Tomáš Halík je opäť zdesený. Samozvaný mentor „vyškolil“ slovenských katolíkov, tentokrát v „kauze Orosch“

Branislav Michalka
21. novembra 2022   Spoločnosť   Komentár

Návrat českého pokrokového učiteľa

Kontroverzný kňaz Tomáš Halík už dlhodobo preberá na Slovensku štafetu po svojich predchodcoch – českých pokrokových učiteľoch z roku 1918, ktorí sa k nám valili z rozpadnutého Rakúska, kde ich vyhnali, cez Česko, kde pre nich neboli pracovné miesta, až na Slovensko, kde nahradili „nespoľahlivých“ a „maďarónskych“ učiteľov z viac ako 600 zrušených cirkevných škôl a gymnázií. Títo „českí podučitelia“, ako ich nazval český literárny kritik Václav Černý, sa vrútili na „zaostalé“ a „tmárske“ Slovensko, aby mierne udivenému slovenskému roľníkovi na jednej strane zvestovali evanjelium pokroku, socializmu, husitskej revolúcie a humanizmu, a na strane druhej ho oboznámili s temnotou jeho katolicizmu. Následné odmietnutie svojich snáh, vnímali ako potvrdenie o vrodenej tuposti slovenského naturelu.

Tomáš Halík, ako vrcholový exponent liberalizmu a modernizmu v teológii i pastorácií, už roky dôstojne kráča v ich šľapajách a dáva zaostalým slovenským katolíkom lekcie z cirkevného aj sekulárneho pokroku.

K nesmiernej radosti všetkých katolíckych „slniečkárov“ na Slovensku, prichádza Tomáš Halík s pravidelnosťou monzúnových dažďov do Karpatskej kotliny, aby korigoval, poučoval, naprával a usmerňoval slovenských katolíkov na ceste k pokroku. Keď bolo treba ratovať bývalého arcibiskupa Bezáka, s ktorým ho spája veľmi uvoľnené chápanie katolíckeho kresťanstva a pochybné modernistické tvrdenia, hneď pribehol na pomoc a dvíhal pokrokový prst.

Keď bolo treba zvoliť za prezidentku progresivistickú marionetu podporujúcu potraty, LGBT, feminizmus a gender ideológiu, už bol mons. Halík opäť tu a za horúca uprostred slovenskej temnoty, chytal pani Čaputovú za hlavu, čo niektorí interpretovali ako požehnanie a iný zase ako vloženie „šému“ do Golemovej hlavy. V najnovšom rozhovore pre portál Aktuality.sk dokonca uviedol nasledujúcu vetu, ktorá osvetľuje celé pozadie triumfálnej progesivistickej spanilej jazdy pani prezidentky na Slovensku: „Pri pápežskej návšteve na Slovensku sa ukázalo, že Zuzana Čaputová je pápežovi Františkovi zrejme zo všetkých súčasných európskych hláv štátov osobne a názorovo najbližšie. A mám to potvrdené aj z pápežovho okolia.“ Čítajte a učte sa, slovenskí katolíci!

Keď bolo treba skritizovať úspešný Pochod za život, ktorého sa zúčastnilo v Bratislave 80 000 ľudí, už bol Tomáš Halík znovu na karpatskom mediálnom javisku a zdesene dvíhal prst. Jeho zdesenie nepramenilo z toho, že ročne umierajú umelým potratom tisíce nevinných detí, ale zameral sa pokrokovo na názov akcie, pričom zalamoval rukami nad termínom „pochod“, ktorý mu pripomína pochodovanie slovenských gardistických čižiem.

Aby sme mu však nekrivdili, že kvôli slovenskému národu zanedbáva národ vlastný a neboli obvinení, že staviame kritiku na nejakej národnej averzii (opak je pravdou) musíme s uznaním poznamenať, že v českých luhoch a hájoch spôsobuje Tomáš Halík omnoho väčšiu teologickú „paseku“ ako na Slovensku, kde si len „odskakuje“ po dobre odvedenej práci doma a v západných centrách pokroku. Tam je následne väčšinou dekorovaný rôznymi cenami pokrokového charakteru a médiami glorifikovaný ako ten správny vzor moderného katolíka. Na adresu českých katolíkov v rozhovore uviedol:

„Nechcem tu stavať českú cirkev nad slovenskú. Mali sme tu tiež podobný prípad. V pražskej katedrále pred niekoľkými rokmi zaznela absurdná kázeň pátra Petra Piťhu. Strašil nadvládou homosexuálov, ktorí budú rodinám násilne odoberať deti a predávať ich do otroctva a svojich ideových odporcov posielať do vyhladzovacích koncentračných táborov. Ukázalo sa, že čerpal hlavne z fake-news na dezinformačných weboch.“

No prosím, a opäť tí dezinformátori. Kto to kedy počul, žeby na Západe nasilu odoberali deti rodinám a nebodaj ich pridelili niekedy homosexuálom? Také veci sa veru ani v Nórsku, ani v USA či Nemecku nikdy neudiali a ani nedejú.

