To, že by sa mala sv. omša slúžiť v latinčine, má svoje príčiny – Prvá príčina

16. novembra 2025   Pokladnica viery

Piata námietka: „Svätá omša by sa mala slúžiť v materinskej reči a nie v reči, ktorej prítomní nerozumejú.“

Odpoveď: To, že sa svätá omša neslúžieva v materinskej reči, ale v reči latinskej, to má tiež svoje príčiny.

Prvá príčina: latinská reč sa nemení preto, lebo už nežije v ústach ľudu, ale materinská reč sa mení práve preto, že je živou rečou. Materinská reč sa ustavične vyvíja, mnoho slov časom zastaráva, alebo celkom mizne, ba niektoré slová menia svoj význam. Ako sa napr. zmenila naša milá slovenčina! My už tej našej reči, v ktorej písali a učili sv. Cyril a Metod, nerozumieme. Keby sa teda svätá omša slúžievala v materinskej reči, musela by Cirkev omšové modlitby pre ich zastaranú reč často meniť. Bola by to skutočne veľká ťažkosť, ktorá by mala škodlivý vplyv i na vieru.

Lebo Cirkev by sa nemohla, ako doteraz, odvolávať na staré omšové modlitby, aby dokázala nezmeniteľnosť svojho učenia, keďže jej protivníci by jej mohli vyhodiť na oči, že zmenila zmysel starých omšových modlitieb. Teraz katolíckej Cirkvi niečo také vytýkať nemôžu, lebo pri svätej omši a vôbec pri všetkých bohoslužobných úkonoch používanie latinskej reči, ktorá je už rečou mŕtvou, nepodlieha žiadnym zmenám.

P. Heinrich Müller S. V. D. – Obeta omše svätej, čiže prameň všetkých milostí

PDF (formát pre tlač)