Biskup Crepaldi, bývalý člen Rady biskupských konferencií v EÚ: Európanstvo je ideológia, proti ktorej je treba bojovať!

30. apríla 2024   Krátke správy

Monsignor Giampaolo Crepaldi, emeritný biskup z Terstu, ktorý bol v minulosti členom proeurópskej Rady biskupských konferencií v EÚ, sa teraz stavia negatívne k myšlienke tzv. európanstva, ktorá hlása identitu Európy s Európskou úniou. Rozhovor s ním priniesol portál La Nuova Bussola Quotidiana:

https://lanuovabq.it/ it/crepaldi-leuropeismo-e-una-ideologia-da-combattere

V konfrontácii tejto „európskej myšlienky“, v takej podobe ako ju vidíme zrealizovanú, so sociálnou náukou Cirkvi, vidí Crepaldi jednoznačne rozpor medzi súčasnou Európskou úniou a týmto učením. Ciele, ktoré si kladie EÚ (klimatický aktivizmus, centralizácia, zasahovanie do suverenity štátov) sú s ním v rozpore:

„Každý, kto sa chce odvolať na princípy sociálnej náuky Cirkvi, by mal podobné ciele hodnotiť veľmi kriticky. Tento projekt by zrušil prirodzené spoločenstvá od rodiny cez miestne spoločenstvá až po národy a vytvoril by superštát ešte vzdialenejší od občanov a organických komunít, ako sú dnešné inštitúcie Únie. Pokračovanie súčasných trendov v rukách takéhoto Leviatana by mohlo vytvoriť centralizovaný systém kontroly obyvateľstva s nebezpečenstvom pre samotnú slobodu, ktorú európske demokracie tak hlasne, ba až prehnane označujú za svoju hlavnú hodnotu. Nehovoriac o tom, že financovanie zelených a digitálnych konverzií by si vyžadovalo obrovské zdroje a zásahy, ktoré by narušili právo na súkromné vlastníctvo. Záležitosti, ktoré teraz zostávajú – aspoň formálne – v kompetencii štátov, by sa stali centrálnou právomocou a napríklad v oblasti vzdelávania by sme mohli byť svedkami „výchovy más“, ako ju nazývajú niektorí odborníci, riadenej centrálnou mocou. Ide o určité sploštenie a homogenizáciu mysle občanov, smerom k europeizmu ako ideológii.“

Biskup ďalej otvorene uviedol, že politika EÚ je protikresťanská, pričom trefne pripomenul, že kresťanstvo treba akceptovať nielen preto, že patrí k európskym „koreňom“, ale v prvom rade preto, že je pravdivé:

„Čo sa týka kresťanských koreňov, dovoľte mi niekoľko postrehov. Kultúra Európskej únie je vo svojej podstate ateistická a protikresťanská, skrytá za princípom náboženskej slobody. Keď si to však uvedomíme, treba povedať aj to, že prehodnotenie v prospech kresťanstva nemôže nastať z „historických“ motívov, teda len preto, že je súčasťou našej minulosti. Toto nie je dostatočný dôvod, pretože každý bude môcť povedať, že táto minulosť je už teraz minulosťou. Budeme sa musieť opierať o pravdivosť kresťanského náboženstva, teda o nové vedomie, že európsky politický život potrebuje, aby bol pravdivý.“

Z toho vyplýva špeciálna zodpovednosť katolíckej Cirkvi a jej predstaviteľov, aby hlásali kresťanské Evanjelium a nie proeurópsku propagandu:

„Iste, pretože jej (Cirkvi) úlohou je predovšetkým ukazovať verejne pravdu kresťanského náboženstva, pravdu, ktorá zakladá konečný cieľ života, aby jej tvrdenia platili verejne a nielen súkromne. Musím povedať, že dnes máme v tomto bode veľa ťažkostí. Cirkev už nedávno dokonca tvrdila, že sekularizmus je ideálnym miestom na stretnutie, dialóg a pokoj. Ale ak je to tak, kresťanské náboženstvo sa stáva len jednou z mnohých etických inštancií a Cirkev len jednou z mnohých občianskych vzdelávacích agentúr. Princíp slobody náboženského vyznania nesmie byť v rozpore s tvrdením katolíckej Cirkvi, že zvestuje a koná niečo jedinečné a neopakovateľné. Dôvodom historickej, verejnej, sociálnej a politickej úlohy katolíckej Cirkvi nemôže byť len právo na náboženskú slobodu.“

Celkovo nazval adoráciu tzv. európskeho projektu ideológiou, ktorá je, ako správne postrehol „stavaná nadovšetko“, a ako môžeme aj my pozorovať, u mnohých prelátov dokonca nad vieru:

„Povedal by som, že tu ide o prijatie európskeho projektu ako nespochybniteľného, samého osebe a priori platného, na ktorom treba spolupracovať, a to bez akýchkoľvek námietok, bez odsudzovania hlavných chýb. Nezabúdajme, že európanstvo môže byť aj ideológiou, keď sa stavia nad všetko. V nedávnom dokumente v súvislosti s júnovými voľbami sa napríklad biskupi z COMECE – Komisie európskych episkopátov národov únie, obmedzili na výzvu k účasti a povedali, že proeurópsky projekt je platný a musíme mu pomáhať, aby sa rozvíjal. Zdá sa mi to málo. Všimol som si aj ďalšiu slabinu týkajúcu sa takzvaných otcov zakladateľov Európskeho spoločenstva, ktoré sa neskôr stalo Európskou úniou. Katolícka viera troch otcov zakladateľov je neúmerne zdôrazňovaná, až sa celý proces, ktorý nasledoval, vrátane dnešnej situácie prezentuje ako katolícky. Nie je správne opisovať veci podľa tejto nasilu vyrobenej kontinuity, akoby boli katolíckeho pôvodu. Okrem iného to môže potom zastierať tú skutočnosť, že pri zrode Únie stál aj Manifest z Ventotene s veľmi odlišným ideologickým charakterom, ktorý sa dnes javí ako ten, ktorý vyhral.“

BM

Zdroj: La Nuova Bussola Quotidiana, titulný ilustračný obrázok, zdroj – youtube.com

PDF (formát pre tlač)