Tradicionalistická púť do Chartres už druhý rok láme rekord. Záujem stále narastá napriek (alebo kvôli) Traditionis custodes. Príde aj kardinál Müller -

Tradicionalistická púť do Chartres už druhý rok láme rekord. Záujem stále narastá napriek (alebo kvôli) Traditionis custodes. Príde aj kardinál Müller


23. apríla 2024
  Krátke správy

Pokiaľ bolo cieľom vatikánskeho dokumentu Traditiones custodes prilákať k tradičnej katolíckej liturgii čo najviac záujemcov, tak zrejme padol na úrodnú pôdu. Ako uviedol už pred dvoma týždňami aj kardinál Raymond Leo Burke, všade sa dá pozorovať nárast priaznivcov tradície:

https://christianitas.sk/kardinal-burke-obmedzovanie-tradicnej-omse-a-traditionis-custodes-ma-opacny-efekt-vsade-vo-svete-vidim-narast-priaznivcov-tradicie/

Známa a starodávna púť do Chartres, ktorá sa stala v priebehu desaťročí pre obhajcov katolíckej tradície jednou z najdôležitejších nadnárodných akcií a prejavom sily tradicionalistického hnutia, sa už v minulom roku zaplnila účastníkmi natoľko, že organizátori museli zastaviť registráciu na čísle 16 000.

Nie inak je tomu aj tento rok a tak museli organizátori už mesiac pre púťou (ktorá bude 18. až 20. mája) uzavrieť registráciu. Tento rok sa zrejme počet účastníkov zvýši ešte o 2000 ľudí, ako píše portál InfoVaticana, takže po skúsenostiach s minuloročným záujmom sa zrejme organizátori pripravili tak, aby ich mohli zaregistrovať.

Zdroj obrázka: Pélegrinages de Tradition

Tento rok by sa mal púte zúčastniť aj kardinál Gerhard Müller, ktorý sa stal v priebehu posledných dvoch rokov jedným z najostrejších kritikov súčasného cirkevného kurzu vo Vatikáne.

Pútnici vyjdú tak ako minulý rok, 18. mája z Kostola Saint Sulpice v Paríži (východzí bod po požiari v chráme Notre-Dame v Paríži) a budú putovať do Katedrály Notre-Dame v Chartres, kde sa púť 20. mája ukončí. Trasa má dĺžku 60 kilometrov.

Púť organizuje Združenie Panny Márie Pomocnice kresťanov (L’association Notre-Dame de Chrétienté), laická skupina francúzskych katolíkov. V roku 1983 bola púť do Chartres obnovená združením Centrum Henriho a Andrého Charlierierovcov, z ktorého neskôr vzišla dnešná podporná organizácia.

Cieľom púte je katedrála v Chartres z toho dôvodu, že sa v nej uchováva a uctieva Svätá košeľa (Sancta Camisia), košeľa Panny Márie, jedna z najdôležitejších relikvií na Západe. Byzantský cisár Michal I. daroval túto relikviu Karolovi Veľkému, keď ho uznal za cisára a nástupcu západorímskych cisárov. V roku 876 ju cisár Karol II., vnuk Karola Veľkého, prevzal z pokladnice katedrály v Aachene a daroval biskupovi v Chartres. Relikvia sa v priebehu storočí stala cieľom nespočetných pútnikov a Chartres sa stalo jedným z najvýznamnejších mariánskych pútnických miest.

V prvých rokoch po obnovení tradičnej formy púte museli pútnici zostať mimo uzavretej katedrály, pretože im v nej bola odopretá oslava v tradičnom obrade. Prístup majú umožnený len od roku 1989 na základe motu proprio Ecclesia Dei, ktoré vydal Ján Pavol II. Nie všetci účastníci tradičnej púte však môžu na základe tohto motu proprio konať bohoslužby v katedrále. Kňazskému bratstvu sv. Pia X. nebolo dodnes umožnené slúžiť v katedrále svätú omšu.

Aby organizátori lepšie tento rok zvládli nárast počtu pútnikov, budú zavedené dva samostatné odchody z Paríža, pričom prvá kolóna odchádza o 7:00 pred omšou v Saint Sulpice. Pútnici sa zúčastnia na svätej omši po ceste, zatiaľ čo druhá skupina začne svoje putovanie po svätej omši.

Stály nárast počtu účastníkov za posledné desaťročie podľa organizátorov odráža „smäd po transcendencii a zameraní sa na to, čo je podstatné“. Toto podujatie je nielen logisticky náročné, ale ponúka aj priestor na hlbokú duchovnú reflexiu, ako to vystihuje tohtoročná téma, ktorá znie: „Chcem vidieť Boha“. Otec Jean de Massia, generálny kaplán Notre-Dame de Chrétienté, zdôraznil dôležitosť tohto stretnutia: „Konečným cieľom je Boh… Len myšlienka na večný život dáva zmysel našim pozemským bojom.

Ťažiskom meditácií by mali byť „posledné veci“ človeka, čiže zamyslenie sa nad smrťou, príprava na smrť, sviatosti spojené so smrťou, ako aj premýšľanie o posmrtnom živote: hrozbe Pekla, nádeji Očistca a radosti Nebeského kráľovstva. Organizátori objasňujú dôležitosť tejto témy nasledovne:

Zrušenie káz o posledných veciach od 60. rokov 20. storočia je nepochybne jedným z hlavných symptómov krízy viery.

Posledné veci neznamenajú, hovoria organizátori, že opona padne a všetkému je koniec, ale niečo, o čo sa kresťan usiluje, čo ho priťahuje, pretože jeho konečným cieľom je Boh.

BM

Zdroj: InfoVaticana, titulný ilustračný obrázok, zdroj – Pélegrinages de Tradition


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Mária Magdaléna de’ Pazzi, panna a rehoľníčka

O Matke nášho Vykupiteľa

Sexualita ako subjektívny zážitok alebo ako súčasť objektívneho poriadku? O dvoch nezmysloch súčasnej liberálnej feministickej teológie

Seriál o spovedi a sviatosti pokánia podľa knihy biskupa Louisa Gastona de Ségur „Spoveď“, II. časť