Nadácia Slovakia Christiana dostala list od riaditeľa SND ohľadom petície k rúhavému predstaveniu „Ježiš z Nazaretu“

Matej Gavlák
8. apríla 2024   Spoločnosť

Namiesto toho, aby si Slovenské národné divadlo vstúpilo do svedomia a hru, ktorá uráža Ježiša Krista stiahlo alebo aspoň upravilo do menej agresívnej podoby, útočí jej riaditeľ M. Drlička na vedenie našej nadácie a obviňuje ho z „fabulácie“ divadelného predstavenia. Ide o vskutku detinskú odpoveď, no nič iné sme vlastne ani neočakávali.

Pán Drlička na začiatku listu obviňuje nadáciu, že pri petícii údajne neuviedla niektoré náležitosti vyplývajúce zo zákona. Je zvláštne, že nám ohľadom tejto veci vôbec píše riaditeľ SND, keďže petícia bola adresovaná Ministerstvu kultúry SR. Predstavitelia ministerstva petíciu bez problémov prevzali, potvrdili, že všetky náležitosti sú v poriadku a prisľúbili, že sa sama pani ministerka ohľadom svojho rozhodnutia do 30 dní vyjadrí. Pán Drlička teda v prvom rade nemá s celým procesom nič spoločné.

Poďme však ďalej. Autor sa dušuje, že keďže Nadácia Slovakia Christiana nie je registrovaným cirkevným združením, nemá právo nárokovať si „byť oficiálnym zástupcom 70 % obyvateľov, ktorí sa v roku 2021 hlásili ku kresťanstvu“. Tak aby bolo jasné: nadácia si nenárokovala byť „oficiálnym zástupcom“ kresťanstva na Slovensku, ako uvádza pán Drlička. Sme nezisková organizácia, ktorej úlohou je okrem iného aj upozorňovanie na to, keď sa porušujú práva kresťanov, či keď ich niekto zosmiešňuje alebo znesväcuje ich posvätné symboly.

Alebo inak: Chce nám pán Drlička nebodaj tvrdiť, že neziskové organizácie ako Inakosť či Greenpeace nemajú právo vykonávať svoju činnosť? Chce pán Drlička spochybňovať právo na existenciu neziskových organizácií? Spochybňuje pán Drlička –, ktorému petícia ani nebola adresovaná – právo občanov a obyvateľov Slovenska na podávanie petície na ľubovoľnú tému, ktorá ich trápi?

Riaditeľ SND tiež vyčíta správcovi Nadácie Slovakia Christiana, pánovi Michalkovi, že prezentuje len svoj osobný názor, že hru ani nevidel a hlavne že odmietol nadviazanie dialógu s predstaviteľmi divadla. Kam by sa však katolíci dopracovali, keby mali povinne sledovať všetky pornografické blasfémie, ktorými niekto paroduje ich náboženstvo? Nevieme, akého spovedníka navštevujú realizátori predstavenia, ktorí sa deklarujú ako katolíci, ale v žiadnom duchovnom manuáli (počnúc sv. Alfonzom z Liguori a končiac Lorenzom Scuopolim) sa nenachádza povinnosť sledovať blasfemické ohavnosti. Skôr naopak – utekať pred nimi! Beda tomu, z koho pokušenie pochádza! Nám postačuje svedectvo vierohodných osôb, netreba vystavovať svoju dušu pokušeniu, ani žalúdok gastrickým problémom. A dialóg? Aký dialóg s tými, ktorí tupia Nášho Pána Ježiša Krista a Jeho Matku? Môžeme sa rozprávať o pokání, na dialóg nereflektujeme.