Púšťou a pralesom – pokrokový misionár opäť medzi tmármi

Turbulentné udalosti na Slovensku Halíka v minulých týždňoch opäť upútali natoľko, že nedokázal potlačiť svoje pedagogické nutkanie a rozhodol sa zase trochu vyškoliť slovenských katolíkov. Na slovenskom katolíckom prostredí ho desia už celé desaťročia určité konzervatívne prvky, ktoré na seba berú tvárnosť rôzneho charakteru, aby sa ale nakoniec vždy vrátili k svojmu prameňu – údajnej netolerancii a nenávisti. Najnovšie sa zhmotnili v „kauze Orosch“, vyrobenej Policajným zborom SR a liberálnymi médiami. Ide o dostatočne známy únik interného obežníka Trnavskej arcidiecézy, ktorý vyvolal v liberálnych kruhoch hysterickú atmosféru, pripomínajúcu reakcie ľavicových intelektuálov na armádne prevraty juhoamerických generálov.

K hystérii tejto malej, ale o to ukričanejšej skupiny katolíkov, zďaleka nereprezentujúcej väčšinový postoj slovenskej katolíckej verejnosti, sa očakávateľne pridal aj Tomáš Halík. Tentokrát sa rozhodol so slovenskou cirkvou, zrejme, zúčtovať dôkladne, pretože celú kauzu posunul na medzinárodnú úroveň a volá do sveta:

„Škandálne výroky arcibiskupa Oroscha spôsobili slovenskej cirkvi veľkú medzinárodnú hanbu.“

A to si zrejme otec Tomáš ešte neprečítal niektoré výroky z katechizmov katolíckej Cirkvi, pretože tam je tej medzinárodnej hanby omnoho viac. Aké zdesenie by ho zachvátilo asi potom? Možno sa však raz dopracuje aj ku katechizmu. Na to však teraz nemá čas, pretože musí radiť slovenskej cirkvi a arcibiskupovi Oroschovi nejakú formu pokánia za politickú inkorektnosť a zároveň zaplakať, že sa tak ešte nestalo:

„Predpokladal som, že mons. Orosch si uloží nejakú formu pokánia už po extempore pred prezidentskými voľbami, že sa zdrží komentovania spoločensko-politickej oblasti, no nestalo sa tak.“

Sledujme tú drzosť človeka, ktorý pred slovenskými prezidentskými voľbami dobehol spoza hraníc, aby sa zapojil do kampane ľavicovo liberálnej kandidátky, a teraz sa opovažuje opisovať legitímne vystúpenie domáceho trnavského arcibiskupa a usmernenie veriacich koho majú voliť podľa katolíckeho svedomia, ako „extempore“.

A už má, ako sa zdá, pre kompromitovanú Trnavu aj potenciálneho náhradníka. Hádajte koho, nemusíte dvakrát:

„Ak má mať Cirkev v slovenskej verejnosti nejakú váhu, nutne by potrebovala niekoho, ako bol arcibiskup Bezák – človeka, ktorý by staval mosty medzi cirkvou a občianskou spoločnosťou.“

No, ideologických mostov je na Slovensku nastavaných už neúrekom, avšak majú jednu chybičku: fungujú len jedným smerom, a síce smerom od Cirkvi. Medzinárodný teológ nám totiž zabudol na to, že na Západe je už pomaly viac mostov ako ľudí a Cirkev sa nám tam neustále zmenšuje a zmenšuje. A na Slovensku sa dá rovnako vypozorovať priama úmera medzi počtom týchto tolerantných mostov a úbytkom katolíkov, takže o akej „váhe“ je tu reč?

Odstránenie Bezáka označil Halík dokonca za „sebakastráciu slovenského katolíctva“, neuveriteľne tým preceniac vplyv tohto preláta na myslenie a cítenie slovenského katolíckeho etnika. Navyše sa musíme oprávnene pýtať, či skutočne vidí v súčasnosti nejakú evidentnú nezrovnalosť medzi vývojom lokálnej slovenskej cirkvi a jej rímskym centrom? Či nekráčajú všetci v jednom šíku po synodálnej ceste v ústrety pokroku a bratstvu? Čo už by na tom mohol bývalý arcibiskup Bezák ešte vylepšiť?

