Životomenič platonický (homo platonicus), človek, ktorý mení život len vo svojich predstavách

Jakub Tužinský
17. marca 2026   Cirkev Spoločnosť

„Tentokrát sa mi to už podarí“, „Konečne som našiel recept na zmenu“, „Vďaka tejto knihe to konečne klapne“. Podobných „reklamných sloganov“ by sme vedeli z rukáva vytiahnuť mnoho. Koľkokrát ich myslíme úprimne. Opakovane však ignorujeme jednu kľúčovú vec: realitu.

V dnešnej instantnej a virtuálnej dobe plnej platonických cieľov je to, žiaľ, bežný model fungovania. Svoju túžbu po zmene nemusíme vešať na klinec. Potrebujeme však zapnúť rozum. Preto sa pozrime na to, ako robiť kroky proti súčasnému prúdu.

Charakteristické črty životomeniča platonického (homo platonicus)

Začnem opisom tohto staronového druhu človeka. Hoci sa medzi ľuďmi vyskytoval počas celej histórie, nikdy nebol taký rozšírený ako dnes. Nikdy totiž nemal také dobré podmienky na množenie ako v posledných desaťročiach.

Jeho hlavnou črtou je život podľa emócií a mimo reality. Rozum a svedomie ešte úplne neodložil. Preto si uvedomuje, že v jeho živote sú veci, ktoré potrebuje zmeniť. Lenže po každom takomto uvedomení z reality opäť vyskočí tým, že si postaví nereálne ciele. Nastaví ich príliš vysoko alebo si určí príliš ťažké kroky.

Predstavme si napríklad človeka s obezitou, ktorý chce schudnúť. Uvedomuje si, že mu to zhoršuje zdravie, živí rôzne komplexy a stabilne generuje ľahké, no neraz aj ťažké hriechy. Preto sa usiluje o zmenu. Kúpi si novú knihu či dokonca zaplatí kurz. Niektorí to prinášajú ako obetu za druhých.

Nastaví si denný režim. Nainštaluje aplikáciu na sledovanie pokroku alebo kalórií. S odhodlaním začne. A vytrvá až do prvého výkyvu – potom už nedokáže pokračovať. Neráta totiž s tým, že prídu ťažkosti. Opadne počiatočné nadšenie a zmena sa zastaví skôr, než sa stihne začať.

Kiežby človek pri takomto šliapaní na mieste stál aspoň na kapuste.

Najčastejšie chyby

Aj ten najmotivovanejší človek rýchlo skončí, ak sa dopustí niekoľkých základných chýb. Ak sa nám totiž vysávač upchá kvôli plnému vrecúšku, darmo budeme čistiť trubicu. Na druhej strane, ak odhalíme príčinu, vtedy môžeme vysávač naozaj opraviť.

1. Nereálne ciele

Ak som pravidelný necvičiteľ a nastavím si každodennú tréningovú zostavu, kurz úspechu by bol asi 1,01. Napriek tomu to často robíme. Problém je, že odmietame skutočný stav: dlhoročné návyky nezmeníme za pár dní.

2. Vysoké očakávania

Veľmi blízke prvej chybe, no tu pribúda aj súd nad sebou. Ak nesplníme očakávania, ktoré sme si nastavili, považujeme sa za neschopných. Keď to takto robíme opakovane, vezme nám to aj posledné sily. Táto sizyfovská práca nám prinesie len sebaľútostivé výčitky.

3. Tlak na výsledky

Vysokými očakávaniami stupňujeme tlak na výsledky. Znásobuje to deklarovanie úspechu pred inými či vložené financie. Motivácia síce rastie, ale neúmernosť tlaku nás zvyčajne rozpučí – a my sa ešte viac utvrdzujeme vo svojej „neschopnosti“.

4. Niečo, čo nechcem

Toto je veľmi zákerné. Musím predsa podstúpiť sebazapretie, tak nie je problémom, že ma to nebaví. Ja to predsa vydržím. Áno, nájdu sa aj borci, ktorí nepodľahnú. No pre bežného človeka je to začiatok konca.

5. Klamná satisfakcia

Niekedy sa klameme aj tak, že niečo robíme – niekam sa prihlásime, niečo investujeme – a máme pocit, že už sme na ceste k zmene. Pomáha nám to síce zakryť si oči pred pravdou, ale k skutočnej zmene to určite nevedie.

6. Zmenu chce niekto iný, ale nie ja

Reklamy, programy, úspešní ľudia na sociálnych sieťach či naši blízki – to všetko nás môže pohnúť. Ak to však v prvom rade nechcem ja sám, skončím hneď na začiatku alebo si pomôžem klamnou satisfakciou. Prípadne to aj naozaj urobím, ale dôkladne si dám pozor, aby sa to už nikdy neopakovalo.

7. Neprijímanie či popieranie reality

Toto je asi najpodstatnejšia chyba – a zároveň koreň všetkých ostatných. Ak niečo roky zanedbávame, je ponižujúce priznať si to. No hneď za tým prichádza ďalšia výzva: prijať fakt, že sa to nedá zmeniť hneď. Prijať, že sa nám niekedy nebude dariť, že budú výkyvy.

Inokedy ide o uvedomenie si, že to vlastne ani nechceme – a to býva niekedy najťažšie. Keď totiž zmenu aspoň deklarujeme, vyzerá to lepšie pred okolím. Lenže ono to skôr či neskôr uvidí bez ohľadu na to, či si otvoríme oči aj my.

Ďalšou výzvou je prijať chyby, ktoré som robil doteraz. Nesprávne alebo príliš vysoké očakávania. Určili sme si niečo, čo nás pravidelne odrádzalo. Napríklad dlhé cvičenie, prísna diéta či snaha jesť, čo mi nechutí, hoci je to zdravé.