Predstavitelia divadla veľmi dobre vedeli do čoho idú, že ich hra bude rúhavou opovážlivosťou voči kresťanom na Slovensku zaobalenou do rečí o akomsi abstraktnom „umení“. My nepotrebujeme vidieť hru; stačí nám vidieť Ježiša zalepeného v akomsi alobale, zohyzdenú predstaviteľku (predstaviteľa?) Panny Márie, slová o zamestnancoch z pornopriemyslu (na oficiálnej stránke SND), či svedectvo diváka a divadelníka pána Petra Janků, ktorého okrem iného pohoršil aj „rozrastrovaný obraz porna nad miestom, s posvätnými krížmi a obrazom najsvätejšieho Srdca Ježišovho“.

Pán Drlička: O čom s nami chcete diskutovať? Čo viac nám ešte chcete povedať? Obrazy a symboly (zvlášť v divadelníctve) niekedy hovoria viac ako slová. O tom, čo si predstavitelia SND myslia o kresťanoch ste nám prostredníctvom týchto obrazov a symbolov povedali viac ako dosť. Vaše pohŕdanie je očividné – a nebezpečné.

Je príznačné, že pán Drlička si spomedzi „kresťanských osobností“ vo svojom liste vybral práve sprofanovaného kňaza Tomáša Halíka, „ktorý pozitívne vníma“ film, ktorým sa divadelná hra inšpirovala. Ak to pán Drlička ešte nevie, Mons. Tomáš Halík je väčšinou konzervatívnych katolíkov vnímaný ako nestor cirkevného liberalizmu a modernizmu v strednej Európe. Jeho názory idú ďaleko za hranice cirkevnej náuky a smerujú až k synkretizmu.

V liste sa ďalej explicitne uvádza, že inscenácia „v žiadnej časti neparoduje, ani nezhadzuje postavu Ježiša, ani humanistické posolstvá Biblie a ani vieru ako takú“. Tieto tvrdenia pokladáme za absolútne lživé. Už z ukážok vidno presný opak tvrdení pána Drličku: (https://www.youtube.com/watch?v=v_PoARUXbvk&t=1s).

Ak chce pán riaditeľ SND vidieť, ako vyzerá neparodovaná verzia Ježišovho umučenia, nech si pozrie filmy „Umučenie Krista“ (2004) od Mela Gibsona alebo „Ježiša Nazaretského“ (1977) od Franca Zeffirelliho. Nechce sa nám veriť, že „Ježiš z Montrealu“ je produktom čírej neschopnosti niektorých ľudí zo Slovenského národného divadla. Všetko ukazuje na to, že je to produkt zlomyseľnosti niektorých divadelníkov, o ktorých sebaproklamovanom „kresťanstve“ máme veľké pochybnosti.

V závere listu pán Drlička vyčíta autorom petície, že „nehľadajú pravdu“ a „len predstierajú, že sú jej majiteľmi“. Ide o vskutku smiešnu floskulu, ktorá sa do predmetného listu vôbec nehodí. Predmetom našej petície bola absolútna nevhodnosť – estetická aj obsahová – takejto inscenácie na pôde Slovenského národného divadla. Čo to má čo spoločného s „hľadaním pravdy“? Je toľko nevšedných kresťanských motívov, ktoré by sa dali spracovať – čo takto život kajúceho lotra na kríži, prenasledovanie kresťanov v Rímskej ríši, obrana kresťanskej Európy voči expanzívnej Osmanskej ríši – prečo si SND vybralo práve modernistickú dehonestáciu Ježišových posledných hodín?

Nevieme si to vysvetliť inak než len – z čírej zlomyseľnosti.

Na záver už len dodáme malý postreh: videoukážka k „Ježišovi z Montrealu“ na oficiálnom youtubovom kanáli SND má 7-tisíc zhliadnutí a len 8 palcov smerom hore. To je nezvykle nízke pozitívne hodnotenie. Škoda len, že YouTube už nezobrazuje palce smerom dole. Zrejme ich je mnohonásobne viac. I to hovorí o „kvalitách“ tohto „diela“ a práci súčasného SND.

PDF (formát pre tlač)