Médiami prenasledovaný arcibiskup Orosch je totiž jedným z posledných výhonkov slovenského konzervatívneho prístupu k morálnemu učeniu katolíckej Cirkvi. A nie jedným z mnohých, ako sa zrejme Halík domnieva. Slovenská cirkev, napriek odvolaniu Bezáka, nadobúda z roka na rok viac a viac „bezákovský“ charakter, a preto môže otec Tomáš spávať pokojne. Má snáď dojem, že sa niekto zastal arcibiskupa Oroscha? Videl jeho kolegov, ako potvrdzujú, že jeho výroky zodpovedajú morálnemu učeniu Cirkvi? Halík tvrdí v rozhovore, že „synodálna reforma, ku ktorej vyzval pápež František, je príležitosťou aspoň trochu napraviť onú sebakastráciu slovenského katolíctva, ktorou bola likvidácia arcibiskupa Bezáka“. Nuž a či po nej slovenská cirkev už utešene nenapreduje?

Ja vám to poviem za Ježiša

Toto Halíkovo dobýjanie sa do otvorených dverí má preto zrejme len jeden účel – zvýšenie vlastnej viditeľnosti a šírenie jeho modernistických teologických dvojtvárností. A preto neprekvapuje, že zapája do svojho boja za práva LGBT aj samotného Ježiša Krista, podobne ako luteránska pastorka Polcková, či bývalá ministerka Kolíková. Na stupídnu otázku portálu Aktuality.sk „Ako by reagoval na Oroscha Ježiš?“ odpovedal:

„Zrejme by prišiel s pokarhaním a tým, čo diskreditujú Cirkev, by povedal: Nerobte z Božieho domu tržnicu so strachom, predsudkami a nenávisťou. Inak nesiete spoluzodpovednosť za desivé následky intolerancie – potom aj na vašich rukách bude krv, ktorú prelievajú fanatici.“

Akosi nám zabudol medzinárodný teológ, spomínajúc „tržnicu“ a pomáhajúc si modifikovaným výrokom z Evanjelia dodať, čo v tej „tržnici“ pred Božím domom Syn Boží robil a kvôli čomu varoval ľudí, aby nerobili z domu Božieho „tržnicu“. Veď Ježiš predsa vyhnal kupcov z chrámu bičom kvôli znesväcovaniu! Sledujte však Halíkovu zvrátenú dialektiku: Pánov varujúci výrok obracia naruby, a namiesto varovania pred znesväcovaním chrámového priestoru, si vyfabrikuje Ježišom nikdy nevyrieknuté obavy o sekulárnu toleranciu!

Ďalej pokračuje prúdom modernistického pojmového galimatiášu, ktorý sa aspoň trochu vzdelaný katolík hanbí aj citovať. Tvrdí, že existuje nejaká ním vybájená „katolíckosť bez kresťanstva“ a tá má spočívať v „nenávisti voči moslimom, Židom, homosexuálom, imigrantom, intelektuálom, liberálom, skrátka proti všetkým, ktorí sa nevojdú do ich úzkeho sveta strachu a nenávisti“.

Pri tejto kanonáde, opisujúcej všadeprítomnú „nenávisť“ tmárskych katolíkov, človeku nutne napadne: nie je skôr prejavom „katolíckosti bez kresťanstva“ to, že niekto neustále relativizuje pevnú katolícku vieru, morálne učenie Cirkvi a permanentne ich podvracia, spochybňuje a ničí? Pripomeňme len, že pre modernistov typu Tomáša Halíka je prejavom „nenávisti“, podobne ako v „kauze Orosch“ už to, že katolíci trvajú na nemennosti svojho učenia a podľa neho hodnotia jednotlivcov aj seba.

Veď len čujme otca Tomáša, čo zvestuje na portáli Aktuality.sk o vzťahu LGBT komunity a morálnej náuky Cirkvi, v odpovedi na otázku redaktora ohľadom jej uplatniteľnosti v tejto komunite:

„Každý, kto má s tými ľuďmi pastoračnú skúsenosť, vie, že nemôže byť posledným slovom.“

Len dodajme, že pre liberálov ako je Tomáš Halík nie je morálne učenie Cirkvi v prípade LGBT komunity nielen posledným slovom, ale ani slovom prvým. Skrátka, najlepšie asi bude vôbec nedráždiť homosexuálov nejakým učením a prijať ich spôsob života, ktorý je v rozpore s učením Cirkvi ako „jedinečnosť každého ľudského príbehu“. A už vidí aj riešenie, ako zmeniť učenie Cirkvi tak, aby sa cap nažral a kapusta zostala naoko celá:

„Myslím si, že v Cirkvi sa skôr či neskôr presadí rozlíšenie medzi dvomi pozíciami: kto je schopný bežného heterosexuálneho života a homosexualitu si vyberie ako spestrenie svojho sexuálneho apetítu, to je z hľadiska katolíckej morálky neprijateľné.

