Biela sobota – Bdejte pri Kristovom hrobe a klaňajte sa Mu!

Pio del Corona OP
19. apríla 2025   Cirkev

Kríž stojí holý na Golgote a červená sa ešte krvou, ktorá nás vykúpila. Matka Božia tonie v mori bolestí, nemá, klaňajúca sa im v bolesti. Mŕtvy Boh leží v hrobe. Ó, drahý hrob, v ktorom spí mŕtvy Boh! Ó, hrob, sväté tajomstvo, tajomstvo ľúbezné, zle chápané aj u veriacich!?

Hľa, Slovo, ktoré stvorilo svet v šiestich dňoch a siedmeho dňa odpočívalo! Alebo vari bol unavený? Nie, on vnukol Mojžišovi vetu o odpočinku ako predzvesť svojho odpočinku v hrobe. Odpočíval v hrobe; naozaj bol unavený tým, čo vytrpel. Boh sa neunavil stvorením, ale vykúpením.

Stoj dnes, drahá duša, pri hrobe. Spi s Ježišom spánkom lásky. Klaňaj sa telu nabalzamovanému večným božstvom, počítaj podliatiny a rany, ktoré zasadila nenávisť a láska Božia ich premenila na liek za naše viny a mdloby. Bozkávaj znova a znova svätú mŕtvolu, urob zo svojho srdca hrob, v ktorom by Ježiš spal spokojne spánkom lásky v hojnom balzame ako i hrobe, keď Nikodém priniesol sto libier myrhy a aloe. Nech je tvoja duša čistá ako plátno a tvoje city nech sú sťa balzam a vôňa.

Od hrobu prejdi k Svätostánku. Hrob bol v záhrade na Kalvárii – ako kríž. Záhrada, to je Cirkev: jej patrí večný hrob Ježiša Krista vo sviatosti lásky. Okolo tohto hrobu sú priatelia nevesty Ježišovej s voňavými masťami, k dušiam sa pripájajú anjeli – a tak sa stáva z neba a zeme jediná záhrada a jeden stôl. Blažená je myšlienka, keď sa klaniame pred Svätostánkom, že sme stráž Ježišova, ako boli jeho priatelia cez deň a noc jeho spánku v hrobe.

Keď bedlíme v myšlienkach vo Svätostánku, žijeme životom skrytým s Kristom v Bohu, ako žiada svätý Pavol! Keď sa usilujeme poznať ukryté poklady jeho lásky, napodobňujeme Magdalénu, ako sa opäť pozerala do hrobu. Keď bedlíme pri hrobe, v ktorom odpočíva pôvodca života, očakávame ráno – vzkriesenie – to bude pre nás deň smrti.

Nezabudnime sa však pridružiť k bolestnej Matke! Ako bola naplnená bolesťou v noci z piatku na sobotu! Jeremiáš ju videl a volal: Veľká je, ako more tvoja úzkosť! A prešla tým morom znášala rany panenským srdcom. Je milosti plná, ale plná aj bolesti, aby si zaslúžila aj nám byť matkou. Plačte s ňou, vyplačte sa jej na lone a proste ju, aby Vás naučila trpieť pre Ježiša!

Pri Glória spievajte víťazné Aleluja, ale neodchádzajte od hrobu. Len duši, ktorá je verná a bedliaca, dostane sa radosti, pozdravov anjelských, videnie slávy, svetla nového života, ku ktorému Ježiš otvoril cestu. Stúpajte po skalách Golgoty – a splní sa vôľa Božia, nájdete Ježiša.

Až božský Víťaz príde, nájde vás tu v mlčaní a klaňaní; bude dojatý vaším nárekom, pohliadne na vás s úsmevom, dá sa vám napiť radosti priamo z prameňa. Najprv vás oslovia anjeli, potom k vám prehovorí Ježiš a svojím obnovujúcim dychom vás prenesie do Neba. Zvestuje vám pokoj, oznámi vám, že ste jeho smrťou získali život večný, ukáže vám ruky a bok, aby ste stále mali na očiach znamenie lásky a bolesti, ktorá vás vykúpila.

***

Text bol pôvodne uverejnený v časopise Svätý ruženec č. 2–3/1948, pre zverejnenie na stránke Christianitas.sk bol ešte čiastočne upravený redakciou.

PDF (formát pre tlač)