Sestra Faustína a sviatok Božieho milosrdenstva: Posledná nádej na záchranu duší

Mária Magotsová
16. apríla 2023   Cirkev

„Nech sa žiaden hriešnik nebojí priblížiť sa ku mne,“ povedal Ježiš sestre Faustíne, nevzdelanej rehoľníčke a zveril jej dôležitú úlohu. „Aby si dávala dušiam poznať moje veľké milosrdenstvo, ktoré mám pre ne, a povzbudzovala ich k dôvere v priepasť môjho milosrdenstva.“

Mária Faustína Kowalská sa narodila v roku 1905 v chudobnej poľskej rodine. Keď mala 20 rokov, vstúpila do Kongregácie sestier Matky Božieho milosrdenstva vo Varšave a v rehoľných domoch pracovala ako kuchárka, záhradníčka či vrátnička. Písala si denník o mimoriadnych zjaveniach, ktoré sa jej z Božej milosti dostali, pričom sa odohrávali v úplnej skrytosti. O jej hlbokom mystickom živote s Ježišom vedeli len predstavení a spovedník.

Zomrela vo veku 33 rokov a vďačíme jej (okrem známeho Denníčka) aj za to, že Cirkev zaviedla sviatok Božieho milosrdenstva a modlitbu Korunky k Božiemu milosrdenstvu. O ustanovení sviatku Ježiš povedal Faustíne v roku 1931.

„Túžim, aby bol ustanovený Sviatok milosrdenstva. Chcem, aby obraz, ktorý namaľuješ štetcom, bol slávnostne posvätený v prvú nedeľu po Veľkej noci. Táto nedeľa nech je Sviatkom milosrdenstva.“ (Denníček, 49)

Mimochodom, výber práve tohto dňa za Sviatok Božieho milosrdenstva má aj teologický význam. Poukazuje totiž na úzke spojenie, ktoré je medzi veľkonočným tajomstvom vykúpenia a tajomstvom Božieho milosrdenstva. Dnešný sviatok teda nie je len dňom zvláštneho zvelebovania Boha v tajomstve milosrdenstva, ale je aj časom milosti pre všetkých ľudí.

Z Denníčka sestry Faustíny o Božom milosrdenstve

„Sľubujem, že duša, ktorá bude uctievať obraz Božieho milosrdenstva, nezahynie. Sľubujem jej tiež víťazstvo nad nepriateľmi už tu na zemi a zvlášť v hodinu smrti. Ja sám ju budem chrániť ako svoju chválu.“ (Denníček, 48)

„Túžim, aby kňazi ohlasovali moje veľké milosrdenstvo voči hriešnym dušiam. Nech sa nijaký hriešnik nebojí ku mne priblížiť.“ (Denníček, 50)

„Dávam ľuďom nádobu, s ktorou majú prichádzať k prameňu milosrdenstva pre milosti. Tou nádobou je tento obraz s nápisom: Ježišu, dôverujem Ti.“ (Denníček, 327)

„Aj keby hriechy duše boli čierne ako noc, ak sa hriešnik obráti k môjmu milosrdenstvu, vzdáva mi najväčšiu slávu a je cťou môjho umučenia. Keď duša oslavuje moju dobrotu, satan sa pred ňou trasie a uteká na samé dno pekla.“ (Denníček, 378)

„V tento deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva. Duša, ktorá pristúpi k svätej spovedi a svätému prijímaniu, dosiahne úplné odpustenie vín a trestov. Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát.“ (Denníček, 699)

„Duše hynú napriek môjmu trpkému umučeniu. Dávam im poslednú nádej na záchranu, to je sviatok môjho milosrdenstva. Ak nebudú zvelebovať moje milosrdenstvo, zahynú naveky.“ (Denníček, 965)

„Som láska a milosrdenstvo samo. Keď sa duša približuje ku mne s dôverou, napĺňam ju takou veľkou milosťou, že sa do nej nezmestí, ale vyžaruje ju na iné duše.“ (Denníček, 1074)

„Ak duša nekoná skutky milosrdenstva akýmkoľvek spôsobom, nedosiahne moje milosrdenstvo v deň súdu.“ (Denníček, 1317)

„Ach, ako ma bolí, že duše sa vo svätom prijímaní tak málo spájajú so mnou. Čakám na ne, a ony sú voči mne ľahostajné. Milujem ich tak nežne a úprimne, a ony mi nedôverujú. Chcem ich zasypať milosťami – ony ich nechcú prijať. Zaobchádzajú so mnou ako s niečím mŕtvym, a predsa mám srdce plné lásky a milosrdenstva. Aby si poznala aspoň trochu moju bolesť, predstav si najnežnejšiu matku, ktorá veľmi miluje svoje deti, avšak deti pohŕdajú matkinou láskou. Rozjímaj nad jej bolesťou, nikto ju nepoteší. To je slabý obraz a podobenstvo o mojej láske.“ (Denníček, 1447)

„Otvoril som svoje srdce ako živý prameň milosrdenstva. Nech z neho čerpajú život všetky duše. Nech sa priblížia k moru milosrdenstva s veľkou dôverou. Hriešnici dosiahnu ospravedlnenie a spravodliví sa upevnia v dobrom. Kto vložil dôveru v moje milosrdenstvo, tomu v hodine smrti naplním dušu svojím pokojom.“ (Denníček, 1520)

„Vždy, keď budeš počuť, že hodiny odbíjajú tretiu, ponor sa celá do môjho milosrdenstva, zvelebuj a oslavuj ho, vzývaj jeho všemohúcnosť pre celý svet a zvlášť pre úbohých hriešnikov, lebo v tejto chvíli bolo otvorené dokorán pre každú dušu.“ (Denníček, 1572)

Korunka k Božiemu milosrdenstvu

Túto modlitbu nadiktoval Ježiš sestre Faustíne v roku 1935 ako odprosenie a zmiernenie Božieho hnevu. „Keď sa pri zomierajúcom budú modliť túto korunku, uzmieri sa Boží hnev a nepochopiteľné milosrdenstvo zaplaví dušu,“ povedal rehoľníčke s tým, aby sa snažila po odbití tretej hodiny – ak jej to dovolia povinnosti – pomodliť sa Krížovú cestu.

„Ak si nemôžeš vykonať krížovú cestu, tak vojdi aspoň na chvíľu do kaplnky a ucti si moje srdce, ktoré je plné milosrdenstva v Najsvätejšej sviatosti. A ak nemôžeš vojsť do kaplnky, ponor sa do modlitby tam, kde si, aspoň na krátku chvíľu.“ (Denníček, 1572)

Korunku sa modlíme na zrnkách ruženca.

Na začiatku: Otče náš, Zdravas‘ Mária, Verím v Boha.

Na veľkých zrnkách:
Večný Otče, obetujem ti telo a krv, dušu i božstvo tvojho najmilšieho Syna a nášho Pána Ježiša Krista, na odčinenie našich hriechov i hriechov celého sveta.

Na malých zrnkách:
Pre Jeho bolestné umučenie, maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom.

Na konci:
Svätý Bože, svätý Mocný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami i nad celým svetom. (3x)

PDF (formát pre tlač)