Musíme to ale odlíšiť od ľudí, ktorým je ich homosexuálna orientácia biologicky daná. Upierať im akúkoľvek intimitu je podľa môjho názoru neľudské. Takže áno, zaznieva niečo z katechizmu, zaznieva trochu iný tón od pápeža Františka a ja si myslím, že v budúcnosti – ale ide len o môj odhad – sa bude dávať väčší dôraz na osobné svedomie jednotlivca.“

Takže Cirkev bola vlastne 2000 rokov „neľudská“, keď upierala homosexuálom „intimitu“. Zaujímavá katolícka teológia… Rovnako zaujímavé je, ako Halík tvrdí, že „zaznieva niečo z katechizmu, zaznieva trochu iný tón od pápeža Františka“. Máme tomu rozumieť tak, že pápež František je v rozpore s katechizmom?

Vpred, za pokrokové Slovensko!

A „český podučiteľ“ školí slovenského „bačo-dezoláta“ ďalej:

„Pred slovenskou cirkvou je mnoho vážnych úloh: okrem iného kritické vyrovnanie sa s dedičstvom katolíckeho fašizmu, spojenectvo cirkvi s nacionalizmom a autoritatívnym štátom. Po jednostrannom ideologickom hodnotení tejto dejinnej kapitoly v čase komunizmu prišlo jej podobne jednostranné klerikálne hodnotenie. Na skutočne objektívnu analýzu zo strany slovenskej cirkvi som ešte nenarazil. V tejto dobe, keď fašizmus povzbudzovaný ruskou protizápadnou propagandou na Slovensku opäť nebezpečne zdvíha hlavu, cirkev nesmie opakovať staré chyby.“

Utešené. Len neviete, či vám to hovorí Ursula von der Leyenová, prezidentka Čaputová alebo Gréta Thunbergová. Táto únavná propagandistická omáčka vám už tečie ušami a prestávate rozlišovať, z ktorého chodiaceho a dýchajúceho amplióna dolieha k vášmu sluchu.

Podľa Halíka arcibiskup Orosch „žije vo svete ľudového katolíctva 19. storočia“, s ktorým sa „stretol“ a pred ním varoval veľký humanista a „slovakofil“ T. G. Masaryk. Halík sa portálu zveril, že má s Oroschom, o dve storočia zaostalým, aj osobnú skúsenosť, samozrejme negatívnu, pretože Orosch údajne tlačil na Halíkovho biskupa, aby mu zakázal vyjadrovať sa na Slovensku. Podľa Halíka takéto praktiky boli kedysi: „Tak sa to kedysi robilo.“ Do 21. storočia zrejme podľa neho nepatria.

Ale, skutočne sa to robilo len v temnom „kedysi“? A čo vypínanie „dezinformačných webov“, ktorých údajné fašizoidné konšpirácie považuje Halík za základ nebezpečenstva pre jeho milovanú „toleranciu“? Tak, biskup nemôže v rámci hierarchickej Cirkvi nariadiť svojmu podriadenému, aby nevystupoval, ale liberálny štát môže svojmu občanovi zakázať „dezinformácie“. Zaujímavé.

Páter Halík v rozhovore pre Aktuality.sk na seba prezradil všetky progresívne detaily, ktoré síce už nikoho neprekvapia, ale dokresľujú prepojenie určitých kruhov v Cirkvi. Pochválil sa, že je okrem iného v „čulom kontakte“ s kardinálom Hollerichom, propagátorom zmien v učení Cirkvi o homosexuáloch, že má mnoho priateľov medzi rakúskymi biskupmi, vrátane Christopha Schoenborna a na záver dodal, že „náš katolicizmus musí byť noblesný“.

Nuž, každý má o „noblesnosti“ svoje predstavy. Kardinál Schoenborn, kamarát otca Tomáša zrejme považuje za „noblesné“ zavolať na Vianoce do Dómu sv. Štefana transsexuálneho speváka Conchitu Wurst. Pokiaľ si chcú Slováci osvojiť tento druh „noblesy“ a privítať v trnavskej alebo bratislavskej katedrále na Vianoce nejakého „noblesného“ katolíka, napríklad ministrom Budajom čerstvo dekorovaného dídžeja B-Komplexa, tak nech sa nechajú Tomášom Halíkom dôkladne vyškoliť. Budú to mať ľahšie.

PDF (formát pre tlač)