Svätý Filip z Neri, pár slov o veľkom svätcovi

Branislav Krasnovský
27. mája 2025   Cirkev

V nedeľu som si pozrel opäť môj obľúbený film o sv. Filipovi z Neri (1515 – 1595), rímskom kňazovi, mystikovi, zakladateľovi Kongregácie oratoriánov a jednej z najvýznamnejších postáv katolíckej protireformácie.

Sv. Filip je známy ako apoštol Ríma a patrí k najvýznamnejším katolíckym svätcom 16. stor. Kto by si chcel tento film tiež pozrieť, tu je odkaz na 1. diel: https://www.youtube.com/watch?v=F53w_bw3I9E&t=597s a tu je odkaz na 2. diel: https://www.youtube.com/watch?v=zTJM5sk5HiY&t=3555s

Svätý Filip Neri pochádzal z florentskej rodiny, od mladosti bol známy svojou veselou povahou a zmyslom pre humor. Ako relatívne mladý muž odišiel do Ríma, kde žil ako laik, venoval sa štúdiu filozofie a teológie a vypracoval systém ako duchovne sprevádzať ľudí a približovať ich ku Kristovi.

Sv. Filipovi z Neri som ešte v roku 2023 venoval dvojdielnu sériu článkov na našom portáli, kto by si chcel tieto články pripomenúť, nájde ich na tomto odkaze: https://christianitas.sk/svaty-filip-z-neri-a-jeho-podiel-na-duchovnej-obnove-cirkvi-v-16-storoci-ii-cast/

Ako som už naznačil vyššie, sv. Filip Neri založil Kongregáciu oratoriánov. Oratoriáni sv. Filipa Neri, oficiálne Kongregácia oratória svätého Filipa Neri (Congregatio Oratorii Sancti Philippi Nerii), sú rímskokatolícka klerická spoločnosť apoštolského života, založená v Ríme v roku 1575. Nejde o rehoľu v klasickom zmysle slova, ale o spoločenstvo kňazov a bratov, ktorí žijú spolu bez rehoľných sľubov, no podľa spoločného duchovného ideálu.

Základnými znakmi oratoriánov sú:

1. život v spoločenstve bez rehoľných sľubov Oratoriáni žijú v kňazskom bratstve, no nezaväzujú sa doživotnými sľubmi ako v reholiach. Každý člen sa dobrovoľne zaväzuje žiť v chudobe, čistote a poslušnosti, ale bez formálnych sľubov.

2. decentralizácia Každá oratoriánska komunita je nezávislá a autonómna, nie je podriadená centrálnej autorite ako v reholiach (napr. generálovi). Ich služba je úzko spätá s konkrétnym mestom a farnosťou, kde pôsobia.

3. charakteristická pastorácia, kultúra a edukácia Oratoriáni sa venujú špeciálne katechéze a duchovnému sprevádzaniu, prehlbovaniu liturgie, pastorácii mládeže a chorých, kultúrnemu životu a vede. Ich misia vychádza zo štýlu sv. Filipa: radostný duch, osobná svätosť, pokora a srdečné sprevádzanie duší.

„Oratórium“ znamená doslova „miesto modlitby“. Sv. Filip začínal tým, že zvolával ľudí na modlitbu, duchovné rozhovory, spev a čítanie – teda na duchovné „stretnutia“ (oratória). Tieto stretnutia sa konali v osobitnej miestnosti – odtiaľ pochádza názov „oratoriáni“. Rodiskom oratoriánov je Rím, ešte v 16. storočí sa rozšírili aj do ďalších krajín – Talianska, Španielska, Francúzska, Nemecka, Rakúska, neskôr do Anglicka i USA. Dnes pôsobia po celom svete.

Spiritualita oratória vychádza priamo zo sv. Filipa a kladie dôraz na: ducha radosti a jednoduchosti vernosť Cirkvi a lásku k Eucharistii, tichú modlitbu a duchovné vedenie, zmysel pre krásu, hudbu, umenie a rečníctvo a homiletiku, pastoráciu mládeže a laikov. Azda najznámejším výrokom sv. Filipa je tento: „Buďte dobrí, ak môžete“.

Sv. Filip zažil v roku 1544 mystickú skúsenosť Ducha Svätého v podobe ohnivej gule, ktorá mu spôsobila fyzické rozšírenie srdca. V roku 1551 sa stal kňazom, pôsobil v rímskych špitáloch, väzniciach, medzi chudobnými a mládežou. Bol známy svojím humorom, láskavosťou a hlbokou pokorou. Povzbudzoval kresťanov, aby hľadali svätosť v každodennom živote, nie vo výnimočnosti. Humor používal ako nástroj pokory, napríklad si holil polovicu brady alebo nosil čudné klobúky, aby sa vyhol márnivosti.

Pôsobil v čase krízy spôsobenej Lutherovým vystúpením – svojím humorom dokázal oslabiť Lutherove táraniny bez prísnosti a zbytočného moralizovania. Úzko spolupracoval aj s inými svätcami svojej doby, najmä s Ignácom z Loyoly a sv. Karolom Boromejským. Vďaka nemu bol založený aj rímsky kostol Chiesa Nuova (Santa Maria in Vallicella), ktorý je centrom oratoriánov dodnes a v tomto kostole sa nachádza aj jeho hrob.

Mnohí, keď premýšľajú o evanjelizácii, tak si predstavia kňaza, ktorý káže dobrú zvesť Evanjelia z kazateľnice alebo v strede obklopený ľuďmi. Hlavným a charakteristickým znakom apoštolátu sv. Filipa z Neri v Ríme bola jeho oddanosť spovednici, v ktorej zotrvával mnohé hodiny denne, aby zachránil čo najviac rímskych katolíkov pred zatratením. Svätý John Henry Newman zdôraznil práve tento aspekt života sv. Filipa z Neri porovnaním jeho apoštolátu s inými misionármi.

