To, že by sa mala sv. omša slúžiť v latinčine, má svoje príčiny – Štvrtá príčina

4. januára 2026   Pokladnica viery

„Piata námietka: „Svätá omša by sa mala slúžiť v materinskej reči a nie v reči, ktorej prítomní nerozumejú.“

Odpoveď: To, že sa svätá omša neslúžieva v materinskej reči, ale v reči latinskej, to má tiež svoje príčiny.

Dôvodom, prečo by sa svätá omša mala slúžiť v materinskej reči, by mohlo byť tvrdenie, aby veriaci mohli rozumieť kňazovým slovám. Ale potom by kostol nesmel byť nikdy väčší ako veľká izba, alebo kňaz by musel celú svätú omšu asi uprostred kostola slúžiť, a to tak hlasne, ako keď z kazateľnice káže. O speve a hudbe počas svätej omše by nemohlo byť ani reči. Napokon, kto si žiada materinskú reč pri svätej omši, nemá na pamäti, že vlastne cieľom svätej obety nie je poučenie. Keď kňaz slúži svätú omšu, nerobí to preto, aby ľud poučoval, ale aby Pánu Bohu obetoval obetu. Aby dokonal obetu, musí síce hovoriť slová, ale on tie slová nehovorí k prítomným, ale k Bohu.

A z tohto dôvodu už od apoštolských čias kňaz pri svätej omši hovorí zväčša celkom ticho, takže počuť to, čo hovorí, nemôžu ani tí, ktorí stoja celkom blízko pri oltári. Svätá omša bola totiž od počiatku považovaná za tajomné konanie, preto pri nej kňaz zväčša hovorí tak tichým hlasom, že ho prítomní sotva môžu počuť. Keďže teda svätá omša nie je ustanovená na poučovanie ľudu, ale na uctenie Boha a na obsiahnutie jeho milosti a dobrodenia, preto niet rozumnej príčiny, prečo by ju mal kňaz slúžiť v materinskej reči.

P. Heinrich Müller S. V. D. – Obeta omše svätej, čiže prameň všetkých milostí

PDF (formát pre tlač)