Nakoniec sú to naše limity. Nedokážeme všetko zmeniť ani opraviť – aspoň nie hneď. Môžeme hrať len s kartami, ktoré máme. Keď však máme pocit, že sú zlé, chceme ich vymeniť, tvárime sa, že sú iné alebo si len jednoducho zúfame nad tým, aké sú. No to je náš reálny stav – a jeho prijatie je začiatkom trvalej zmeny.

Už samotná analýza základných chýb nám načrtáva prvé kroky, ako sa dostať von z bludného kruhu.

Exodus zo začarovaného kruhu

Kroky ku skutočnej zmene sú v podstate jednoduché a viaceré sú prakticky opakom spomenutých chýb. V praxi je to však boj so sebou samým. Nejde teda len o chudnutie alebo cvičenie. Ide tu o životné nastavenie. Možno ste si už všimli, že spomenuté chyby robíme vo viacerých oblastiach života, pretože sa týkajú prakticky všetkých návykov. Inak to nie je ani s krokmi, ktoré nás vedú vpred.

1. Prijatie reality

Tak, ako je základom neúspechu odmietanie skutočnosti, je základom úspechu tiež jej prijatie. Teda prijatie mojich darov, talentov, ale aj obmedzení a slabostí.

Nedokážem zmeniť niekoho, kto neexistuje (moje vykonštruované ja), ale dokážem zmeniť seba. S Božou pomocou, ale aj mojím pričinením.

2. Vnútorná motivácia

Ide o druhý základ zmeny. Ak naozaj chcem, práve vtedy hľadám spôsoby, ako to dokázať, a nie dôvody, prečo sa to nedá. Nenechám sa odradiť neúspechom. Chybu hľadám nie preto, aby som sa ľutoval, ale aby som ju napravil a poučil sa z nej.

3. Reálne ciele

Život v súlade so skutočnosťou a skúsenosťou nám pomáha nastavovať si reálne, alebo aspoň čoraz reálnejšie ciele. Ak viem, že som neschudol za celý minulý rok ani 10 kg, nebudem si dávať cieľ 20 kg. Ak mi denný režim neumožňuje cvičiť 40 minút, nedám si to za každodenný cieľ. Nastavím si 10 – 15 min denne a 40 min si dám vtedy, keď budem mať čas.

4. Primerané očakávania a zameranie na proces

Ak som sa nikdy poriadne nemodlil, nebudem očakávať, že v Exode 90 sa mi bude hneď dariť modliť sa denne celú hodinu. Pri cvičení rehabilitačných cvikov zase nebudem čakať, že mi narastú svaly.

Veľmi dôležité je zamerať sa na proces a trend, nie na dokonalosť ani jednotlivé dni. Ak som rok nebehal, nastavím si tri behy týždenne a podarí sa mi to raz, je to úspech. Neporovnávam sa s ideálom, ale s predošlým výsledkom – a ten bol nula.

5. Efekt minimálneho odporu alebo niečo, čo ma baví

Často naším hlavným problémom nie je nedostatok vôle, ale nedostatok sebapoznania či miernosti. Preto si nastavujeme neprimerané ciele, očakávania či metódy.

Pred rokmi som sa učil čítať Sväté Písmo každý deň. Veľakrát ma to však nebavilo alebo som nestíhal. Očakával som totiž, že ho budem čítať aspoň polhodiny. Vo výsledku som sa mu aj týždeň úspešne vyhýbal.

Zmena prišla, keď som si nastavil minimalistický cieľ: jednu vetu. Príliš málo? Aj mne sa to tak zdalo. Pochopil som však, že mojím hlavným problémom bolo Bibliu vziať a začať čítať. Výsledok? Cieľ „jedna veta“ postupne zničil túto zábranu a len málokedy to skončilo pri jednej vete.

6. Odhalenie hlavnej prekážky

Pri mojom učení sa čítania Biblie to bolo vziať ju do ruky a otvoriť. Pri cvičení je to neraz začať cvičiť. U vás to môže byť niečo iné. Keď sa ale podarí nájsť hlavnú prekážku, otvára sa cesta von zo začarovaného kruhu.

7. Odmeňovanie sa

Keď sa nám nedarí, máme tendenciu sa neprimerane a neúčinne trestať. No oveľa menej prirodzené je pre nás odmeniť sa, keď sa nám niečo podarí. Napríklad, ak som pokročil v dennej rutine, môžem si v rámci oddychu pozrieť dobrý film.

Veď aj Boh dobrých odmeňuje a zlých tresce. Lenže on trestá vždy spravodlivo, pre našu nápravu a dôvodom je láska. My sa trestáme často neprimerane – ženie nás sebaľútosť a výsledkom býva skôr sebadeštrukcia. Aj trestanie môže mať svoje miesto, no len málokto ho dokáže robiť skutočne spravodlivo.

Záver

Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o ďalšiu svojpomocnú príručku. Sedembodový systém sa totiž ľahšie zapamätá. Mojím cieľom však bolo poukázať najmä na dôležitosť prijatia alebo popierania reality. Práve tu sa všetko začína budovať alebo lámať. Tu sa často rozhoduje, či budeme životomeničmi platonickými alebo ľuďmi skutočnej zmeny.

Problémom nie je, že chceme zmenu. Problémom je, že ju chceme bez reality a preto ju nemôžeme dosiahnuť.

Prečo? Pretože prirodzenosť je Božím dielom a je v nej jeho poriadok. Kto ide proti tomuto poriadku, ide proti Bohu. A my vieme, že Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť (porov. 1Pt 5,5).

Nebojme sa preto prijať realitu. Aj keď je to neraz ťažké, práve v nej začína cesta k skutočnému životu.

PDF (formát pre tlač)