Sv. Filip z Neri pôsobil v Ríme, centre katolíckeho sveta 16. stor. v čase, keď iní misionári putovali do Ázie, Afriky či Ameriky a prinášali Kristovo učenie miestnym obyvateľom, ktorí kresťanstvo nepoznali. Kristovu zvesť prinášal v tvrdej dobe, kedy časť Európy odpadla od Kristovho učenia a protestantizmus otriasol základmi Cirkvi. Spovednica bola charakteristickým znakom jeho apoštolátu.

Tak ako sv. František Xaverský krstil desaťtisíce pohanov, tak sv. Filip viac ako 45 rokov dlhé hodiny spovedal hriešnikov a viedol ich po úzkej ceste spásy. V spovednici trávil čas od úsvitu až do neskorého večera. Ak však za ním prišiel niekto do jeho pracovne či kuchyne, kde jedol, bol okamžite pripravený spovedať. Podľa sv. Johna Henry Newmana v podstate každú voľnú chvíľu trávil sv. Filip Neri počúvaním spovede hriešnikov. Dokonca spovedal aj ráno v deň svojej smrti.

Sv. Filip z Neri pevne veril, že všetci ľudia potrebujú zažiť Božiu lásku a milosrdenstvo. Jeho cieľom v živote bolo zmieriť čo najviac ľudí s Bohom. Mnohé z jeho maxím sa zameriavali na spoveď, ako napríklad táto: „Keď ideme na spoveď, mali by sme sa najprv obviniť z našich najhorších hriechov a z tých vecí, za ktoré sa najviac hanbíme, pretože týmto spôsobom ešte viac zmätieme diabla a zožneme viac ovocia zo spovede.“ Sv. Filip Neri bol jednoduchým a pokorným nástrojom Božej lásky a evanjelizácie.

Rimania obdivovali jeho nákazlivú radosť. Vždy mal veselý a pozitívny prístup, dokonca aj v čase, keď musel čeliť nepriazni osudu, čím prinášal nádej a radosť aj do sŕdc ľudí. Traduje sa, že keď mu lekár oznámil, že čoskoro umrie, veľmi sa zaradoval a lekárovi oznámil že sa už teší do domu Pánovho.

Jeho radosť a pocit šťastia vyrastali zo silnej lásky ku Kristovi, pretože Kristus bol pre neho zdrojom radosti. Ako povedal: „Radosť je znakom srdca, ktoré úprimne miluje Boha.“ Denne sa tešil z večnej Božej lásky a neustále ho chválil a ďakoval mu za každú situáciu, ako aj za človeka, ktorého mu postavil do cesty.

Vždy bol obklopený ľuďmi a mal obrovské množstvo priateľov. Svojim oratoriánom odporúčal mať množstvo dobrých priateľov, pretože dobré priateľstvá lemujú cestu do Neba. Svojim priateľom bol vždy k dispozícii, odovzdával im vieru a Kristovu lásku.

Vždy tiež tvrdil, že je väčšia radosť dávať ako dostávať. Venoval sa charite, navštevoval chorých, biednych. Svoj čas obetoval každému človeku, ktorý ho potreboval, každému chorému odporúčal v prvom rade svätú spoveď, ktorá bola dôležitejšia ako milodary.

Poznal silu smiechu a humoru, dnes vieme, že ak sa smejeme, ľudské telo uvoľňuje endorfíny, dopamín a adrenalín. Smiech pomáha proti stresu a úzkosti; smiech a modlitba sú najdôležitejším faktorom pre udržanie si pozitívneho prístupu k životu. Kamkoľvek prišiel, bol stredobodom spoločnosti, bol obklopený ľuďmi, ktorí oceňovali jeho úžasný zmysel pre humor. Všetci sa v jeho spoločnosti cítili príjemne a šťastne.

Vynikajúce úspechy dosahoval sv. Filip z Neri aj pri výchovno-vzdelávacom procese svojich žiakov, z ktorých mnohí boli rímskymi sirotami. Títo malí nezbedníci však sv. Filipa z Neri milovali, pretože pri učení kládol dôraz na to, aby sa v škole cítili šťastní a uvoľnení a nikdy nešetril zaslúženou pochvalou. Veľký dôraz kládol na hudbu, spev je totiž tiež veľmi dobrým spôsobom na odreagovanie a vzbudenie radosti. Spevom uvoľnené deti ľahšie prijímali nové informácie.

Paradiso – scéna z filmu o sv. Filipovi z Neri:

Na záver ešte niekoľko známych výrokov sv. Filipa Neri:

„Buď dobrí, ak môžete.“

„Smútok a melanchólia – preč z môjho domu!“

„Bože môj, uchovaj ma svätým, ale urob to potichu.“

„Ten, kto sa často modlí, sa určite spasí. Ten, kto sa nemodlí, sa určite zatratí.“

„Radšej by som mal päť ľudí, ktorí sa naozaj modlia, než tisíc, ktorí len hovoria slová.“

„Keď máš pokúšanie, utekaj k Panne Márii – ona nikdy nenechá padnúť toho, kto ju prosí s dôverou.“

„Buďte pokorní a tichí, a Boh vás vyvýši.“

„Skutočná láska k Bohu je vo vernosti každodenným povinnostiam.“

„Nič neobmäkčí tvrdé srdce tak, ako dobrý skutok vykonaný v skrytosti.“

„Čo je svätosť, ak nie ustavičné začínanie odznova?“

PDF (formát pre tlač)