by sa a tresty by odvrátili. Práve preto, že neotvárajú svoje duše tomuto posolstvu, sa katastrofa stáva nevyhnutnou. To, že neveria v posolstvá Panny Márie je dôkazom, že sa tieto posolstvá splnia.
Niekto mohol namietať: Sto päťdesiat rokov už prešlo a nič sa nestalo. Ako boli tieto proroctvá splnené?
Trvám na tom, že sa veľké tresty už začali. Panna Mária sa objavila v La Salette v roku 1846; v roku 1870 začala Francúzsko-pruská vojna, ako výsledok rivality medzi Francúzskom a Nemeckom. Táto rivalita by dosiahla vrchol v roku 1914 a bola pravou príčinou Prvej svetovej vojny a následne aj Druhej svetovej vojny. Spory z druhej svetovej vojny neboli úplne vyriešené, ba narástli a perspektíva tretej svetovej vojny leží na obzore. Možná tretia svetová vojna s nukleárnou apokalypsou by mohla byť dobrým začiatkom veľkého trestu predpovedaného v La Salette a Fatime.
Veľké tresty Božie sa zdajú byť skúškou trpezlivosti tých, ktorí sú verní. Typickým príkladom bola potopa. Všetci sa Noemovi, ktorý staval svoju archu v očakávaní veľkého trestu, vysmievali. Trvalo mu veľa rokov, kým dokončil svoju prácu a potom prišla voda. Noe bol pravdepodobne v pokušení myslieť si, že sa mýlil a že ľudia, ktorí sa mu smiali, majú pravdu. Ale on sa nevzdal. Zostal verný posolstvu, ktoré dostal od Boha a naďalej sa pripravoval na trest. To, že to trvalo dlho neznamenalo, že to nepríde; skôr to znamenalo, že to bude strašné.
Náš Pán predpovedal, že Jeruzalemský chrám bude zničený. Keď zomrel, zemetrasenie otriaslo múrmi a uprostred sa roztrhla chrámová opona. Niektoré steny boli poškodené, ale chrám zostal stáť. Prešli desaťročia a proroctvo sa neplnilo. Jeruzalemskí kresťania sa niekoľkokrát domnievali, že už je všetko zrelé na trest, že znamenia sú jednoznačné a utiekli do hôr, ako im to náš Pán poradil. Nič sa však nestalo a oni sa vrátili k svojim bežným životom, možno aj trochu znechutení.
Potom, 40 rokov po smrti nášho Pána a zrejme náhodou, hodil jeden z Títových legionárov fakľu do jedného z bočných okien chrámu. Oheň sa začal rýchlo šíriť a pohltil všetky budovy. Potom, v skutku, kameň nezostal na kameni, tak, ako to predpovedal náš Pán. Chrám už nebol nikdy obnovený.
Žime v presvedčení, že sme boli vybraní medzi tých pár, ktorí počúvajú hlas Panny Márie a čakajú na tresty, ktoré predpovedala. Títo milovaní musia dokázať svoju lásku. Pred uskutočnením Božieho slova musia dokázať aj svoju vernosť. To je situácia, v ktorej sa nachádzame. Nevieme, koľko rokov musíme čakať na splnenie sľubov z La Salette a Fatimy. Občas si myslíme: „Teraz to už musí prísť, pretože už to nemôže byť horšie.“ A potom to neprichádza. Búrková obloha vydá len niekoľko kvapiek dažďa a mraky sa rozptýlia. Obloha sa opäť zachmúri… Ľudia sa z nás smejú. Spomeňme na Noema. Keď konečne zapršalo, bola to potopa sveta.
Dôverovať všetkým zjaveniam a veriť aj po všetkom
tom meškaní, to je to, čo Boh vyžaduje od tých, s ktorými sa rozhodol
nadviazať spojenectvo. Toto je veľké učenie La Salette. Toto je duch, o ktorý
by sme mali prosiť vo sviatok sv. Panny Márie z La Salette: mať slepú
dôveru v jej sľub a byť si istí, že jeho naplnenie príde.
