Pápež František sa na Synode obklopil vernými: Ktorí štyria cirkevní preláti majú dohliadnuť na jej hladký priebeh?

29. septembra 2023   Krátke správy

Pápež František sa opiera o štvoricu cirkevných hodnostárov, ktorí mu pomáhajú zvládať kritikov jeho pontifikátu, pretože ich počet nie je zanedbateľný. Táto štvorica s ním zdieľa aj jeho progresivistické videnie Cirkvi a sveta.

Prvým zo štvorice mužov, o ktorých sa pápež František opiera, je kardinál štátny sekretár Pietro Parolin (68), ktorý sa podieľa na všetkých dôležitých procesoch Vatikánu. Či už ide o proticirkevné vládne kroky v Nikarague, nepovolené biskupské vysviacky v Číne alebo reformný proces Synodálnej cesty v Nemecku – Parolin je vždy v popredí.

Ako vatikánska „dvojka“ zastupuje pápeža aj pri významných príležitostiach a na cestách. V Štátnom sekretariáte prijíma hlavy štátov a vlád a koordinuje napríklad aktuálnu mierovú misiu vo vojne na Ukrajine. František vymenoval Parolina, ktorý bol považovaný za umierneného a kompetentného, za vatikánskeho hlavného diplomata krátko po svojom zvolení za pápeža. Severotaliansky rodák už predtým formoval zahraničnú politiku Vatikánu. V rokoch 2002 až 2009 bol ako námestník ministra zahraničných vecí Svätej stolice vyjednávačom v rozhovoroch s Izraelom a Vietnamom a už vtedy sa snažil o rozšírenie kontaktov s Pekingom. Parolin získal vzdelanie na Pápežskej diplomatickej akadémii a pracoval na veľvyslanectvách Svätej stolice v Nigérii, Mexiku a Venezuele.

Ideologicky sa osvedčil aj v „dialógu“ s nemeckými biskupmi. Dialóg s nimi presadzoval aj pri ich heterodoxnom požehnávaní homosexuálnych párov, aj keď oficiálne potvrdil jeho nemožnosť z pohľadu cirkevnej doktríny. V štvorici hrá úlohu „umierneného“.

Druhým je kardinál Matteo Zuppi (67), muž s diplomatickými schopnosťami a skúsenosťami, ako aj primerane liberálnymi názormi. Pápež poveril Zuppiho, narodeného v Ríme, aby vykonal jeho delikátnu mierovú misiu vo vojne na Ukrajine. V úzkej spolupráci s Parolinovým Štátnym sekretariátom kardinál Zuppi rokoval v Kyjeve, Washingtone, Moskve a Pekingu. Samozrejme sa nedostal k ruskému prezidentovi Putinovi, pretože je politikom nižšieho rangu. Dostal sa však k ruskému pravoslávnemu patriarchovi Kirillovi I., čo poniektorí považujú za úspech, pretože vzťahy medzi Rímom a Moskvou ostávajú dlhodobo chladné. Desaťročia bol Zuppi akýmsi hlavným diplomatom liberálnej a voči migrantom mimoriadne ústretovej Komunity Sant’Egidio spolu s jej zakladateľom Andreom Riccardim. V roku 2015 pápež vymenoval Zuppiho za arcibiskupa v tradične ľavicovo-liberálnom priemyselnom a univerzitnom meste Bologna.

Kardinál Zuppi je známy podporou LGBT a dokonca aj ich požehnávania. V jeho diecéze sa už toto požehnávanie uskutočnilo a bez následkov. Napísal tiež predhovor k „vedeckému“ zborníku, v ktorom bola relativizovaná katolícka morálka a obhajovaná homosexualita. Nepochybne bude veľmi tlačiť na presadenie liberálnych zmien.

Pápež František sa spolieha aj na luxemburského kardinála Jeana-Clauda Hollericha (65). Zo svojho jezuitského spolubrata urobil jedného z najvýznamnejších mužov nastávajúcej Synody. Kardinál, ktorý je osvedčený liberál a zástanca LGBT, koordinuje obsah tohto veľkého viacročného projektu, zahŕňajúceho nové formy konzultácií a rozhodovania v Cirkvi. Kardinálom sa Hollerich stal v roku 2019. Nasledovalo menovanie do vatikánskych úradov pre medzináboženský dialóg a pre kultúru a vzdelávanie, ktorých zameranie hovorí za všetko. Hollerich teraz sedí aj v najdôležitejšom poradnom orgáne pápeža, v Rade kardinálov. Prelát, ktorý neúnavne bráni pápeža a Synodu, má veľmi dobré kontakty s nemeckými biskupmi. Vyrastal pri nemeckých hraniciach a študoval v Mníchove a Frankfurte. Kardinál polyglot neskôr žil niekoľko rokov v Tokiu a angažoval sa v Biskupskej komisii EÚ COMECE a Rade európskych biskupských konferencií.

Jeho postoje sú ešte radikálnejšie ako u Zuppiho. Otvorene požaduje zmenu katolíckej doktríny ohľadom homosexuálov, relativizuje zákaz svätenia žien, kňazský celibát aj zákaz prijímania pre rozvedených a znovu zosobášených.

A posledným je Victor Manuel Fernández, z ktorého urobil pápež František v roku 2018 arcibiskupa La Platy v Argentíne a v roku 2023 ho vymenoval za prefekta Dikastéria pre náuku viery, kde nahradil konzervatívnejšieho kardinála Luisa Ladariu. Od svojho menovania je predmetom rozhorčenia konzervatívnych katolíkov, ktorí šokovane sledujú jeho neskrývanú snahu meniť cirkevnú doktrínu a ignorovať jej narúšanie. Rovnako ako Hollerich, aj budúci kardinál Victor Fernández (61) už prispel k návrhom textov pre svetovú Synodu. Je dokonca považovaný za autora mnohých pápežových textov. Teraz by sa mal tento Argentínčan postarať o ďalšie smerovanie katolíckeho učenia a ako priznáva otvorene portál Katholisch.de – je podporovateľom liberálnych reforiem. V rozhovoroch zdôrazňoval, že chce najskôr spoznať požiadavky Synodálnej cesty v Nemecku, zrejme, aby našiel cestu na ich odobrenie. Komunikačne je podobný Františkovi, ku ktorému má blízko aj teologicky. Počas posledných mesiacov sa otvorene vyjadril v početných rozhovoroch s novinármi, ako aj na sociálnych sieťach. Bohužiaľ spôsobom a obsahom, ktorý vyvoláva zdesenie.

BK

Zdroj: katholisch.de, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons; koláž, Christianitas.sk

PDF (formát pre tlač)