The European Conservative: „Bude Františkovo kontroverzné dedičstvo pokračovať?“

4. marca 2025   Krátke správy

Taliansky novinár Gaetano Masciullo predstavil na portáli The European Conservative potenciálnych favoritov progresivistického krídla Cirkvi na nového pápeža.

Podľa Masciulla možno v pontifikáte súčasného pápeža badať orientáciu na témy, ktoré predostrel ešte v roku 1999 bývalý arcibiskup Milána, v tom čase vodca ultraliberálnej frakcie a otvorený súper Jána Pavla II. i Benedikta XVI., kardinál Carlo Maria Martini (1927 – 2012). Ten mal štyri základné agendy.

Na problém nedostatku kňazov navrhoval (1) svätenie ženatých mužov za kňazov; „silnejšie slovo žien“ v Cirkvi, čo malo viesť až k (2) ich kňazskému sväteniu; (3) odmietal encykliku Pavla VI. o ľudskom tele Humanae vitae a napokon (4) podporoval zoslabenie manželských pút akceptáciou rozvedených a znovuzosobášených osôb, čo malo v ideálnom prípade viesť až k akceptácii homosexuálnych zväzkov.

Podľa novinára sa pápež František riadil práve týmito 4 agendami kardinála Martiniho, i keď sa mu zrejme nepodarilo dotiahnuť ich do želaného konca. Agenda svätenia ženatých mužov bola na predmetom rozhovorov na Amazonskej synode (2018), druhú agendu napĺňal dosadzovaním žien do nezvyčajných pozícií (malý príklad), tretia agenda mala byť splnená zverejnením ultra kontroverzného dokumentu Fiducia supplicans (2023), ktorý hovoril o požehnávaní homosexuálnych párov a štvrtej sa venoval zas dokument Amoris laetitia (2016), ktorý umožňuje pristupovať ku sviatostiam aj rozvedeným a znovu zosobášeným osobám. Za ďalší „veľmi dôležitý dokument“ považuje Masciullo Traditionis custodes (2021), ktorý obmedzoval slávenie tradičnej latinskej svätej omše.

Podľa autora existujú akési tri fázy „procesu“ liberalizácie Cirkvi a tými boli, či sú (1) relativizácia ekumenických vzťahov po II. vatikánskom koncile, (2) relativizácia morálky a napokon (3) relativizácia doktríny – teda nebadaná zmena katolíckeho učenia. Prvú fázu začal pápež Pavol VI., no za pontifikátov Jána Pavla II. a Benedikta XVI. dostal tento proces „stopku“. Druhú fázu teda rozbehol až pápež František, no na jej dokončenie bude opäť potrebný pápež s podobným nastavením.

Masciullo spomína staré pravidlo, ktoré hovorí, že „ten, kto vchádza do konkláve ako pápež odchádza ako kardinál“, alebo inak povedané – najväčší favorit zväčša nevyhrá. Všíma si, že medzi najväčších favoritov progresívneho krídla patria kardináli Tagle a Zuppi, a preto im akosi automaticky nedôveruje s tým, že môže ísť o „krycie mená“ skutočného kandidáta progresívcov. Za skutočných kandidátov potom označuje talianskeho kardinála a súčasného vatikánskeho štátneho sekretára Pietra Parolina, ako aj „vplyvného“ portugalského kardinála José Tolentina de Mendonçu.

Parolina opisuje ako „skúseného diplomata pripravovaného pod patronátom Achille Silvestriniho zo St. Gallenskej mafie“, ktorý sa stal „skutočným architektom stále tajnej dohody medzi Vatikánom a Pekingom“. Rovnako tak má stáť aj za dokumentom Traditionis custodes a Masciullo Parolina obviňuje aj z toho, že sa v roku 2018 zúčastnil stretnutia tzv. skupiny Bilderberg, ktorú označuje za „globalistickú loby známu svojimi „woke“ a socialistickými agendami“.

Potom je tu spomenutý kardinál de Mendonça. Ten „vyjadril priaznivé postoje k začleneniu rôznych skutočností do Cirkvi, vrátane znovu zosobášených, rozvedených a homosexuálov“. Zvlášť obľúbeným je v juhoamerickom progresivistickom krídle Cirkvi. Gaetano Masciullo by však úplne neodpisoval ani kardinála Maria Grecha.

MG

Zdroj: The European Conservative, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com, Mazur/catholicnews.org.uk

PDF (formát pre tlač)